Zuzana Čaputová
bývalá prezidentka Slovenskej republiky
Čaputová v roku 2023
5. prezidentka Slovenskej republiky
V úrade 15. jún 2019 – 15. jún 2024
Premiéri	Peter Pellegrini (2018 – 2020) Igor Matovič (2020 – 2021) Eduard Heger (2021 – 2023) Ľudovít Ódor (2023) Robert Fico (2023 – súčasnosť)
Andrej Kiska Peter Pellegrini
Bývalá podpredsedníčka Progresívneho Slovenska
V úrade 15. marec 2018 – 19. marec 2019
Bývalá poslankyňa Mestského zastupiteľstva mesta Pezinok
V úrade 2010 – 2014
Biografické údaje
Rodné meno	Zuzana Strapáková
Narodenie	21.06.197321. jún 1973 (51 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko
Politická strana	Progresívne Slovensko (2017 – 2019)
Alma mater	Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesia	právnička
Národnosť	slovenská
Vierovyznanie	kresťanstvo
Rodina
Rodičia	Katarína Strapáková, Štefan Strapák
Súrodenci	Daniel Strapák
Manžel	Ivan Čaputa (do 2018)
Partner	Juraj Rizman (od 2020) Peter Konečný (2019 – 2020)
Deti	Lea Čaputová (* 2001) Emma Čaputová (* 2004)
Odkazy
prezident.sk
	Zuzana Čaputová (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Mgr. Zuzana Čaputová, rod. Strapáková^[1] (* 21. jún 1973, Bratislava) je slovenská politička, právnička a environmentálna aktivistka. V rokoch 2019 – 2024 bola v poradí piatou prezidentkou Slovenskej republiky. Do funkcie bola inaugurovaná 15. júna 2019, keď o 12:07^[2] zložila pred Národnou radou SR sľub do rúk predsedu Ústavného súdu.^[3] Stala sa tak prvou ženou a zároveň vo veku 45 rokov aj najmladšou osobou v úrade prezidenta Slovenskej republiky. Kandidatúru neopakovala a 15. júna 2024 ju v prezidentskom úrade vystriedal Peter Pellegrini.

Pred zvolením do funkcie prezidentky pôsobila ako právnička, advokátka a občianska aktivistka. Je spoluzakladateľkou a bývalou podpredsedníčkou hnutia Progresívne Slovensko.^[4][5] Dlhoročne pôsobila v neziskovom sektore ako spolupracovníčka občianskeho združenia VIA IURIS, ktoré sa venuje posilňovaniu právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva.^[6][7][8] V roku 2016 bola ako právnička občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta, usilujúcej sa o uzavretie skládky odpadov v Pezinku, ocenená Goldmanovou environmentálnou cenou.^[9] Problematike pezinskej skládky sa venovala 14 rokov. V septembri 2017 oznámila odchod z tímu VIA IURIS a pokračovanie v advokátskej praxi. V rámci advokácie sa plánovala aj naďalej venovať environmentálnym témam.^[10]

Dňa 6. mája 2019 získala v Bruseli ocenenie Európska osobnosť roka. Táto cena sa udeľuje európskym lídrom za mimoriadne úspechy v oblasti politiky, obchodu a inovácií a týka sa mužov a žien, „ktorí formujú Európu“.^[11]

Zuzana Čaputová sa narodila 21. jún 1973 v Bratislave^[12][13][1], celý život však prežila v Pezinku.^[14] Jej matka Katarína Strapáková bola administratívna pracovníčka, otec Štefan Strapák riaditeľ pobočky poisťovne.^[15][12] Má staršieho brata Daniela, ktorý sa v roku 2019 angažoval v hnutí Progresívne Slovensko a pôsobil ako predseda miestnej bunky v Pezinku.^[16]

Základnú školu a gymnázium absolvovala v Pezinku.^[14] V rokoch 1991 – 1996 absolvovala štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.^[17] Počas štúdia a po jeho skončení pracovala v aparáte miestnej samosprávy v Pezinku, najprv ako asistentka na právnom oddelení Mestského úradu v Pezinku, neskôr ako zástupkyňa prednostu Mestského úradu v Pezinku.^[18]

Neskôr pôsobila v neziskovom sektore, kde sa venovala verejnej správe a problematike týraných a zneužívaných detí.^[18] Následne pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít.^[19] V rokoch 1998 – 1999 absolvovala komplexný cyklus tréningov pre trénerov manažmentu, certifikovaný Americkou agentúrou pre medzinárodný rozvoj (USAID) „Všeobecný manažment – manažment zmien“ a v roku 1999 tréning „Alternatívne riešenie sporov – mediácia“, akreditovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR.^[20][21]

V rokoch 2005 – 2010 vykonávala koncipientskú prax v celkovom trvaní štyri roky, dva mesiace a 25 dní: od 15. augusta 2005 do 31. augusta 2007 u advokátky Mgr. Evy Kováčechovej, od 1. septembra 2007 do 31. januára 2009 u advokátky Mgr. Zuzany Dlugošovej a od 14. marca 2009 do 31. januára 2010 v obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o. Prax u Kováčechovej, ktorá má svoju advokátsku kanceláriu v Banskej Bystrici, Zuzana Čaputová vykonávala v prenajatej kancelárii v Pezinku, keďže v danom období neplatilo obmedzenie vo forme výkonu praxe počas najviac troch mesiacov mimo sídla advokátskej kancelárie.^[22][23]

Od 1. februára 2010 do 12. marca 2019 vykonávala advokátsku prax. Následne mala pozastavený výkon advokácie a 22. marca 2019 bola na vlastnú žiadosť vyradená zo zoznamu advokátov^[22] z dôvodu, že „to vyhodnotila tak, že v poslednej dobe aj tak nemá čas sa advokácii venovať,“ pričom „aj v prípade nezvolenia by sa venovala politickej činnosti“ (vyjadrenie jej hovorcu Martina Burgra).^[23] Podľa názoru komentátora denníka Pravda sa vyškrtnutie zo zoznamu advokátov považuje za výnimočný krok, advokáti, ktorí vstupujú do verejných funkcií, väčšinou požiadajú o pozastavenie činnosti advokáta.^[24] Podľa názoru právnika a advokáta Petra Kubinu nejde o nič neobvyklé. „Keď sa advokát chystá dlhodobo alebo trvalo venovať činnosti, ktorá mu fakticky alebo právne znemožní vykonávať advokátske povolanie, je preňho dokonca výhodnejšie nechať sa vyčiarknuť než len si pozastaviť výkon advokácie, pretože v takom prípade nemusí platiť poplatky spojené s členstvom v komore a nemusí vôbec riešiť svoj vzťah a povinnosti voči komore.“ Vyčiarknutie nebráni neskoršiemu návratu do advokácie a opätovnému zápisu do zoznamu advokátov, pričom nato ani netreba opakovanie advokátskej skúšky.

V rokoch 2001 – 2017 spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS. Venovala sa témam právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva, napríklad fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu verejnej kontroly verejnej moci.^[19]

Má svoju vlastnú advokátsku kanceláriu. Je autorkou a spoluautorkou viacerých publikácií^[25] a členkou celosvetovej siete environmentálnych právnikov ELAW (Environmental Law Alliance Worldwide).^[26]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza Pezinská skládka

V Pezinku vyše desať rokov stála na čele verejnej kampane proti povoleniu ďalšej skládky odpadu, ktorá by znečistila pôdu, vzduch a vodu v meste a okolí. Zápas proti skládke vyvrcholil v roku 2013, keď Najvyšší súd SR rozhodol, že nová povolená skládka bola nezákonná. Tento verdikt nadväzoval na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorý potvrdil právo verejnosti na účasť pri rozhodovaní v záležitostiach, ktoré ovplyvňujú životné prostredie. Súdny dvor EÚ spresnil viaceré dovtedy sporné právne otázky na uvedenej kauze, ktoré sú dnes záväzné pre celú Európsku úniu.^[27]

Za líderstvo v kauze Pezinská skládka bola Zuzana Čaputová v roku 2016 ako jedna zo šiestich laureátov ocenená udelením prestížnej Goldmanovej environmentálnej ceny.^[28] Laureátov tejto ceny vyberá medzinárodná porota a experti z celého sveta za trvalý a významný prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Toto medzinárodné ocenenie, ktoré je často prirovnávané k Nobelovej cene v oblasti environmentalistiky, si prevzala v San Franciscu.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mečiarove amnestie

Zuzana Čaputová sa ako programová riaditeľka VIA IURIS angažovala aj v tom, aby boli Mečiarove amnestie zrušené, keď pracovala na dovtedy najväčšej^[29] podpisovej akcii v dejinách Slovenska – internetovú petíciu za zrušenie amnestií.^[30] Dňa 27. marca 2017 bolo do Národnej rady SR odovzdaných 76 831 podpisov pod túto petíciu.^[29][31]

V novembri 2010 bola ako nezávislá kandidátka na poslankyňu zvolená do mestského zastupiteľstva mesta Pezinok.^[32]

V decembri 2017 oznámila vstup do vznikajúceho politického hnutia Progresívne Slovensko a v januári 2018 bola na jeho ustanovujúcom sneme zvolená za podpredsedníčku.^[33][4] Po prvom kole prezidentských volieb sa 19. marca 2019 vzdala postu podpredsedníčky^[34] a na sneme 8. mája 2019 požiadala o zrušenie členstva v hnutí.^[5]

Pozri aj: Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019

Na tlačovej konferencii 29. mája 2018 ohlásila svoju kandidatúru na post prezidenta SR vo voľbách v roku 2019.^[8] Jedným z dôvodom jej kandidatúry bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.^[35]

Prvé kolo voľby prezidenta uskutočnené 16. marca vyhrala so ziskom 40,57 percenta hlasov a postúpila do druhého kola. Jej protikandidátom bol eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý dostal 18,66 percenta hlasov.^[34] V druhom kole prezidentskej voľby zvíťazila so ziskom 1 056 582 hlasov (58,40 %) zúčastnených voličov a 36 víťazných územných obvodov. Protikandidát Maroš Šefčovič presvedčil 752 403 (41,59 %) voličov a 13 územných obvodov. Z krajov získal len Prešovský kraj.^[36]

Vo voľbách nepovažovala svoje pohlavie za hendikep.^[37]

Jej protikandidát Maroš Šefčovič napadol jej súbeh živnosti a koncipientskej praxe. Čaputová sa však ohradila, že Šefčovič nesprávne vzťahuje súčasné pravidlá na obdobie, keď ešte platila iná právna úprava.^[38] Šefčovič upozornil aj na fakt, že Čaputová vykonávala koncipientsku prax u advokátky v Banskej Bystrici, aj keď bývala v Pezinku.^[24] Čaputová tvrdí, že postupovala v súlade so zákonom.^[39] Ak chcú koncipienti podnikať, v súlade s etickými princípmi advokátskej praxe, musia to oznámiť Slovenskej advokátskej komore. Slovenská advokátska komora k tomu poskytla vyjadrenie, že ak by bola takáto žiadosť komisii doručená dnes, s veľkou pravdepodobnosťou by komisia vyslovila nezlučiteľnosť živnosti s koncipientskou praxou. V dobe jej koncipientúry však ešte komisia, ktorá by sa zaoberala takýmito žiadosťami, zriadená nebola a stalo sa tak až po zmene zákona o advokácii v roku 2013.^[24]

Čaputová opakovane tvrdí, že „spravodlivosť na Slovensku neplatí vždy pre všetkých rovnako“. Ako prezidentka chce vyvíjať maximálny tlak na okamžité a systémové zmeny v polícii, prokuratúre a súdnictve. Taktiež je presvedčená, že policajný zbor musí fungovať ako nezávislá inštitúcia, oddelená od politických vplyvov, na čele s profesionálom. Ďalej tvrdí, že je potrebné pretvoriť prokuratúru na inštitúciu pod verejnou kontrolou.^[40]

Ako prezidentka chce pracovať na tom, aby čoraz menej klientov trávilo čas v ústavnej starostlivosti, a naopak, čím viac v domácej opatere alebo v menších zariadeniach. Chce vyvíjať sústavný tlak na vládu a kraje, aby navyšovali rozpočet na verejné opatrovateľské služby a platy.^[40]

Zuzana Čaputová vidí bohatstvo Slovenska najmä v prírode: v lesoch, prekypujúcich životom, v čistých riekach a podzemnej vode, ktoré sú zásobou pitnej vody, v úrodných poliach, ktoré poskytujú ľuďom prácu a obživu. Trvá na tom, že ochrana životného prostredia už nemôže zostávať v politike len okrajovou témou. Ako problém vidí to, že doterajšie vlády umožnili masívny, a často aj nelegálny výrub lesov v prospech úzkych podnikateľských skupín. Ako prezidentka chce presadzovať, aby minimálne 5 percent ekologicky najvzácnejšieho územia zostalo zachovaných ako bezzásahová zóna.^[40]

Čaputová uviedla, že je za registrované partnerstvá. Podľa svojich slov by sa tiež snažila obrúsiť hrany a znížiť strach z inakosti, ktorý pri tejto téme existuje.^[41] V diskusii denníka SME sa priklonila k možnosti adopcie detí homosexuálnymi pármi: „Preferujem to, aby dieťa malo biologickú matku, biologického otca. Avšak v prípade ak by malo vyrastať v ústavnej starostlivosti, myslím si, že by mu bolo lepšie s dvoma milujúcimi bytosťami, hoci aj rovnakého pohlavia.“^[42][43]

V otázke práva na interrupciu je za zachovanie existujúceho status quo:^[43] „ak tu je krajná situácia a dilema je medzi tým, či má rozhodnúť právna norma, ktorá nikdy nepostihne všetky životné situácie, alebo či to prenecháme na zodpovednosť ženy, tak volím zodpovednosť ženy.“^[44]

Ešte pred inauguráciou telefonovala s kanadským premiérom Justinom Trudeauom, generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Jensom Stoltenbergom^[45] a prezident Francúzska, Emmanuel Macron, ju pozval na návštevu Paríža.^[46] Na funkciu prezidentky republiky sa pripravovala v kanceláriách v Karáčoniho paláci, ktoré jej ponúkol dosluhujúci prezident Andrej Kiska.^[45]

9. mája 2019 bola v TASR Pavelom Neubauerom fotená na oficiálny portrét prezidentky republiky.^[47][48] Presne mesiac pred inauguráciou, 15. mája 2019, začala tlač poštovej známky, autorom výtvarného návrhu je akademický maliar Vladislav Rostoka a autorom portrétu fotograf a bývalý partner Zuzany Čaputovej Peter Konečný. Tlač známky zabezpečuje Tiskárna Hradištko pri Prahe.^[49]

• Marián Leško (od marca 2019 do októbra 2021^[51]), poradca pre vnútornú politiku
• Vladimír Talian, poradca pre vnútornú politiku
• Martin Burgr, poradca pre komunikáciu
• Peter Bátor, poradca pre zahraničnú politiku, bezpečnosť a obranu *(do 31.12.2020)
• Jarmila Lajčáková, poradkyňa pre ľudské a menšinové práva
• Peter Kubina, poradca pre oblasť práva a spravodlivosti
• Radovan Pala, poradca pre oblasť práva a spravodlivosti
• Norbert Kurilla, poradca pre životné prostredie, energetiku, zmenu klímy a podnikateľské prostredie
• Martin Strižinec, hovorca
• Oľga Gyárfášová, poradkyňa pre sociálne témy a verejnú mienku

Zuzana Čaputová sa odkazujúc na vyjadrenie, že nie je iba prezidentkou Slovákov ale aj prezidentkou národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na Slovensku rozhodla zaviesť novú tradíciu a založila tím poradcov pre národnostné menšiny. Jednotlivých poradcov predstavila verejnosti 7. júna 2019 na svojom profile na sociálnej sieti.^[52][53][54]

• Ilona Németh, vedúca ateliéru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave
• Attila Simon, historik, riaditeľ Fóra inštitútu pre výskum menšín

• Anna Plišková, riaditeľka Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity v Prešove
• Peter Medviď, hovorca Okrúhleho stola Rusínov Slovenska, člen Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny

• Jurina Rusnáková, vedúca Ústavu romologických štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
• Viktor Teru, koordinátor Rómskeho vzdelávacieho fondu pre Slovensko

• Elena Gallová Kriglerová, riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry

Bližšie informácie v hlavnom článku: Inaugurácia Zuzany Čaputovej

Inaugurácia sa konala napoludnie 15. júna 2019 v bratislavskej Redute. Zuzana Čaputová zložila na slávnostnej schôdzi Národnej rady SR do rúk predsedu Ústavného súdu SR ústavou predpísaný sľub o 12:07.^[2] 7-minútové meškanie bolo spôsobené neočakávaným prejavom predsedu NR SR Andreja Danka, čo vyvolalo polemiky, kto bol v tom čase hlavou štátu.^[55] Protokolista Ladislav Špaček vyslovil tvrdenie, že ním nebol nikto,^[56] no Čaputovej nový poradca pre ústavné právo Peter Kubina povedal, že prezidentom bol Andrej Kiska a jeho mandát uplynul zložením sľubu novou prezidentkou.^[57] Podobné tvrdenie zastáva aj kancelária Národnej rady SR.^[58]

Nasledovala vojenská prehliadka, pešia prechádzka Bratislavou do katedrály svätého Martina, ekumenická bohoslužba Te Deum, symbolické prevzatie úradu a palácu, obed so seniormi v Prezidentskom paláci, kladenie vencov pri Pamätníku slobody v Devíne, položenie kytice na hrob Michala Kováča a slávnostná recepcia.^[59][60][61] Recepcia sa konala v Redute nakoľko časť Bratislavského hradu bola prenajatá na koncert hudobníka Filipa Jančíka a bolo vyhodnotené, že bezpečnostné zabezpečenie recepcie by nebolo jednoduché.^[62][63][64]

Zuzana Čaputová sa hneď po oboznámení sa s úradom stretla v utorok 18. júna 2019 dopoludnia najprv s Andrejom Dankom, predsedom Národnej rady, a potom s premiérom Petrom Pellegrinim. Na tlačových konferenciách oboznámila verejnosť s obsahom rokovaní. Vyjadrila záujem zopakovať deklaráciu troch najvyšších ústavných činiteľov o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Na túto výzvu reagovali ostatní dvaja ústavní činitelia so záujmom.^[65][66][67] K opätovnému podpisu tejto deklarácie došlo 27. júna 2019.^[68]

V rámci tlačových brífingov reagovala aj na výrok poslanca Fica, ktorý vyhlásil, že Národná rada, ktorej je členom, nezvolí ďalších kandidátov na ústavných sudcov dovtedy, kým prezidentka nevymenuje troch kandidátov.^[69] Čaputová vyhlásila, že nebude podliehať politickým tlakom a bude sa riadiť Ústavou Slovenskej republiky. Tá podľa jej slov jasne hovorí, že parlament má povinnosť zvoliť dvojnásobný počet kandidátov na prázdne miesta.^[65][67] Zároveň povedala, že v momente, keď parlament zvolí dostatočný počet kandidátov na sudcov, obratom sudcov vymenuje v čo najrýchlejšom čase.^[66]

Andrej Danko povedal, že je pripravený prísť do prezidentského paláca, kedykoľvek ho prezidentka pozve, no navrhol aj pravidelné stretávanie sa na úrovni všetkých troch ústavných činiteľov. S Petrom Pellegrinim sa prezidentka dohodla na pravidelnej komunikácii.^[67]

Na tlačových konferenciách dostali médiá priestor položiť prezidentke otázky, čo pri vyhláseniach prezidenta Kisku nebolo zvykom.

Zuzana Čaputová vymenovala dňa 18. júna 2019 za svojich zástupcov v súdnej rade Elenu Berthotyovú, ktorá vo funkcii pokračuje, a Lajosa Mészárosa, ktorý bol 19 rokov sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky.^[70][71]

Pozri aj: Zoznam zahraničných ciest prezidentky Zuzany Čaputovej

V súlade s tradíciou, ktorú zaviedli ostatní slovenskí a českí prezidenti sa prezidentka Zuzana Čaputová vybrala na svoju prvú zahraničnú cestu do Česka.^[72] Na prvé nádvorie Pražského hradu, kde ju čakal prezident Miloš Zeman,^[73] dorazila 20. júna 2019 o 10.30 hod.^[74] Pri jej príchode stovky zhromaždených pred hradom skandovali vetu: „Nech žije Slovensko!“^[75] Po uvítaní s vojenskými poctami sa prezidenti odobrali na stretnutie medzi štyrmi očami, neskôr sa k nim pripojili aj delegácie. Absolvovali spoločný obed a tlačovú konferenciu.^[72] Na tlačovom brífingu prezidenti vyhlásili, že do konca roka 2019 otvoria Český dom v Bratislave aj s „českou hospůdkou“, za ktorú bojoval prezident Zeman.^[76][77] Český prezident ocenil priateľskú atmosféru na rokovaní.^[73] Popoludní sa slovenská prezidentka stretla s predstaviteľmi českého parlamentu. Najprv s predsedom Senátu Parlamentu Českej republiky Jaroslavom Kuberom a ďalšími ľuďmi zo Senátu. Podľa slov predsedu Kuberu mali na stretnutí príjemnú atmosféru.^[76] Následne sa v krátkosti stretla aj s Radkom Vondráčkom, ktorý je predsedom Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky.^[76] Pani prezidentka si potom uctila pamiatku Milana Rastislava Štefánika, keď pri jeho soche na Petříne položila veniec. Podobne sa poklonila pri jeho hrobe aj poslednému prezidentovi Česko-Slovenska a prvému prezidentovi samostatného Česka, Václavovi Havlovi. O prezidentovi Havlovi povedala, že je pre ňu veľký inšpiračný vzor.^[75][76] Záver oficiálneho programu tvoril koncert s názvom „Zuzana nie je sama doma“, ktorý pre slovenskú prezidentku na Pražskej Kampe zorganizovali Slováci žijúci v Česku a iní podporovatelia.^[72] Ľuďom na koncerte okrem iného povedala: „Mám pochopenie pre Václavské námestie plné pokojných ľudí, pretože som mala pochopenie pre tie námestia v Bratislave. Spája nás totiž pokojný tón, to je veľmi dôležité.“^[72] Niektorí ľudia kritizovali fakt, že prezidentka Čaputová so sebou vzala vládnym špeciálom do Prahy niektorých hudobníkov, ktorí hrali na koncerte.^[78] Poradca prezidentky Martin Burgr sa však ohradil, že ide o bežnú prax, veď aj prezident Kiska so sebou často na zahraničné cesty brával ľudí, ktorí sa zúčastnili na oficiálnych akciách, ktoré boli súčasťou programu.^[74]

V novembri 2019 prezidentka spolu s českým prezidentom Zemanom slávnostne otvorili Český dom v Bratislave. Otvorenie Českého domu bolo Zemanovým snom, poďakoval sa veľvyslancovi ČR na Slovensku Tomášovi Tuhému aj českej ministerke pre miestny rozvoj Kláre Dostálovej a ministrovi priemyslu a obchodu Karlovi Havlíčkovi. Čaputová pri otvorení pripomenula, že aj po rozdelení Československa zostali krajiny najbližšími partnermi a priateľmi a Český dom tejto blízkosti iba prispeje.^[79]

Dúhového pochodu v Bratislave sa v roku 2019 nezúčastnila, rovnako ako sa nezúčastnila ani na podujatí Hrdí na rodinu. V júli 2019 navštívila sprievodné podujatie organizované počas dúhového pochodu - predstavenie Príbeh geja, príbeh lesby, ktoré sa snaží na základe mozaiky príbehov LGBT komunity priblížiť fázy ich života.^[80] V roku 2020 adresovala organizátorom dúhového pochodu podporný list^[81] a v roku 2021 sa v rámci pochodu zúčastnila diskusie s rodičmi LGBT detí, organizovanej Iniciatívou Inakosť.^[82]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vláda Petra Pellegriniho

K prvému ostrejšiemu vyjadreniu prezidentky Čaputovej voči správaniu vládnej koalície došlo 26. augusta 2019 na tlačovom vyhlásení o 11.30.^[83][84] Prezidentka vyjadrila podporu vyšetrovateľom a prokurátorom vyšetrujúcim vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, naopak skritizovala zľahčovanie^[85] vážnosti a pravdivosti textových správ obvineného podnikateľa s vysokými štátnymi úradníkmi a politikmi a vyjadrila sa: „Pokiaľ majú orgány činné v trestnom konaní dôvod zaujímať sa o komunikáciu štátnej tajomníčky s podozrivým z objednávky vraždy a obžalovaným z iných trestných činov, je neobhájiteľné naďalej zotrvávať v jednej z najvyšších pozícií na ministerstve spravodlivosti.“ Prezidentku v krátkom čase podporili predstavitelia viacerých opozičných strán.^{[86][87][88][89][90]} V popoludňajších hodinách sa k veci vyjadril premiér Peter Pellegrini, ktorý síce povedal, že dokiaľ sa vyšetrovaním nepreukáže pravdivosť činov, ktoré sa mali udiať, neurobí kroky k odvolaniu danej tajomníčky Moniky Jankovskej, no naznačil, že by mala zvážiť svoje ďalšie pôsobenie vo funkcii.^[91]

9. apríla 2020 prezidentka udelila podmienečnú milosť 20 ročnému Dávidovi Bakovi. Bako bol odsúdený na dva roky za vraždu svojho otca. Čin vykonal pri vystupňovanom afekte po tom, čo otec roky týral jeho a jeho matku.^[92] Do súčasnosti (jún 2023) udelila prezidentka za celé obdobie pôsobenia 21 prezidentských milostí.^[93] V porovnaní s jej predchodcami dostávala omnoho viac žiadostí o milosť. Do júna 2023 bolo evidovaných 5330 žiadostí (napríklad Andrej Kiska dostal 2279 žiadostí).^[93]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vláda Eduarda Hegera

Čaputová vymenovala vládu Eduarda Hegera 1. apríla 2021.^[94]

Po vyslovení nedôvery vláde Hegera prezidentka vládu 16. decembra 2022 odvolala a zároveň poverila dočasným vykonávaním funkcie s obmedzeným výkonm právomocí až do vymenovania novej vlády.^[95][96] Po schválení štátneho rozpočtu na rok 2023 odobrala prezidentka poverenie ministrovi financií Igorovi Matovičovi a poverila riadením ministerstva financií povereného predsedu vlády Hegera.^[97]

Prezidentka vyzvala predsedu NR SR Borisa Kollára, aby do konca januára 2023 zabezpečili zmenu Ústavy SR, ktorá by umožňovala skrátenie volebného obdobia parlamentu.^[98] Predčasné voľby požadovala uskutočniť ešte v prvej polovici roka 2023.^[96][99] Prezidentka vo svojom vyhlásení 25. januára zdôraznila, že ak do konca januára 2023 nedôjde k dohode na zmene Ústavy SR a na termíne predčasných volieb vymenuje úradnícku vládu. Hegerovu vládu upozornila, že ju ponechá poverenú vykonávať svoje právomoci v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády, no v prípade akýchkoľvek závažných pochybení vymenuje úradnícku vladu.^[100] V ten istý deň parlament schválil návrhu zákona na zmenu Ústavy SR, ktorý Čaputová okamžite podpísala a vstúpil do platnosti.^[101]

Neskôr Hegerovu vládu opustil aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský a prezidentka poverila dočasným výkonom funkcie ministra predsedu vlády Hegera.^[102] Prehĺbením vládnej krízy po medializovaní kauzy spojenej s ministrom pôdohospodárstva Samuelom Vlčanom z postu ministra odstúpil.^[103][104] Heger vystúpil 4. mája s mimoriadnym vystúpením v RTVS a žiadal prezidentku, aby mu neodobrala poverenie viesť vládu a nechala vládu pôsobiť až do septembrových predčasných parlamentných volieb.^[105][106] Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer po prejave Hegera, ktorý nazval „strašným babráctvom“, požiadal prezidentku o odobratie funkcie.^[107] 7. mája Heger priznal chybu a požiadal prezidentku o odvolanie pre vládnu krízu, ktoré Čaputová prijala.^[108]

Počas vládnej krízy sa prezidentka zúčastnila zahraničnej cesty do Spojeného kráľovstva na slávnostnej korunovácii nového britského kráľa Karola III. a jeho manželky Camily^[109]

Po rokovaní s predsedom parlamentu Borisom Kollárom a predsedom vlády Eduardom Hegerom oznámila, že v druhej polovici mája 2023 vymenuje vládu odborníkov, na čele ktorej bude viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor.^[110]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vláda Ľudovíta Ódora

Po odvolaní vlády Eduarda Hegera bol podľa Čaputovej a ústavy jediný nasledujúci krok vymenovanie vlády odborníkov do predčasných volieb.^[111] Po rokovaniach s Ľudovítom Ódorom zverejnila 12. mája zoznam ministrov úradníckej vlády, ktorého hlavným kritériom bola odbornosť a podmienka, že nebudú kandidovať v parlamentných voľbách, aby sa zabránilo predvolebnej kampani ministrov.

Zoznam ministrov vlády odborníkov:^[112]

• Premiér Ľudovít Ódor, ekonóm ministerstva financií a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky, bývalý člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska, poradcom premiérky Ivety Radičovej a ministra financií Ivana Mikloša, zakladajúci člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a viceguvernér Nárdnej banky Slovenska.
• Podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a odolnosti SR a využívanie eurofondov Lívia Vašáková, bývalá ekonomická analytička Európskej komisie a generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy.
• Minister hospodárstva Peter Dovhun, bývalý predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, obchodný riaditeľ v Motorole, riaditeľ divízie Microsoft Business Solutions, člen predstavenstva skupiny Gratex International a jej výkonný riaditeľ a bol tiež výkonný riaditeľ v Tachyum.
• Minister financií Michal Horváth, hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska, zakladateľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
• Minister dopravy Pavol Lančarič, vrcholový manažér, výskumník Protimonopolného úradu SR, člen poradného výboru predsedu vlády, manažér telekomunikačnej spoločnosti Globtel (dnes Orange Slovensko).
• Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.
• Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Peter Balík, diplomat, v Európskej investičnej banke sa venoval transformácii uhoľných regiónov strednej Európy, manažér iniciatíy inteligentných miest a regiónov, riaditeľ Sekcie inovácií, strategických investícií a analýz ministerstva.
• Minister vnútra Ivan Šimko, spoluzakladateľ Kresťanskodemokratického hnutia, bývalý poslanec Federálneho zhromaždenia a Národnej rady Slovenskej republiky, minister spravodlivosti vo vláde Jána Čarnogurského a podpredsedom vlády Jozefa Moravčíka, ministrom vnútr vo vládach Mikuláša Dzurindu, neskôr minister obrany v období príprav vstupu Slovenska do NATO.
• Minister obrany Martin Sklenár, diplomat na stálom zastúpení pri Európskej únii v Bruseli, na veľvyslanectve vo Washingtone a v misii OSN v Kosove, generálny riaditeľ sekcie obrannej politiky na ministerstve obrany.
• Ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová, sudkyňa, bývalá poslankyňa parlamentu a verejná ochrankyňa práv.
• Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Wlachovský, bývalý šéfredaktor časopisu Medzinárodné otázky a riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, bývalý diplomat vo Washingtone a Viedni, veľvyslanec Slovenskej republiky v Spojenom kráľovstve a v Dánsku, poradca pre zahraničnú politiku Mikuláša Dzurindu a Eduarda Hegera.
• Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Soňa Gaborčáková, vybudovala Dom svätej Anny v Starej Ľubovni, poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zodpovedná za sekciu sociálnej a rodinnej politiky.
• Minister životného prostredia Milan Chrenko, generálny riaditeľ na ministerstve životného prostredia, zakladateľ verejno-súkromnej platformy Circular Slovakia zameranej na podporu obehového hospodárstva, projektový manažér Európskej environmentálnej agentúry a vedúci skupiny nadväzovania kontaktov a partnerstiev najvyššie postaveným pracovníkom zo Slovenska.
• Minister školstva, vedy, výskumu a športu Daniel Bútora, poradca ministra školstva Jána Horeckého a spolupracovník tímu Plánu obnovy, riaditeľ Združenia škôl C. S. Lewisa, zakladateľ programu Akadémia riaditeľov, redaktor a neskôr riaditeľ slovenského vysielania Rádia Slobodná Európa.
• Ministerka kultúry Silvia Hroncová, teatrologička a kultúrna manažérka, riaditeľka Divadelného ústavu, spoluzakladateľka divadelného ocenenia Dosky, generálna riaditeľka Slovenského národného divadla, výkonná riaditeľka filmovej distribučnej spoločnosti a predsedníčka správnej rady Kreatívneho inštitútu Trenčín.
• Minister zdravotníctva Michal Palkovič, vysokoškolský pedagóg a patológ v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb, rôzne pozície na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, počas pandémie COVID-19 bol členom Národného klinického krízového tímu ministerstva zdravotníctva za patologickú anatómiu a súdne lekárstvo, štátny tajomník ministerstva.

Vládu Ľudovíta Ódora vymenovala 15. mája 2023.^[113]

20. júna 2023 oznámila, že nebude opätovne kandidovať za prezidentku Slovenskej republiky v prezidentských volbách v roku 2024.^[114]

Za päť rokov prezidentskej funkcie Čaputová podpísala 699 zákonov, absolvovala 66 zahraničných ciest a na Slovensku prijala 38 zahraničných delegácii. Na Slovensku uskutočnila 602 ciest a stretnutí, udelila 142 vyznamenaní a poskytla 29 milostí. Spolu podala 16 podaní na Ústavný súd SR a vykonala 253 menovaní sudcov, 428 profesorov a 48 ministrov v piatich vládach SR.^[115]

Počas svojho mandátu bola väčšinou najdôveryhodnejšou političkou na Slovensku. V júni 2019, tesne pred jej nástupom do funkcie, dôverovalo Čaputovej 49 % opýtaných, po troch mesiacoch v úrade jej dôveru vyjadrilo 56 % respondentov.^[116] Podľa prieskumu z roku 2020 bola najdôveryhodnejšia politička s 66 percentami respondentov.^[117] V septembri 2021 bola znova najdôveryhodnejšou političkou s 49 % dôverov respondentov.^[118] Vo februári 2022 bola stále najdôveryhodnejšou političkou, aj keď jej podpora výrazne klesla na najnižšiu hodnotu 42 % opýtaných.^[119] V máji 2023 jej dôvera klesla na 34 percent opýtaných, napriek čomu bola stále najdôveryhodnejšou političkou. V máji 2024 jej dosiahla 35 percent opýtaných a klesla na tretie miesto po Petrovi Pellegrinim a Robertovi Ficovi.^[120]

Na svojej poslednej prezidentskej zahraničnej ceste v Česku 12. júna 2024 potvrdila, že po skončení mandátu nebude pokračovať v politike. Zároveň naznačila svoje ďalšie plány: „že by som sa veľmi rada venovala niečomu, čo som nazvala podpora rastu. Čo najbližšie k tomu je oblasť vzdelávania, možno akademická sféra.“^[121] Následne v rozhovore pre denník SME 9. septembra oznámila, že prijala ponuku ako hosťujúca členka Inštitútu pre medzinárodné štúdiá Stanfordovej univerzity na jeden semester.^[122] Na univerzite má kombináciu stretnutí s inými členmi fakulty, diskusie so študentmi, prednášky, ale aj priestor na jej vlastné skúmanie.^[123] 16. septembra bola vymenovaná za hosťujúcu profesorkou na Freeman Spogli Institute for International Studies na Stanfordovej univerzite.^[124]

Zuzana Čaputová je od roku 2018 rozvedená^[125] a z manželstva má dve dcéry – Leu (* 2001) a Emmu (* 2004).^{[126][127][128]}

Po rozvode mala nového partnera, ktorým bol Archivované 2020-02-10 na Wayback Machine hudobník, fotograf a textár Peter Konečný,^[129] nežila s ním ale v spoločnej domácnosti.^[130] V súčasnosti (2019) žije s oboma dcérami v Pezinku. Cvičí zen jogu.^[131]

Koncom mája 2020 Čaputová potvrdila, že jej partnerom je Juraj Rizman. Rizman v minulosti pracoval v prezidentskej kancelárii, ale od začiatku roka je poradcom Juraja Šeligu. Z kancelárie odišiel kvôli vzťahu s prezidentkou.^[132]

Dokumentarista Marek Šulík o nej natočil časozberný filmový dokument Prezidentka (Slovensko / Česko, 2024, 109 min).^[133][134]

Ako prezidentke republiky jej patrí čestné oslovenie Jej Excelencia.^{[chýba zdroj}

V zmysle zákona č. 522/2008 Z. z. (zákon o štátnych vyznamenaniach) patria prezidentke Slovenskej republiky prvé triedy najvyšších štátnych vyznamenaní:^[135]

• Rad Andreja Hlinku I. triedy
• Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
• Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy
• Pribinov kríž I. triedy.

• 
  stužka Radu Andreja Hlinku I. triedy
• 
  stužka Radu Ľudovíta Štúra I. triedy
• 
  stužka Kríža Milana Rastislava Štefánika I. triedy
• 
  stužka Pribinovho kríža I. triedy

• Grécko – Veľký kríž Radu Vykupiteľa od gréckej prezidentky Kateriny Sakellaropoulou (6. september 2022)^[136]
• Holandsko – Veľký kríž Radu holandského leva od holandského kráľa Viliama Alexandra (7. marec 2023)^[137]
• Poľsko – Rad bielej orlice od poľského prezidenta Andrzeja Dudu (16. apríl 2024)^[138]
• Ukrajina – Rad Jaroslava Múdreho 1. stupňa od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského (9. máj 2024)^[139]
• Rakúsko – Veľká hviezda čestného vyznamenania za zásluhy o Rakúsku republiku od rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena (29. máj 2024)^[140]
• Česko – Rad Bieleho leva občianskej skupiny I. triedy za obzvlášť vynikajúce zásluhy v prospech ČR od českého prezidenta Petra Pavla (13. jún 2024)^[141]

• 
  stužka Veľkého kríža Radu Vykupiteľa
• 
  stužka Veľkého kríža Radu holandského leva
• 
  stužka Radu bielej orlice
• 
  stužka Radu Jaroslava Múdreho 1. stupňa
• 
  stužka Čestného vyznamenania za zásluhy o Rakúsku republiku
• 
  stužka Radu Bieleho leva