Vojtech Bukovinský
slovenský speleológ
Narodenie	1. január 1916 Bitarová, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	28. august 1989 (73 rokov) Lietava, Česko-Slovensko
Alma mater	Univerzita Komenského
Rodičia	Vilma Bukovinská, Serafín Bukovinský
Manželka	Gabriela Bukovinská, rod. Gugová
Deti	Stanislav, Mária
Biografický portál

JUDr. Vojtech Bukovinský (* 1. január 1916, Bitarová – † 28. august 1989, Lietava^[1]) bol slovenský právnik a amatérsky speleológ a archeológ.^[2] Pracoval predovšetkým na rodnom Považí, sústredil sa na krasy Stráňavskej doliny a Višňovskej doliny v Malej Fatre. Patril medzi členov Slovenskej speleologickej spoločnosti v prvom období jej existencie (od r. 1951) ^[3] a v roku 1960^[2] sa stal členom Speleologickej odbočky Slovenskej zemepisnej spoločnosti pri SAV a členom jej výboru. Zúčastnil medzinárodného zjazdu speleológov v Brne, kde sa stretol s Aloisom Králom, objaviteľom Demänovských jaskýň.^[4] Jeho publikácie vyšli vo viacerých novinách, časopisoch a prírodovedných zborníkoch, čím sa zaslúžil o popularizáciu speleológie ako vedy.^[5][2]

Medzi jeho najvýznamnejšie objavy patria Májová priepasť v Mojtíne (v zozname slovenských jaskýň pod číslom 5291. ako Mojtínska priepastná jaskyňa^[6]) v roku 1961, v ktorej výskume pokračoval až do roku 1966 a jaskyne pod vrchom Polom a v Stráňavskej doline, napríklad Hoblíkova jaskyňa.^[1][5]

Životopis

Narodil sa matke Vilme († 1948), učiteľke na ľudovej škole a otcovi Serafínovi († 1949), učiteľovi v Lietave ako jediné dieťa. V roku 1957 sa v Trenčíne oženil s Gabrielou Gugovou^[7], s ktorou mal dve deti - Stanislava a Máriu.^[4]

Po vychodení ľudovej školy navštevoval Reálne gymnázium v Kláštore pod Znievom^[8], kde maturoval v roku 1936 s vyznamenaním. Následne sa rozhodol pre dôstojnícke povolanie v armáde ČSR, kvôli čomu absolvoval dôstojnícku školu v Košiciach. Po rozpade prvej ČSR sa však vojenského povolania vzdal a rozhodol sa študovať právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Tieto štúdiá mal problém dokončiť, pretože ho neustále povolávali na vojenské cvičenia, a dokončil ich až v roku 1947, kedy bol promovaný na doktora právnických vied.^[4]

Počas SNP naňho žilinské gestapo vydalo zatykač, pred ktorým ho zachránil obchodník z Martina Vincent Knapp. Ušiel do Bratislavy, kde sa pred gestapom ukryl.^[4]

Po oslobodení dokončil štúdiá, pracoval nejakú dobu na súde v Žiline a v Rajci, no bol preradený do „produktívnej práce,“ pretože bol hlboko veriaci. Následne dlho striedal zamestnania.^[4]

Od 19. augusta 1952 pracoval ako vedúci profesionálnej speleologickej výskumnej skupiny pre oblasť Malá Fatra. Následne tento pracovný pomer prerušil, pretože spolupracoval na vlastivednej publikácii „Žilina a Rajec,“ pričom na odovzdanie rukopisu dostal veľmi krátky čas. Potom pracoval ako robotník vo viacerých podnikoch. Vrátiť sa na okresný súd mu nebolo umožnené kvôli kádrovému posudku.^[4]

Referencie