Kľúč pre dvoch
Key for Two
Autor	John Chapman Dave Freeman
Pôvodný jazyk	angličtina
Krajina vydania	UK
Nakladateľstvo originálneho vydania	Samuel French Concord Theatricals
Dátum 1. vydania originálu	1983
Literárny druh	komédia (fraška)
Literárny žáner	divadelná hra
Literárny portál

Kľúč pre dvoch (v orig. prepise Key for Two) je britská divadelná hra, napísaná v piatich dejstvách ako jediné spoločné dielo Johna Chapmana a Davea Freemana. Jej scénické spracovanie obdržalo v rámci svojho žánru nomináciu na ceny Laurencea Oliviera,^[1] vtedy známych pod ich historickým názvom – Society of West End Theatre Awards (1982).^[2]

Aj keď na slovenských javiskách zatiaľ nebola uvedená^{[p 1]}, frašku pre ČST Bratislava v roku 1989 zinscenoval Karol Strážnický.

V susednom Česku bol titul ako taký zaradený len do repertoárov nezávislých činoherných súborov bez stálej scény;^[4] z najznámejších napríklad zaniklé divadlo Pavla Trávníčka Skelet a pod aliasom Postel pro tři (2000).^[5] Výhradne v poľskom jazyku, presnejšie ako Prywatnu kliniku (2021), ju pre zmenu uviedlo tamojšie Těšínske divadlo.^[6][7]

Postavy

• Harriet – rozvedená žena, bývalá manželka Boba (al. „správkyňa súkromného sanatória“)
• Gordon – chovateľ kuriat a majiteľ reklamnej agentúry (al. „Richard“ a „pacient“)
• Alec – obchodník s rybami z Grimsby (al. „šialený Bob z Peru“ a „pacient“)
• Anne – Harrietina dlhoročná kamarátka (al. „vrchná sestra“)
• Richard – veterinár a Annin manžel (al. „lekár“)
• Magda Feroeová – Gordonova manželka
• Mildred Baltorpová – Alecova manželka

Divadelné produkcie

Svetovú premiéru hra absolvovala 24. novembra 1981, a to na javisku Theatre Royal v berkshirskom Windsore. V réžii Dennisa Ramsdena, ústrednú rolu vtedy popri Patrickovi Cargillovi (Gordon), Glynovi Houstonovi (Alec) a Barbare Murrayovej (Anne) stvárnila Moira Listerová (Harriet). V provinčnom mestečku sa však uvádzala iba necelé tri týždne.^[8] Po polročnej odstávke i preobsadení dvoch vedľajších postáv (Magdy a Mildred), titul v reprodukcii Triumph Apollo Productions celé leto hosťoval formou zájazdovej inscenácie v metropolách ako boli Nottingham, Oxford, Guildford, Plymouth, Richmond, Brighton či Croydon. V pôvodnej zostave napokon zakotvil až v hlavnom meste.^[9]

Svoj londýnsky debut zahájila 8. septembra 1982 vo Vaudeville Theatre^[10][11] so sídlom vo Westminsteri, kde sa úspešne hrala po celú nadchádzajúcu sezónu.^{[9][p 2]} V zastúpení West End scény bola navyše nominovaná na výročnú cenu Society of West End Theatre, dnes známu ako tzv. „Oliviery“, čoby Komédia roka (1982).^[1][2]

Vo Francúzsku bola fraška naštudovaná parížskym Théâtre de la Renaissance pod vedením Jean-Paula Cisifea. S premiérou 8. októbra 1988 a pod názvom Une clef pour deux, hlavné postavy v tamojšej adaptácii zosobnili Micheline Daxová, Christian Alers a Guy Grosso (známy z častej spolupráce s Funèsom). Z predstavenia neskôr miestna televízia odvysielala videozáznam.

Televízna adaptácia

Klúč pre dvoch
Žáner	TV komédia
Dĺžka	63 minút
Štát	Československo
Pôvodný jazyk	slovenčina
Rok	1989
Filmový portál

Na Slovensku hru pre Hlavnú redakciu zábavných programov ČST Bratislava v roku 1989 prepísal Miloš Ruppeldt a dramaturgicky spracoval Vlado Sýkora. Réžie zinscenovanej predlohy sa ujal Karol Strážnický a hlavnú ženskú postavu po boku Štefana Kožku, Ivana Romančíka či Marty Sládečkovej stvárnila Ivona Krajčovičová.

Obsadenie

• Ivona Krajčovičová ako Harriet
• Štefan Kožka ako Gordon
• Ivan Romančík ako Alec
• Marta Sládečková ako Anne
• Vladimír Durdík ako Richard
• Iveta Kožková ako Magda Feroeová
• Božidara Turzonovová ako Mildred Baltorpová

Štáb a tvorcovia^{[p 3]}p 3" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj

• Preklad a scenár: Miloš Ruppeldt
• Dramaturg: Vlado Sýkora
• Scénický výtvarník: Dušan Seliga
• Kostýmová výtvarníčka: Ľubica Jariabková
• Zvuk: Miroslav Pisarčík
• Strih: Samuel Fontányi
• Kamera: Miroslav Mižialko (hlavný kameraman) / Vladimír Ďurčanský / Tibor Donoval / Miroslav Rosina / Igor Gregorovič
• Asistentka réžie: Soňa Zemanová
• Réžia: Karol Strážnický

Poznámkyupraviť | upraviť zdroj

1. ↑ K októbru 2023, v archíve DÚ bez výskytu.^[3]
2. ↑ Po jej derniére, pôvodný režisér titul čoskoro naskúšal pre Portman Theatrical Productions a v mesiacoch august až november 1983 ho už v novej zostave predstavil takisto publiku v iných anglických veľkomestách.^[12]
3. ↑ Hoci oficálne zdroje neuvádzajú aj meno zástupcu výrobného štábu alebo hudobnej zložky, v konečnom diele bola okrem iného použitá melódia zo známej skladby Bobbyho McFerrina „Don't Worry, Be Happy“.^[13]

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj