Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. slabo pokryté zdrojmi; odbornejšie úplne absentujú

Záhorčina (Záhoráčtina)
Štáty	Slovensko
Región	Záhorie
Klasifikácia	indoeurópske jazyky slovanské jazyky západoslovanské jazyky česko-slovenské jazyky slovenčina západoslovenské nárečia záhorské nárečie
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Záhorské nárečie (skrátene záhorčina; hovorovo záhorácke nárečie, hovorovo skrátene záhoráčtina) je jedno zo západoslovenských nárečí. Používajú ho ľudia v regióne Záhorie.

V niektorých zdrojoch je uvádzané ako záhorské nárečia, pričom v rámci týchto záhorských nárečí sú vymedzené podskupiny záhorské nárečie a skalické nárečie.

Ak by sme ju chceli niekam zaradiť, nachádza sa medzi spisovnou slovenčinou a češtinou. Najbližšie jej je dialektom niektorých oblastí južnej Moravy.

Je zaujímavé, že zmeny nárečia nepodliehajú prirodzeným bariéram, ako sú kopce, rieky a pod. Aj dve susedné dediny majú každá svoje špecifiká.

V najväčších záhoráckych mestách sa už typické záhorácke wakanie (vyslovovanie zaokrúhlenej samohlásky u na w namiesto l) nepoužíva. Nárečie je tam už výrazne ovplyvnené slovenčinou.

Záhorské nárečie patrí do južnej časti západoslovenského nárečového makroareálu, ktorý je celkovo charakteristický tvrdou výslovnosťou (t.j. nepoužívaním mäkčeňov).

• Najtypickejším znakom je vyslovovanie zaokrúhleného u (w)namiesto l: buato (bwato)
• Tvrdá výslovnosť slabík de, te, ne, le, di, ti, ni, li: deň, daleko
• Dvojhlásky (ia, ie, iu, ô) sa vôbec nevyskytujú a sú nahradené dlhými samohláskami: mléko, dzíra, písek, zbírka, kúň
• Dzekanie a cekanie, čiže vyslovovanie dz namiesto ď a c namiesto ť: scena, cicho, dzekovat
• Jotácia po perniciach: mjakí, pjet, mjerat, objed, kvjet, tebje
• Nedodržiavanie pravidla rytmického krátenia
• a mnohé ďalšie osobitnosti

Nárečie má korene v praslovanských jazykových prvkoch západoslovanského pôvodu a práve iba v záhoráčtine sa stále vyskytujú originálne praslovanské termíny. Najmä morfologické znaky svedčia o starobylom ráze tohto nárečia.

Vďaka svojej geografickej polohe (na Slovensku, hraničí s Rakúskom a Českom) je slovná zásoba výrazne ovplyvňovaná aj češtinou a nemčinou.

• veľkú časť tvoria staré slovanské slová: voda, dat, noví, prasa, deset, múvit, kočka, játra, zeď
• slová zhodné s českou jazykovou oblasťou: hrebík, kopriva, nárt, zedňík, šňupák, hrebíčki, sír, enem
• najstaršie pôvodne cudzie slová sú latinského pôvodu: pašie, fundácia, testament, fiškál, dochtor, móres, špekulovat, orácije, cilindr
• slová nemeckého pôvodu tvoria veľmi bohatú zásobu v záhoráčtine: fjertoch (zástera, nemecky das Fürtuch),gánek, rína, špajza, šporhelt, piglajz, šerbl, šňuptichel, šticle, cup, štich, pucovat, piglovat, špajdle, knofel, šmakovat, grumbír, grunt, šrot, buksa, kelňa, vercajch, aušus, fasovat, šacovat, majzl, gíbl, šáfla, pajsr, richtovat, špacír, luft, lingišpír a veľa iných
• z ostatných jazykov je prevzatých málo slov

Úryvok zo spomienok roľníka Michala Čermáka zachytený okolo roku 1940 a publikovaných v štúdii P. Dezidera Dubaya, OFM v Sborníku záhorských akademikov v roku 1942 (s. 94):

• Západoslovenské nárečia
• Nárečie
• Slovenčina

• E-učebnice, delenie západoslovenského nárečového makroareálu
• Slovníček v knihe: ŠIMEK, Ján. Jakubov : od minulosti k dnešku. Jakubov : Obec Jakubov, 2012. 303 s. ISBN 978-80-97-1174-6-7.
• Záhorácky slovník - PhDr. Konštantín Palkovič, CSc., 2. pozmenené vydanie, vydané Mestom Malacky, 2017