A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tbiliské metro (gruz. თბილისის მეტროპოლიტენი, Tbilisis Metropoliteni, rus. Тбилисское Метро) je podzemná rýchlodráha v Tbilisi, ktorá tvorí dôležitú súčasť mestskej hromadnej dopravy. Ide o malú sieť sovietskeho typu tvorenú dvoma linkami a jednu z dvoch prevádzok tohto typu v Gruzínsku.
Charakter siete
Sieť má dve linky (Gldani-Varketili a Saburtalo) s celkovou dĺžkou 26,4 km, na ktorých sa nachádza 22 staníc. 20 z nich je podzemných, z toho 16 založených hlboko, konkrétne 6 pilierových, 5 stĺpových a 5 jednoloďových petrohradského typu a 4 plytké.
Podľa štatistík z roku 2005 je odhad ročného využitia metra 105,6 milióna cestujúcich. Prevádzku zabezpečujú troj a štvorvozové vlaky, dokopy disponuje celá sieť 186 vozňami metra. Ide väčšinou o súpravy typu E, niektoré zmodernizované pripomínajúce typ 81-71 z Prahy. Ide o modernizované súpravy typu 81-71, ktorých modernizáciu vykonal závod ZREPS z Moskvy, čelo riadiacich vozňov dodala firma Škoda Transportation z Plzne. Ako technické zázemie slúžia dve depá, jedno pre každú linku.
Dejiny
Tbilisi malo pozíciu štvrtého najväčšieho mesta ZSSR, miliónovej metropoly gruzínskej SSR. Ako centrum celej oblasti zaznamenalo zhoršujúcu sa dopravnú situáciu, ktorú sa snažilo vyriešiť podzemnou rýchlodráhou.
Výstavba sa začala v roku 1952 a trvala 14 rokov. 11. januára 1966 bolo metro otvorené, išlo o úsek so šiestimi stanicami. Tbilisi sa po Moskve, Petrohrade a Kyjeve zaradilo medzi sovietske mestá disponujúce podzemnou rýchlodráhou. Druhá linka bola otvorená v roku 1979, tretia sa buduje v súčasnosti.
Rýchly rozvoj skončil rozpadom ZSSR v roku 1991, keď nezávislé Gruzínsko vstúpilo do nových spoločensko-ekonomických podmienok. Ideologické názvy staníc boli zmenené a výstavba nových úsekov bola zastavená, znížilo sa financovanie a údržba existujúcich tratí. Došlo k niekoľkým incidentom, 9. októbra 1997 sa v stanici Didube odpálil samovražedný atentátnik, 14. februára 2000 hodili do metra domácky vyrobený granát a marci 2004 bol zaznamenaný pokus o útok jedovatým plynom. Medzi rokmi 2004 a 2005 boli ako odpoveď na tieto udalosti sprísnené bezpečnostné opatrenia.
V súčasnosti prechádza metro v Tbilisi rozsiahlymi renovačnými prácami. Stanice a vlaky sú rekonštruované. Finančné sumy, ktoré boli na podzemnú dráhu vynaložené, sa výrazne zvýšili a plánuje sa, že v roku 2007 dosiahne tbiliské metro európskych štandardov.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štokholmské metro
Železnica v jaskyni Afon Čyc
Amsterdamské metro
Aténske metro
Atlantské metro
Berlínske metro
Bruselské metro
Bukureštské metro
Chamberí (stanica metra)
Charkovské metro
Chicagske metro
Clevelandské metro
Dillíjske metro
Dniprovské metro
Docklands Light Railway
Dorfbahn Serfaus
Dubajské metro
Frankfurtské metro
Glasgowské metro
Hamburské metro
Helsinské metro
Istanbulské metro
Kaosiunské metro
Karmelit
Kazanské metro
Kodanské metro
Kualalumpurské metro
Kyjevské metro
Londýnske metro
Losangelské metro
Madridské metro
Maracaibské metro
Metro (podzemná železnica)
Metro v Minneapolise
Mexické metro
Milánske metro
Minské metro
Mníchovské metro
Moskovské metro
Newyorské metro
Nižnonovgorodské metro
Norimberské metro
Novosibirské metro
Pchjongjanské metro
Petrohradské metro
Pražské metro
Quitské metro
Rímske metro
Rýchla električka v Kryvom Rihu
Rotterdamské metro
Samarské metro
Singapurské metro
Sofijské metro
Soulské metro
Stanica metra
Tünel
Tbiliské metro
Tokijské metro
VAL
Varšavské metro
Viedenské metro
Volgogradský metrotram
Washingtonské metro
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk