Aigisthos alebo Aigistos (starogr. Αἴγισθος - Aigisthos, lat. Aegisthus) je v gréckej mytológii syn mykénskeho kráľa Thyesta a vrah neskoršieho mykénskeho kráľa Agamemnóna.

Aigisthos je desivá tragická postava gréckych mýtov, muž, pre ktorého sa len ťažko hľadajú slová porozumenia. Jeho život bol plný násilia, a to vlastného, ale aj jeho predkov.

Jeho predkom bol Tantalos, ktorý sa preslávil tým, že svojho syna Pelopsa zabil, rozštvrtil, uvaril a predložil ako pokrm na hostine bohov. Chcel svojich hostí len vyskúšať, že ak sú naozaj takí vševedúci, či spoznajú, čo je im ponúknuté na jedenie. Spoznali a Tantalos neušiel spravodlivému trestu, naveky trpí v podsvetí (Tantalove muky). Jeho syna Pelopa však bohovia znovu oživili.

Pelops mal synov menom Atreus a Thyestes. Celý život súperili o vládu v Mykénach a žiadny prostriedok im nebol dosť.

Thyestes zviedol bratovu manželku Airopé, aby mu pomohla k trónu, Atreus ho podviedol, trónu sa zmocnil a Thyesta vyhnal. Ten so sebou vzal Atreovho syna Pleisthena, vychoval ho a neskôr ho priviedol do Mykén, aby zabil svojho otca. Stalo sa ale, že Atreus zabil mladíka a až dodatočne v ňom spoznal svojho syna. Aby sa pomstil svojmu bratovi, nalákal Thyesta do Mykén a predložil mu na uvítanie príšerné hody: zabil jeho troch synov a predložil mu ich na misách. Bohovia pomohli zničenému Thyestovi utiecť.

Atreus ho dal hľadať, ale našiel len jeho posledného syna Aigistha, priviedol ho do Mykén a vychoval ho spoločne so svojimi synmi Agamemnónom a Menelaom. Tí neskôr Thyesta vypátrali, priviedli ho do Mykén a hodili do väzenia. Atreus rozkázal Aigisthovi, aby svojho otca zabil. Lenže väznený Thyestes svojho syna spoznal a beh osudu sa opäť zmenil: mladý Aigisthos naopak prebodol mečom svojho strýka Atrea.

Potom sa Thyestes a Aigisthos zmocnili vlády nad Mykénami. Atreovi synovia Agamemnón a Menelaos museli utiecť a našli si útočisko u spartského kráľa Tyndarea. Agamemnón sa však po niekoľkých rokoch vrátil a Thyesta zabil. Stal sa mykénskym kráľom, budoval silné kráľovstvo a na určitý čas sa aj zmieril s vrahom svojho otca, Aigisthom. Ten sa však nikdy nerozlúčil s myšlienkami na pomstu.

Potom Agamemnón, ktorý túžil po vojnovej sláve, zorganizoval veľké grécke vojsko, ktoré vytiahlo proti Tróji, aby doviedli späť krásnu Helenu, manželku brata Menelaa. Uniesol ju Paris, syn trójskeho kráľa Priama. Vojna trvala dlhých desať rokov, nakoniec však priniesla Grékom víťazstvo a Tróji totálnu skazu.

Aigisthos sa vojny nezúčastnil. Naopak – navštevoval opustenú kráľovu manželku Klytaimnéstru a zvádzal ju tak dlho, až mu podľahla. Spolu potom zosnovali plán, ako sa kráľa zbaviť. Keď sa Agamemnón vracal z vojny, dal manželke dohodnutú správu o svojom návrate. Aigisthos ho privítal a usporiadal veľkú hostinu na jeho počesť, ale v priebehu hodovania znamením privolal dvanásť najatých vrahov, ktorí Agamemnóna a jeho druhov priamo pri stole zabili. Aigisthos nechal kráľa náhlivo pochovať a hneď sa vyhlásil za mykénskeho kráľa.

Mykénsky ľud mu nikdy ten strašný skutok neodpustil. Aigisthova krutá vláda trvala však len sedem rokov, potom sa vrátil Agamemnónov syn Orestes. Nepoznaný sa dostal do hradu a otcovho vraha Aigistha i zradnú matku Klytaimnéstru prebodol mečom.

Tak skončilo vražedné besnenie, ktoré trvalo niekoľko generácií.

Odkaz v umení

Táto krvavá história zaujímala antických i novodobých autorov, žiadny z nich však Aigisthovi neprejavil ani známku porozumenia.

Homér ho nazval záludným zradcom, iní (Aischylos, Euripides, Sofokles, Goethe, Sartre) ho nazývali tým, ktorý "Mykény bohaté zlatom" premenil na "Mykény zaliate krvou".

Literatúra

• Slovník antické kultury. Praha : Svoboda, 1974. 717 s.
• Vojtech Zamarovský, Bohové a hrdinové antických bájí
• Graves, Robert, Řecké mýty, 2004, ISBN 80-7309-153-4
• Houtzager, Guus, Encyklopedie řecké mytologie, ISBN 80-7234-287-8
• Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aigisthos na českej Wikipédii.

Pozri aj

• Zoznam kráľov Mykén