A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Andrej Červeňák | |
literárny vedec, filológ, univerzitný profesor, spisovateľ (esejista) | |
Dielo | |
---|---|
Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
Akademický titul | profesor |
Vedecká hodnosť | doktor vied |
Významní študenti | Jozef Sipko |
Ocenenia | |
Medaila Puškina (2000) Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2002) | |
Osobné informácie | |
Narodenie | 22. máj 1932 Šarišský Štiavnik, ČSR |
Úmrtie | 11. február 2012 (79 rokov) Nitra, Slovensko |
Štátna príslušnosť | ČSR (1932 – 1938) Č-SR (1938 – 1939) SR (1939 – 1945) ČSR, ČSSR (1945 – 1989) ČSFR (1989 – 1993) SR (1993 – 2012) |
Národnosť | rusínska |
Miesto pobytu | Šarišský Štiavnik, Prešov, Nitra |
Údaje (zdroj) | Sipko 2012, Litcentrum c2014 |
Prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc. (* 22. máj 1932, Šarišský Štiavnik – † 11. február 2012, Nitra) bol rusínsky literárny vedec, filológ, univerzitný profesor a spisovateľ (esejista). Za jeho hlavný prínos sa považuje rozpracovanie esteticko-antropologickej koncepcie literatúry.
Život
Andrej Červeňák sa narodil 22. mája 1932 v rusínskej roľníckej rodine v Šarišskom Štiavniku, kde aj navštevoval základnú školu.[1] V rokoch 1944 – 1952 absolvoval štúdium na gréckokatolíckom cirkevnom gymnáziu v Prešove.[2] Následne pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (FF UK), kde v roku 1957 získal titul promovaný pedagóg v odbore ruština – slovenčina.[3][pozn 1]
V roku 1957 nastúpil na Katedru rusistiky Vysokej školy pedagogickej v Prešove,[4] ktorá sa v roku 1959 transformovala na Katedru ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove (FF UPJŠ).[5] V roku 1964 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied, úspešnou obhajobou svojej práce Vajanský a Turgenev, a v roku 1966 sa stal docentom (habilitačná práca Vajanský a ruská literatúra). V rokoch 1967 – 1969 zastával post prodekana FF UPJŠ.[6]
Ale počas procesu normalizácie bol prepustený zo školstva za „antiruské a antisocialistické postoje v roku 1968“,[2] čo malo súvis s jeho poznámkou pri preberaní knižného daru zo Sovietskeho zväzu vo fakultnej knižnici v roku 1969, keď v svojej ďakovnej reči povedal „книги да, танки нет“ (rus. – „knihy áno, tanky nie“).[1] V rokoch 1971 – 1977 bol teda na nútenej publikačnej a pedagogickej odmlke,[6] počas ktorej pracoval ako lektor v divadlách v Prešove a Košiciach.[1]
Na akademickú pôdu sa vrátil v roku 1977, kedy nastúpil na Vysokú školu pedagogickú v Nitre, ktorá sa v roku 1996 premenovala na Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre (UKF). V roku 1989 získal profesorskú vedecko-pedagogickú hodnosť v odbore teória a dejiny ruskej literatúry. V roku 1990 sa stal doktorom vied v študijnom programe vedy o umení na FF UK (doktorská dizertačná práca Človek v literatúre).[3] Od roku 2000 pôsobil ako emeritný profesor na Katedre rusistiky UKF.[6] Zomrel 11. februára 2012 v Nitre.[7][8]
Pedagogická činnosť
Venoval sa výučbe ruskej literatúry 19. storočia, teórie literatúry, literárnej komparatistiky, semiotiky, slovensko-ruských literárnych vzťahov, dejín literárnoteoretického myslenia.[9] Bol garantom 25 vedeckých seminárov.[10]
Dielo
Je autorom 24 samostatných vedeckých publikácií a vyše 500 štúdií v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch. Ďalej sa ako editor a spoluautor podieľal na tvorbe 48 zborníkov, taktiež bol editorom a vedeckým redaktorom periodika Almanach Nitra.[2][11]
Bibliografia
Bibliografia podľa Lomenčík 2012, s. 249 – 336.
Knižné práce
- Vajanský a Turgenev. Bratislava : SAV, 1968. 193 s.
- Socialistický realizmus v diskusii. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1983. 301 s. (Studia litteraria; zv. 5)
- Človek v literatúre: (Dostojevskij a súčasná literárna veda). 1. vyd. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1986. 208 s. (Studia litteraria; zv. 25)
- Slovensko-ruské literárne relácie. Banská Bystrica : KPÚ, 1986. 115 s.
- A. S. Puškin: človek a básnik. Martin : Matica slovenská, 1989. 183 s. (Teória a výskum : Monografie) ISBN 8070900040.
- Tajomstvo Dostojevského : F.M. Dostojevskij v recepcii. Nitra : Pedagogická Fak., 1991. 139 s. ISBN 8085183463.
- Ruská moderna I. Nitra : Pedagogická fakulta, 1992. 114 s.
- Zázračno literatúry I : Ruská klasika. Nitra : Fakulta humanitných vied VŠPg, 1994. 129 s. ISBN 8088738210.
- Zázračno literatúry II : komparatistika a slavistika. Nitra : Vysoká škola pedagogická, 1994. 125 s. ISBN 8088738458.
- Zázračno literatúry III : Ruská klasika. Nitra : Vysoká škola pedagogická, 1995. 124 s. ISBN 8088738806
- Desať statí o slovenskej literatúre. Nitra: Spolok slovenských spisovateľov, 1998. 141 s. ISBN 8080610185
- Dostojevského sny: (eseje a štúdie o snoch a Dostojevskom). Pezinok : Formát, 1999. 199 s. (Edícia G / Formát; zv. 3) ISBN 8096791125.
- Človek a text. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2001. 250 s. ISBN 8080504407.
- Začiatky a konce. Bratislava : T.R.I. MÉDIUM; Spolok slovenských spisovateľov, 2002. 108 s. (SocietaS) ISBN 8088676304.
- Človek v texte : Dostojevskij a esteticko-antropologická koncepcia literatúry. 2. vyd. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa; Spolok slovenských spisovateľov, 2002. 247 s. ISBN 8080505039.[pozn 2]
- Literárno-teoretické reflexie o slovanskom romantizme a problémoch translatológie. Banská Bystrica : Partner, 2003. 138 s. ISBN 8096893181.
- Dvadsať statí o slovenskej literatúre. Nitra : Filozofická fakulta UKF Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2004. 137 s. ISBN 8080506906.
- Nitrianska kreativita. Nitra : , 2005. 172 s. ISBN 8080508062.
- Ruská literatúra v súčasnom svete. Nitra : , 2005. 183 s. ISBN 8080508836.
- Romantika hľadania : . Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2005. 130 s. (Eruditio mores futurum) ISBN 8080831807.
- Metamorfózy človeka v rode, národe a ľudstve. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2006. 273 s. ISBN 8080509743. (spolu s Jozefom Vladárom a Lacom Zrubcom)
- Tridsať statí o slovenskej literatúre. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa: Spolok slovenských spisovateľov, 2007. 127 s. (Život a dielo) ISBN 8080940966.
- Russkaja literatura v slovackom vosprijatiji. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2007. 166 s. ISBN 8080940649.
- Reflexie esteticko-antropologické. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2008. 166 s. ISBN 8080613099.
- Reminiscencie esteticko-antropologické. Nitra : Filozofická fakulta UKF; Spolok slovenských spisovateľov: Klub Fjodora Michajloviča Dostojevského, 2009. 168 s. ISBN 8080613556.
- Moje, naše najmilšie. Nitra : Spolok slovenských spisovateľov, 2009. 111 s. ISBN 8080613532 (spolu s Jozefom Vladárom a Lacom Zrubcom)
- Štyridsať statí o slovenskej literatúre. Nitra : Spolok slovenských spisovateľov; Klub F. M. Dostojevského; Filozofická fakulta UKF, 2010. 93 s. (Život a dielo) ISBN 9788080614010.
- Russkaja literatura v vosprijatii prof. Andreja Červeňaka. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2011. 222 s. ISBN 8080614447.
- Na margo ruskej moderny. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2012. 151 s. ISBN 9788055800806.
Eseje
- Víchor civilizácie : Slovensko-Európa-svet (2002)[12]
- Začiatky a konce (2002)[13]
- Rozjímanie o Veľkom inkvizítorovi (2005)[14]
Ocenenia
K jeho najvýznamnejším oceneniam patrí Medaila Puškina (rus. Медаль Пушкина) udelená prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Vladimirovičom Putinom v roku 2000 „za veľký osobný prínos pre rozvoj rusko-slovenských vzťahov“ a Rad Ľudovíta Štúra II. triedy udelený prezidentom SR Rudolfom Schusterom v roku 2002 „za rozvoj esteticko-antropologickej koncepcie literatúry“.[9] V roku 2008 bola symbolicky zavŕšená jeho spoločenská rehabilitácia „Pamätným listom pánovi Andrejovi Červeňákovi ako prejav vďaky za občianske a vlastenecké postoje, intelektuálne výkony, za obhajobu hodnôt demokracie a slobody Prebudenej spoločnosti r. 1968“, ktorý mu udelil predseda vlády SR Robert Fico.[2]
Za celoživotné dielo bol ocenený Pamätným listom slavistickej spoločnosti Franka Wollmana. V roku 2012 mu bola udelená in memoriam Zlatá plaketa Nitrianskeho samosprávneho kraja.[9]
Poznámky
- ↑ V súvislosti s § 36 zákona č. 58/1950 Sb. (o vysokých školách) a vládnym nariadením č. 60/1953 Sb. (o vedeckých hodnostiach a o označení absolventov vysokých škôl), neskôr vyhláška č. 94/1961 Sb. (o označovaní absolventov vysokých škôl), došlo v roku 1953 k zásadnej zmene v označovaní vysokoškolských titulov. Absolventi získavali len profesijné označenie, ako napr. promovaný pedagóg, promovaný historik, promovaný právnik atď. V roku 1967 vstúpil do platnosti zákon č. 19/1966 Zb. (o vysokých školách), podľa ktorého ods. 4 § 57 bol taktiež aj Andrejovi Červeňákovi priznaný titul doktor filozofie.
- ↑ Druhé, upravené a doplnené vydanie knihy Človek v literatúre z roku 1986.
Referencie
- ↑ a b c Baka 2012
- ↑ a b c d Sipko 2012, s. 1
- ↑ a b UK c2013
- ↑ Litcentrum c2014
- ↑ Pozri O fakulte, dost. 2014-04-20.
- ↑ a b c Muránska 2013, s. 42
- ↑ SITA 2012
- ↑ Janík 2012
- ↑ a b c Muránska 2013, s. 43
- ↑ Mravík 2012
- ↑ K Almanachu Nitra pozri Synaková 2010
- ↑ Titul v databáze Literárneho informačného centra
- ↑ Titul v databáze Literárneho informačného centra
- ↑ Titul v databáze Literárneho informačného centra
Literatúra
Monografie a príspevky v monografiách
- Lomenčík, Július (2012), „Andrej Červeňák – hľadač reality v snoch umenia“, in Vladár, Jozef; Muránska, Natália, Náš jubilant Andrej Červeňák: k nedožitým 80-tym narodeninám : (22. 5. 1932 – 11. 2. 2012), Nitra: Spolok slovenských spisovateľov, str. 249 – 336, ISBN 8080616175
- Muránska, Natália (2013), Ološtiak, ed., Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove, Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, str. 42 – 43, http://ff.unipo.sk/osobnosti/index.html#p=42
Články a štúdie
- Sipko, Jozef (2012), „Za Andrejom Červeňákom (Hodili do neho kameňom, aby k nám stále prichádzal s chlebom)“, Jazyk a kultúra 12 (9), ISSN 1338-1148, http://www.ff.unipo.sk/jak/9_2012/sipko3.pdf
Tlačové správy
- Baka, Ján (2012), Nedožité 80-tiny literárneho vedca profesora Andreja Červeňáka, Rusyn.sk (vyd. 2012-05-27), http://www.rusin.sk/nedozite-80-tiny-literarneho-vedca-profesora-andreja-cervenaka/, dost. 2014-04-19
- Janík, Pavol (2012), Zomrel popredný literárny vedec prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc., Humanisti.sk (vyd. 2012-02-12), http://www.humanisti.sk/view.php?nazevclanku=zomrel-popredny-literarny-vedec-prof-phdr-andrej-cerve%F2ak-drsc&cisloclanku=2012020019, dost. 2014-04-19
- Mravík, Jozef (2012), „Zomrel Andrej Červeňák, významný literárny vedec a spoluzakladateľ Združenia slovanskej vzájomnosti“, Slovenský rozhľad 6 (5), 2012-03-07, http://www.slovenskyrozhlad.sk/zomrel-andrej-Červeňák-významný-literárny-vedec-a-spoluzakladateľ-združenia-slovanskej-vzájomnosti,882.html, dost. 2014-04-19
- Synaková, Ľudmila (2010), „Almanach Nitra oslávil svoje desiate výročie“, Obecné noviny 3 (18), 2010-05-04, http://www.inprost.sk/almanach-nitra-oslavil-svoje-desiate-vyrocie, dost. 2014-04-19
- SITA (2012), „Zomrel literárny vedec Andrej Červeňák“, SME, 2012-02-12, http://kultura.sme.sk/c/6256436/zomrel-literarny-vedec-andrej-cervenak.html, dost. 2014-04-19
Internetové zdroje
- Litcentrum (c2014), Andrej Červeňák, Literárne informačné centrum, http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/andrej-cervenak, dost. 2014-04-19
- UK (c2013), Osoby, ktoré získali titul na UK, Univerzita Komenského v Bratislave, http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do, dost. 2014-04-19. Do vyhľadávača zadaj „Andrej Červeňák“.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Štúr
Ženy v slovenskej literatúre
Dobroslav Chrobák
Fraňo Kráľ
Ivan Stodola
Ján Hollý (spisovateľ)
Ján Smrek
Július Satinský
Jonáš Záborský
Jozef Cíger Hronský
Jozef Gregor Tajovský
Jozef Miloslav Hurban
Kamil Peteraj
Margita Figuli
Marianna Grznárová
Martin Kukučín
Milan Lasica
Pavol Országh Hviezdoslav
Peter Jaroš
Peter Stoličný
Rudolf Jašík
Slovenskí autori náučnej literatúry
Slovenskí básnici
Slovenskí divadelní kritici
Slovenskí dramatici
Slovenskí literárni kritici
Slovenskí literárni teoretici
Slovenskí literárni vedci
Slovenskí náboženskí spisovatelia
Slovenskí prekladatelia
Slovenskí prozaici
Slovenskí scenáristi
Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež
Slovenskí spisovatelia románov
Slovenskí spisovatelia science-fiction
Slovenskí textári piesní
Ľudovít Bothár
Ľudovít Didi
Ľudovít Geduly
Štefan Balák
Štefan Furdek
Štefan Marko Daxner
Želmíra Gašparíková
Adolf Dux
Alexander Dianiška
Alexander Duchnovič
Alfonz Bednár
Alojz Čobej
Andrej Červeňák
Andrej Čipkár
Andrej Blasius
Andrej Ferko (básnik)
