A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vladimír Čebotarev | |
filológ, rusista, právnik, vysokoškolský pedagóg | |
Rod. meno | Vladimír Petrovič Čebotarev |
---|---|
Narodenie | 15. marec 1895 Voronež, Rusko |
Úmrtie | 29. máj 1980 (85 rokov) Bratislava, Slovensko |
Bydlisko | Bratislava |
Národnosť | ruská |
Zamestnanie | PF UK Bratislava |
Alma mater | Ruská právnická fakulta v Prahe |
Profesia | vysokoškolský pedagóg |
Rodičia | Piotr Čebotarev |
Manželka | Nadežda Čebotarevova |
Deti | Boris Čebotarev |
Podpis | |
Profesor, JUDr. Vladimír Čebotarev (pôvodným menom Vladimír Petrovič Čebotarev; * 15. marec 1895, Liski, Voronežská oblasť, Rusko – † 29. máj 1980, Bratislava) bol filológ, právnik, odborný publicista a vysokoškolský pedagóg. Venoval sa najmä výučbe ruského jazyka, bol popredným rusistom na Slovensku. Bol autorom mnohých vysokoškolských učebníc a odborných publikácii.[1]
Životopis
Osobný život
Jeho otec Piotr Čebotarev sa aktívne zúčastnil v ruskej revolúcii 1905. Bol väznený v Orlovskej pevnosti pre politických väzňov. Zomrel v roku 1908 pred vynesením, rozsudku. Matka Mária, rod. Ivanová. Manželka Nadežda, rod. Šramkovová (1897 – 1981), syn Doc. PhDr. Boris Čebotarev.
Štúdiá
V roku 1915 absolvoval klasické gymnázium vo Voroneži. Na jeseň 1915 začal študovať na Právnickej fakulte Štátnej ruskej univerzity v Charkove. Na základe nariadenia ruskej vlády bol v januári 1916 poslaný na Vojenskú akadémiu do Odesy, kde ju toho istého roku absolvoval a bol povýšený na podporučíka. Krátku dobu slúžil ako mladší dôstojník v 34.záložnom pluku v Simferopoli. Začiatkom roku 1917 bol odvelený do Oranienbaumu, kde absolvoval Dôstojnícku streleckú školu a bol zapísaný do evidencie ruského generálneho štábu ako odborník na automatické zbrane.
Vojnové roky
Po skončení školy pravdepodobne koncom mája 1917 bol poslaný na juhozápadný front proti Rakúsko – Uhorsku. V júli 1917 v boji pri mestečku Orinin bol ťažko ranený. Začiatkom júla 1919 ochorel na týfus a evakuovali ho do Turecka. V Turecku s manželkou Nadeždou a trojročným synom Borisom prežil veľmi ťažkú dobu. Pracoval v prístave ako robotník a manželka prala bielizeň v gréckych domácnostiach. V Rusku Vladimír Čebotarev nebol v žiadnej politickej strane.
Emigrácia
Na jeseň 1922 z Ruska emigroval. Výber Československej republiky ako novej domoviny bol ovplyvnený projektom československej vlády Ruskou pomocnou akciou realizovanou od roku 1921, ktorej cieľom bolo morálne a finančne pomôcť migrantom z bývalého cárskeho Ruska. Medzivojnové Československo sa tak stalo domovom pre státisíce migrantov z bývalého cárskeho Ruska. Centrom migrantov sa stala Praha. V Prahe ruskí, ale aj ukrajinskí a bieloruskí migranti zakladali svoje kultúrno-spoločenské spolky, vydávali svoje noviny a časopisy, realizovali svoje vedecko-výskumné aktivity.[2] Utiekol so svojou rodinou pred boľševickou revolúciou do Československa a študoval v rokoch 1922 - 1926 na Ruskej právnickej fakulte v Prahe. Na tejto fakulte, ktorú vytvorila československá vláda pre ruských emigrantov, mala vyštudovať ruská elita, ktorá po porážke revolúcie v Rusku mala zaujať miesta po porazených boľševikoch. Po vykonaní všetkých štátnych záverečných skúšok bol vyznamenaný diplomom školy. Okrem toho na fakulte zložil skúšku zo všeobecných dejín a ruskej literatúry.
Pedagogická a právnická činnosť
Po dokončení štúdia vykonával rôzne práce. Napríklad bol prekladateľom, ale pracoval aj ako robotník na stavbách. Dňa 8. apríla 1929 bol prijatý do justičnej služby Vrchným súdom v Košiciach. Tu pôsobil na mnohých okresných súdoch vo funkcii vedúceho komisií pre zakladanie nových pozemkových kníh. Od roku 1938 do 31. augusta 1946 pracoval na Okresnom súde v Poprade.
Do školských služieb bol prijatý 1.septembra 1946 a bol ustanovený za profesora ruského jazyka a právnej náuky na Štátnej obchodnej akadémii v Poprade. V čase učiteľského pôsobenia v Poprade bol predsedom závodného výboru Revolučného odborového hnutia všetkých škôl v Poprade a vedúcim ruského hudobného a speváckeho súboru pri Obchodnej akadémii v Poprade. Počas Slovenského štátu bol zapojený do ilegálneho hnutia proti fašistickému režimu.
Po oslobodení Popradu Červenou armádou ho orgány armády zapojili do spolupráce ako prísažného tlmočníka a sprostredkovateľa medzi veliteľstvom Červenej armády a slovenskými úradmi.
Ako profesor na Obchodnej akadémii v Poprade súčasne vyučoval ruský jazyk a literatúru v rôznych kurzoch ruštiny na školách I., II, a III. stupňa, ktoré boli organizované Povereníctvom školstva a osvety. Okrem toho prednášal ruskú gramatiku a literatúru na doškoľovacom kurze Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, v pobočke v Spišskej Novej Vsi.
Dňa 1.septembra 1952 bol služobne preložený na Ruské gymnázium Humennom, kde vyučoval ruštinu a filozofickú propedeutiku až do roku 1953. Dňa 14. decembra 1953 bol prijatý do služieb Univerzity Komenského v Bratislave. Dňa 1.augusta 1953 bol menovaný vedúcim Katedry jazykov na Právnickej fakulte a Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Okrem účinkovania na univerzite prednášal v rokoch 1946 – 1953 na Vysokej pedagogickej škole v Bratislave poslucháčom – rusistom. V roku 1964 sa stal docentom a bol navrhnutý na menovanie za profesora. V roku 1967 vláda Československej socialistickej republiky mu za dlhoročnú prácu vo výchove a vzdelávaní mládeže udelila titul Zaslúžilý učiteľ. Pri príležitosti 50.výročia Univerzity Komenského mu udelili striebornú a pri príležitosti 60. výročia univerzity zlatú medailu. Počas svojej činnosti na univerzite preložil približne 5000 strán vedeckých prác a článkov pre učiteľov. Bol činný aj vedecky.
Vladimír Petrovič Čebotarev zomrel v Bratislave 29. mája 1980 a je pochovaný na cintoríne v Cintorín Slávičom údolí v Bratislave.[1]
Dielo (výber)
- Ruská textová učebnica pre osvetových pracovníkov. Bratislava 1964
- Cvičebnice pre učiteľov ruského jazyka pre I. a II. roč., osobitne pre poslucháčov histórie, filozofie a psychológie, žurnalistiky, knihovníctva, filológov. Bratislava 1957 -1968. [1]
Referencie
- ↑ a b c KOLÁROVÁ, Zuzana a kolektív. Biografický slovník mesta Poprad. 1. vyd. Poprad : Mestský úrad v Poprade, 2004. ISBN 80-969037-6-4. S. 237.
- ↑ HARBUĽOVÁ, Ľubica. Ruská emigrácia a Slovensko (Pôsobenie ruskej pooktóbrovej emigrácie na Slovensku v rokoch 1919 – 1939). 1. vyd. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2001. S. 17.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Absolon
Ľudovít Bakoš (1919)
Ľudovít Bohdan Grossmann
Ľudovít Bothár
Ľudovít Didi
Ľudovít Gostoni
Ľudovít Viliam Čulík
Štefan Barnáš
Štefan Cisko
Štefan Danihel
Štefan Farbaky
Štefan Furka
Želmíra Duchajová-Švehlová
Adela Gáborová
Adolf Anton Heinlein
Adolf Cserey
Adriana Geričová
Albín Brunovský
Alexander Gerič (kúzelník)
Alexander Hell
Alfréd Doležal
Andrej Alakša
Andrej Hablák
Anna Cigánová
Anton Adalbert Bresztyenszky
Anton Auxt
Anton Belanský
Anton Cyprich
Anton Halúzka
Anton Hancko
Augustín Scholtz
Bartolomej Busseus
Benjamín Pravoslav Červenák
Blažej Baláž
Boris Čebotarev
Branislav Bajus
Cyril Gallay
Dávid Fröhlich
Daniel Bodický
Daniel Bothár
Daniel Brossman
Daniel Fabrici
Dušan Dobrík
Dušan Dušek
Eduard Gábor
Eduard Haluška
Emil Grillus
Ervín Barta
Etela Farkašová
Eugen Csiffáry
Ferdinand Gabaj
František Adamča
František Bendík
František Dénes
František Gödri
Fridrich Dohnány
Gabriel Balašovič
Gabriel Bošáni
Gejza Balaša
Gregor František Berzevici
Gustáv Dérer
Hana Gajdošová-Letková
Igor Benca
Igor Cibula
Izák Abrahamides
Ján Asbóth
Ján Baptista
Ján Barič
Ján Bežo
Ján Benedikti
Ján Beniač
Ján Berzevici
Ján Bobok
Ján Bogsch
Ján Bojmír
Ján Bolla
Ján Boroškay
Ján Breuer
Ján Bruck
Ján Brumovský
Ján Burián
Ján Chryzostom Hanulík
Ján Czeizel
Ján Dérer
Ján Danko (senátor)
Ján Dekan
Ján Drobba
Ján Duchoň
Ján Földeši
Ján Faludi
Ján Fischer
Ján Frýdecký
Ján Fuchs
Ján Fukas
Ján Gálus
Ján Gašperan
Ján Gallo (pedagóg)
Ján Gerö
Ján Gotčár
Ján Gryllus
Ján Halaj
Ján Heinzelius
Ján Pravdoľub Bella
Július Botto
Jakub Eynsetzer
Jarolím Antal
Jaroslav Ďaďo
Jaroslav Franek
Joachim Birkholtz
Jozef Adamča
Jozef Anton Grünner
Jozef Balala
Jozef Balloň
Jozef Baluška
Jozef Baraník
Jozef Bencúr (pedagóg)
Jozef Bencúr (podnikateľ)
Jozef Bošiansky
Jozef Bojsa
Jozef Branislav Ďurjan
Jozef Bušniak
Jozef Filip
Julius Andreas Hefty
Juraj Andričík
Juraj Babka
Juraj Boško
Juraj Bohuš (evanjelický kňaz)
Karolína Brocková
Karol Dúbravský
Karol Dillnberger
Krištof Görgei
Ladislav Čech
Ladislav Ďurič
Ladislav Baffy
Ladislav Bohuslav Bartholomeides
Ladislav Fodor
Lev Hanzel
Libuša Franková
Lukáš Drozd
Mária Balážová
Marián Hatala
Marian Drugda
Maria Gulovichová Liuová
Martin Čulen
Martin Dubovský
Martin Gregor
Martin Hattala
Matúš Černák
Matúš Dulla
Matej Ambrózi
Matej Cifra
Matej Faith
Matej Heinzelius
Maximilián Metod Georgines
Michal Foltin
Michal Greguš (filozof)
Mikuláš Berka
Mikuláš Glitz
Milan Hejný
Miloš Gosiorovský
Miroslav Bázlik
Miroslav Baran
Miroslav Brozman
Nátan Gloxinus
Oľga Adamčíková
Oľga Albiniová
Oľga Borodáčová
Ondrej Braxatoris
Pavel Fiťma
Pavel Gallo
Pavel Hečko
Pavol Čády
Pavol Bernáth
Pavol Florek
Peter Baláž (fyzik)
Peter Greguš
Peter Habovčík
Peter Krištof Akai
Rudolf Dočolomanský
Rudolf Granec
Rudolf Hažlinský
Samuel Babilon
Samuel Brečka
Samuel Coryli
Samuel Droppa
Samuel Gemický
Stanislav Balko
Stanislav Dusík
Svetlana Ficová
Vít Hejný
Vladimír Čebotarev
Vladimír Bágeľ
Vladimír Benko
Vladimír Fajnor
Vojtech Filkorn
Vojtech Hatala
Zína Futasová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk