Schwannova bunka je typ bunky, ktorý patrí do skupiny neuroglií. Nazvané boli podľa nemeckého fyziológa Theodora Schwanna.

Ich funkcia v periférnom nervovom systéme (PNS) je podobná fukcií oligodendroglií v centrálnej nervovej sústave (CNS) - tvorí istú formu izolantu, ktorý zrýchľuje prenos nervového signálu. Rotáciou Schwannovej bunky okolo axónu vzniká myelínová pošva. Na rozdiel od CNS, kde rotuje iba výbežok oligodendroglie, Schwannova bunka rotuje celá a preto môže tvoriť myelín iba pre jeden axón. Ak sa pri prerušení periférneho axónu zachová jeho pošva, zohráva pri následnej regenerácii nervového vlákna úlohu vodiacej štruktúry.

Okrem mechanického významu majú Schwannove bunky význam aj pri metabolizme neurónov. Navyše sa podľa najnovších výskumov ukazuje, že za patologických podmienok je Schwannova bunka schopná fagocytózy a tým pomáhá k regenerácii nervov.^[1]

Dosiaľ sa predpokladalo, že Schwannove bunky síce neuróny obklopujú a vyživujú ich, ale k priamemu kontaktu medzi nimi nedochádza. Podľa výskumu, ktorý švédski vedci zverejnili v časopise Science však spolu tieto bunky tvoria „orgán bolesti“.^[2]

Referencie

1. ↑ Schwannova buňka | Medicína, nemoci, studium na 1. LF UK. www.stefajir.cz. Dostupné online .
2. ↑ Přehlížené buňky jsou klíčem. V kůži existuje „orgán bolesti“, míní vědci. iDNES.cz, 2019-08-19. Dostupné online .

Externé odkazy

• Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Tento článok týkajúci sa biológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.