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Anna Gleimanová
Anton Baláž
Anton Bielek
Augustín Doležal
Baja Dolce
Benjamín Pravoslav Červenák
Blažej Bulla
Božena Bobáková
Bohuš Bodacz
Boris Filan
Bystrík Brázda
Cyril Gallay
Daniel Miloslav Bachát
Dušan Dušek
Dušan Fabian
Eduard Alexander Doležal
Elena Čepčeková
Eliáš Galajda
Emil Benčík
Emo Bohúň
Etela Farkašová
Eugen Gindl
Ferdinand Ehrenfeld
Ferdinand Gabaj
František Andraščík
František Dancák
Gabrielle Bernátová
Gabriel Bošáni
Georg Gaál
Gregor František Berzevici
Gustáv Adolf Bežo
Hugolín Gavlovič
Igor Gallo
Ivan Čičmanec
Ivan Baláž Kráľ
Ivan Gall
Izák Abrahamides
Izák Caban
Ján Číž
Ján Čajak
Ján Čajak mladší
Ján Čižmár
Ján Čomaj
Ján Abrahámfi
Ján Adolf Ferienčík
Ján Ambrozi
Ján Andraščík
Ján Bahil
Ján Balko
Ján Beňo (spisovateľ)
Ján Berzevici
Ján Blasius (1708)
Ján Bocatius
Ján Bodenek
Ján Botto
Ján Brezina
Ján Buzássy
Ján Dekan
Ján Domasta
Ján Duchoň
Ján Emanuel Dobrucký
Ján Fekete
Ján Filický
Ján Frátrik
Ján Francisci-Rimavský
Ján Gavura
Ján Valašťan Dolinský
Július Barč-Ivan
Július Bodnár
Jana Bodnárová
Janko Čajak
Janko Čeman
Janko Alexy
Jaroslava Blažková
Jozef Antošík
Jozef Bakala
Jozef Banáš
Jozef Branecký (spisovateľ)
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Cehuľa
Jozef Dunajovec
Jozef Fedora
Jozef Fornet
Jozef Ignác Bajza
Julián Dvorák
Juraj Červenák
Juraj Ambrozi
Juraj Andričík
Juraj Bindzár
Juraj Briškár
Juraj Buchholtz (1643)
Juraj Cember
Juraj Fándly
Juraj Jordán Dovala
Juraj Pavlín Bajan
Karol Adamiš
Katarína Eva Čániová
Kazimír Bezek
Koloman Banšell
Kornel Divald
Kornel Földvári
Kristína Tormová
Krista Bendová
Ladislav Ballek (spisovateľ)
Lajos Abafi-Aigner
Lenka Gahérová
Leopold Branislav Abafi
Lucia Eggenhofferová
Mária Ďuríčková
Mária Bátorová
Mária Ferenčuhová
Mário Vittorio Derduľ
Móric Beňovský
Marína Čeretková-Gállová
Margita Figuli
Mariana Čengel Solčanská
Martin Bošňák
Martin Bujna
Matej Augustíni (starší)
Matej Bel
Matej Faber
Michal Ascanius
Michal Beca
Michal Bodický
Mikuláš Štefan Ferienčík
Mikuláš Dohnány
Milan Abelovský
Milan Augustín
Milan Ferko
Milan Stanislav Ďurica
Oľga Feldeková
Pavel Beblavý
Pavel Bunčák
Pavel Cancrini
Pavel Dvořák
Pavol Braxatoris
Pavol Dobšinský
Pavol Fabian
Pavol Gašparovič Hlbina
Peter Andruška
Peter Balgha
Peter Benický
Peter Bičkoš
Peter Bilý
Peter Breiner
Peter Gašparík
Peter Glocko
Radovan Brenkus
Rastislav Doboš
René Benda
Roman Bednár
Roman Brat
Rudolf Čižmárik
Rudolf Dilong
Rudolf Fabry
Samuel Čečetka
Samuel Ambrozi
Samuel Bartošovič
Samuel Bodický
Samuel Cambel (spisovateľ)
Samuel Coryli
Samuel Ferjenčík
Sebastián Fabricius
Theo H. Florin
Tido J. Gašpar
Tobiáš Benedicti
Valentín Beniak
Vasiľ Dacej
Vavrinec Benedikt z Nedožier
Viera Benková
Vladimír Bárta (1939)
Vladimír Babnič
Vladimír Balla
Vladimír Barborík
Vladimír Clementis
Vladimír Ferko
Vlado Bednár
Zoznam slovenských básnikov
Zoznam slovenských prozaikov
Zuzana Cigánová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk