Zakarpatská oblasť (Закарпатська область)
oblasť
Vlajka Erb
Štát	Ukrajina
Hlavné mesto	Užhorod
Najvyšší bod	Hoverla
- výška	2 061 m n. m.
- súradnice	48°09′38″S 24°30′01″V / 48,16056°S 24,50028°V / 48.16056; 24.50028
Najnižší bod	pri obci Ruské Gejovce
- výška	101[1] m n. m.
Rozloha	12 777 km² (1 277 700 ha)
Obyvateľstvo	1 244 895 (1.12.2009) [2]
Hustota	97,43 obyv./km²
Predseda	Hennadij Moskaľ
Časové pásmo	UTC + 2
- letný čas	UTC + 3
Telefónna predvoľba	+380-31
Kód ISO 3166-2	UA-21
Administratívne člen.	-
Rajóny (Okresy)	6
Interaktívna mapa
Wikimedia Commons: Zakarpattia Oblast
Webová stránka: www.carpathia.gov.ua
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Zakarpatská oblasť je oblasť na západe Ukrajiny na území Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Ukrajiny až po 2. svetovej vojne sovietskou anexiou. Administratívnym strediskom oblasti je Užhorod. Ďalšími dôležitými mestami sú Mukačevo, Chust a Čop so svojím železničným uzlom a hraničným prechodom do Maďarska, centrum dopravnej infraštruktúry. Oblasť leží v časti Karpát a je strategickým stredoeurópskym regiónom, z dôvodu čoho aj bola anektovaná Sovietskym zväzom v roku 1945. Je dôležitým turistickým a dopravným regiónom s množstvom lyžiarskych a kúpeľných stredísk.

• po slovensky Zakarpatská oblasť
• po ukrajinsky Закарпатська область, Zakarpats’ka oblast’

Pozri: Podkarpatská Rus

Administratívne územie Zakarpatskej oblasti sa rozkladá na približne 12 800 km² (ako u nás kraj) v Karpatoch na západe Ukrajiny. Je to jediná ukrajinská oblasť, ktorá hraničí so štyrmi štátmi – Poľskom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom. Na západe hraničí s Podkarpatským vojvodstvom v Poľsku, Prešovským a Košickým krajom na Slovensku, Boršodsko-abovsko-zemplínskou a Sabolčsko-satmársko-berežskou župou v Maďarsku, na juhu s rumunskými župami Satu Mare a Maramureș. Zo severu hraničí s ukrajinskou Ľvovskou oblasťou a na východe s Ivanofrankivskou oblasťou.

V Zakarpatskej oblasti prevažujú pohoria a pahorkatiny s listnatými a ihličnatými lesmi a alpskými lúkami. Hory tvoria približne 80 % územia Zakarpatskej oblasti. Hory sa dvíhajú od juhu z Panónskej nížiny až k vrcholom Karpát na severe. Na východnej hranici oblasti sa nachádza najvyššia hora Ukrajiny Hoverla (2 061 m) v Čornohore. Najnižší bod oblasti, 101 m n. m., leží pri obci Ruské Gejovce (Руські Геївці) v Užhorodskom okrese (rajóne).

Najvýznamnejšou riekou je Tisa, ktorá pramení neďaleko Rachova a miestami tvorí hranicu s Rumunskom a Ukrajinou. Ďalšími dôležitými riekami sú Latorica, Uh, Boržava a Trebeľa. Región leží v miernom podnebnom pásme s kontinentálnou klímou, s priemernými zrážkami 700 – 1 000 mm ročne a priemernými teplotami +21 °C v lete a –4 °C v zime.

V Zakarpatskej oblasti je 11 miest (podľa počtu obyvateľov, v tisícoch: Užhorod 118, Mukačevo 82, Chust 40, Berehovo 27, Vynohradiv tiež známy ako Veľký Sevľuš 25, Svaľava 18, Rachiv 17, Ťačiv 11, Iršava 10, Čop 9, Perečín alebo Perečany 7), 19 sídel mestského typu a (aspoň) 579 ďalších obcí.

Pri sčítaní v roku 2001 žilo v Zakarpatskej oblasti 1 254 614 obyvateľov. Odhad z roku 2004 hovorí o 1,2 milióne obyvateľov.

Podľa oficiálnych ukrajinských čísel na území Zakarpatskej oblasti nežije ani jeden Rusín, napriek tomu, že v rokoch 1918 – 1939 tvorili na tomto území väčšinu.

Etnickí Rusíni tvoria väčšinu populácie, úradne evidovaní ako Ukrajinci s 80,5 %, Maďari sú najvýznamnejšou menšinou s 12,1 %. Ďalšími významnými menšinami sú Rumuni (2,6 %), Rusi (2,5 %), Rómovia (1,1 %), Slováci (0,5 %) a Nemci (0,3 %). Rusíni žijúci na Ukrajine sú v tejto krajine považovaní nie za samostatný národ, ale za etnickú skupinu ukrajinského národa. Podľa posledného sčítania sa za Rusínov (ako samostatný národ) považuje asi 10 000 obyvateľov, teda asi 0,8 % populácie.

Kultúra a jazyk národností sa tu rešpektuje – okrem rusínskej národnosti, ktorá oficiálne neexistuje – a tak sa tu nachádza i veľa národnostných spolkov či škôl (okrem rusínskych, keďže tam podľa ukrajinských údajov žiadni Rusíni nežijú). Dá sa tu dorozumieť aj po slovensky.

Zakarpatská oblasť sa donedávna členila na 13 rajónov:

• Berehovský rajón
• Veľkoberezniansky rajón
• Vynohradivský rajón
• Volovecký rajón
• Iršavský rajón
• Mižhirský rajón
• Mukačevský rajón
• Perečínsky rajón
• Rachivský rajón
• Svaľavský rajón
• Ťačivský rajón
• Užhorodský rajón
• Chustský rajón

V roku 2019 bola realizovaná administratívna reforma, ktorou sa počet rajónov výrazne znížil na 6 rajónov:

• Berehovský rajón
• Chustský rajón
• Mukačevský rajón
• Rachivský rajón
• Ťačivský rajón
• Užhorodský rajón

Počet Slovákov v jednotlivých rajónoch, mestách a v obciach v Zakarpatskej oblasti (podľa odhadu Matice slovenskej na Zakarpatsku)^{[chýba zdroj}:

• Užhorodský rajón (1 260 – bez mesta Užhorod)
  • Mesto Užhorod (3 814)
  • obec Antalovce; do r. 1995 Antonivka (300)
  • obec Seredné (210)
  • obec Storožnycia (750)
• Mukačevský rajón (288 – bez mesta Mukačevo)
  • mesto Mukačevo (515)
  • obec Koľčynо (195)
• Iršavský rajón (261)
  • obec Dlhé (206)
• Svaľavský rajón (417 – bez mesta Svaľava)
  • mesto Svaľava (322)
• Berehovský rajón (228)
• Veľkoberezniansky rajón (221)
• Perečínsky rajón
  • mesto Perečín (281)
  • obec Turie Remety (172)

1. ↑ Transcarpathia is my region . . Dostupné online. Archivované 2007-04-04 z originálu. (po anglicky)
2. ↑ SSC of Ukraine. Total population, as of December 1, 2009. Average annual populations January- November 2009 . www.ukrstat.gov.ua, . Dostupné online. (po anglicky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zakarpatská oblasť

• oficiálna stránka Podkarpatskej Rusi v originálnej podkarpatskoruskej slovenčine Archivované 2006-06-25 na Wayback Machine
• Zakarpatská oblasť – informácie a fotografie
• Zakarpatská Múzeum ľudovej architektúry a života Archivované 2014-02-22 na Wayback Machine
• Sčítání lidu v republice Československé ze dne 15. února 1921 - štatistické údaje z r. 1921, kedy bola Zakarpatská oblasť súčasťou prvej Československej republiky - dostupné v Digitálnej knižnici UKB