A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Veľká lúka | |
archeologická lokalita | |
Celkový pohľad na základy stavby
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Bratislavský kraj |
Okres | Bratislava IV |
Mesto | Bratislava |
Mestská časť | Dúbravka |
Súradnice | 48°11′44″S 17°00′57″V / 48,195556°S 17,015833°V |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
Pred r. 2002[1] | |
- názov | Villa Rustica |
ÚZPF[2] | |
- číslo | 835/1 |
- dátum zápisu | 2. 12. 1986 |
Poloha v rámci Bratislavy
| |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľká lúka (známa nepresne aj ako Villa rustica) je archeologická lokalita, nálezisko pozostatkov pamiatky z rímskej doby. Nachádza sa na katastrálnom území bratislavskej mestskej časti Dúbravka v okrese Bratislava IV.
Zvyšky stavby rímskeho súkromného kúpeľa, tzv. balnea, boli objavené v lesoch medzi Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou (vo výške 210 m n. m.) na lokalite zv. Veľká lúka. Archeologický výskum prebehol v rokoch 1982 až 1993. Budova rozmerov 13,2 x 11,2 m bola členená do viacerých miestností.[3]
Lokalita
Lokalita sa rozprestiera na západnom okraji Bratislavy v kotline uzavretej z troch strán výbežkami Malých Karpát. Ide o jedno z významných archeologických nálezísk budovy tohto typu v oblasti stredného Podunajska.
Germánske obyvateľstvo
Krátko po začiatku nášho letopočtu prenikli na územie dnešného juhozápadného Slovenska germánske kmene. Cez tzv. Bratislavskú bránu sa dostali aj na územie dnešnej mestskej časti a vybudovali si tu sídlisko. Predpokladá sa, že toto územie obývali do druhej polovice 1. storočia po Kr. (dokladajú to nálezy pozostatkov polozemníc a železiarskych pecí).
Datovanie
Na základe týchto ojedinelých náhodných objavov ako aj s ohľadom na vývoj osídlenia v pogermánskom období sa na spomínanom území predpokladal výskyt významnejšieho nálezu. Tým bol objav základov antickej kamennej stavby. Po podrobnejšom výskume sa prišlo na to, že stavba pochádza pravdepodobne z 3. storočia po Kr. z rímskych čias. V tomto období bolo územie dnešných Rusoviec, Jaroviec, Čunova a Petržalky (ako aj priľahlého pásu dnešného pohraničia) súčasťou rímskej provincie Panónia. Vzhľadom na to, že sa na Veľkej lúke našli rímske a germánske nálezy, je možné, že stavba patrila germánskemu šľachticovi, ovplyvnenému rímskou kultúrou. Jeho pôvodný zámer – vybudovať kúpele na teplú aj studenú vodu – sa ale zmenil a bol postavený iba kúpeľ so studenou vodou, chýba tam totiž podlahové vykurovanie (hypocaustum)[3] alebo počas stavby bol zmenený jej účel.
Budova
Balneum v Rímskej ríši zvyčajne bývalo súčasťou villy rusticy, preto je možné, že aj na Veľkej lúke bolo súčasťou takejto veľkej usadlosti, kde spolu s obytným sídlom majiteľa usadlosti, svätyňou a hospodárskymi stavbami tvorilo komplex obytného areálu. Takisto je možné, že nešlo o stavbu Germána, ale priamo o nedokončenú stavbu rímskej villy rusticy.
Na základe objavených stavebných základov bola budova v Dúbravke malým objektom (približné rozmery 13 x 11 metrov, skladala sa zo šiestich miestností). Základy stavby spolu s časťami nad úrovňou terénu dosahujú výšku 150 cm a hrúbku muriva 60 cm. Z troch strán sa k budove pripájajú tri polkruhové apsidy rozličného priemeru. Predpokladá sa, že apsidové miestnosti boli vlastne bazénikmi na studenú (frigidarium), teplú (tepidarium) a horúcu (caldarium) vodu. Najväčším priestorom stavby bola miestnosť s pôdorysom v tvare písmena L, ktorá zrejme slúžila ako prezliekáreň. To, že neboli objavené žiadne stopy podlahového vykurovania vedie k domnienke, že kúpele nemohli spĺňať svoju funkciu. Preto sa predpokladá, že stavba mohla mať aj iné využitie.
Ďalšie nálezy
Pri skúmaní pozostatkov stavby boli objavené nálezy dôležité pre jej datovanie. Ide najmä o rímsku keramiku, viacfarebné mozaikové sklo, bronzové spony, rímske mince a i. Výnimočným nálezom z tohto územia je drobná bronzová plastika predstavujúca starogréckeho boha plodnosti Priapa.
V druhej tretine 3. storočia po Kr. usadlosť zanikla. Na toto územie sa opäť vrátili Germáni, ktorí tu zotrvali až do začiatku 5. storočia. V čase tzv. sťahovania národov sa na ruinách rímskej architektúry usídlilo slovanské etnikum. Z obdobia 11. – 13. storočia tu pochádzal ranofeudálny panský dvorec.
Súčasný stav
Dnes si o jej veľkosti a vzhľade môžeme urobiť obraz na základe zakonzervovaných základov stavby. Prístup k pamiatke je napriek absencii značenia pomerne jednoduchý (nachádza sa neďaleko objektu Slovenských závodov technického skla).
Vzhľadom na význam pamiatky, bola lokalita v Bratislave vyhlásená v roku 1990 za národnú kultúrnu pamiatku. Napriek tomu je už v roku 2016 rekonštrukcia i okolie výrazne zanedbané[3].
Referencie
- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
- ↑ a b c Richard Miške: Rimania stavajú v Dúbravke, blog dennikN, 2. októbra 2016, Online
Zdroj
- M. Musilová, Vl. Turčan a kol., Rímske pamiatky na strednom Dunaji, Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva, Bratislava 2010, ISBN 978-80-968910-1-6
- ELSCHEK, Kristian. 2000. Rímsko-germánska vidiecka usadlosť s kúpeľom v Bratislave-Dúbravke. In Pamiatky a múzeá. ISSN 1335-4353, 2000, roč. 49, č. 3, s. 27 – 29. Dostupné aj online
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Červený Kameň (hrad)
Červený kláštor
Šoldov
Župný dom (Košice)
Župný dom (Liptovský Mikuláš)
Banícka a lesnícka akadémia (súbor budov)
Bazilika svätého Egídia (Bardejov)
Bazilika svätého Jakuba (Levoča)
Beckov (hrad)
Biskupský palác (Nitra)
Bojnický zámok
Branč (hrad)
Budimírsky kaštieľ
Budova bývalej notárskej ubytovne v Banskej Bystrici
Budova Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity
Budova Matice slovenskej (Martin)
Budova Slovenského národného múzea (Martin)
Dóm svätej Alžbety
Devín (hrad)
Dielo Jána Szilassyho
Dielo Majstra Pavla z Levoče
Dukelské bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku
Evanjelická spojená škola (Prešov)
Evanjelické kolégium
Evanjelické lýceum (Kežmarok)
Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)
Evanjelický kostol (Štítnik)
Evanjelický kostol (Spišská Nová Ves)
Evanjelický kostol (Spišské Podhradie)
Fortifikačný systém mesta Komárno
Hámor v Medzeve
Havránok
Historická lesná úvraťová železnica
Historický fond Diecéznej knižnice
Holíčsky hrad
Humenský zámok
Kaštieľ Svätý Anton
Kaštieľ v Betliari
Kaštieľ v Budmericiach
Kaštieľ v Bytči
Kaštieľ v Strážkach
Kaštieľ v Topoľčiankach
Kalište
Kamenný most v Dravciach
Kamenný most v Novoveskej Hute
Kaplnka svätej Rozálie (Košice)
Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)
Katedrála svätého Martina (Bratislava)
Kláštorisko
Kláštorný komplex pavlínov (Šaštín-Stráže)
Kláštor Hronský Beňadik
Kostolec (hradisko)
Kostol Ducha Svätého (Žehra)
Kostol Kráľovnej pokoja (Košice)
Kostol Krista Kráľa (Chorvátsky Grob)
Kostol Krista Kráľa (Košice)
Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)
Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica)
Kostol Narodenia Panny Márie (Horné Krškany)
Kostol Panny Márie Ružencovej (Černová)
Kostol Povýšenia svätého Kríža (Ružomberok)
Kostol svätého Antona Pustovníka (Červený Kláštor)
Kostol svätého Jána z Boha a kláštor Milosrdných bratov
Kostol svätého Juraja (Kostoľany pod Tribečom)
Kostol svätého Michala (Košice)
Kostol svätého Mikuláša (Liptovský Mikuláš)
Kostol svätého Ondreja (Ružomberok)
Kostol svätého Ondreja (Spišské Hanušovce)
Kostol svätých Petra a Pavla (Matiašovce)
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Kremnica)
Kostol Všetkých svätých (Kynek)
Kováčska vyhňa v Moldave nad Bodvou
Krásna Hôrka
Krajská galéria v Prešove
Krajské múzeum (Prešov)
Kumšt (vodná veža)
Levočská brána (Spišská Nová Ves)
Múzeum dopravy v Bratislave
Múzeum J.M. Petzvala v Spišskej Belej
Mariánsky stĺp (Spišská Nová Ves)
Mestská radnica (Bardejov)
Mestský hrad v Banskej Štiavnici
Mestský hrad v Banskej Bystrici
Mestský hrad v Kremnici
Mohyla Milana Rastislava Štefánika (Bradlo)
Molpír
Národná kultúrna pamiatka Solivar
Národné kultúrne pamiatky v archívoch Slovenskej republiky
Národný cintorín v Martine
Nitriansky hrad
Nová ortodoxná synagóga v Košiciach
Oravský hrad
Ortodoxná synagóga v Bratislave
Ortodoxná synagóga v Prešove
Pamätné budovy SNP (Banská Bystrica)
Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania
Pamätný dom Čierny orol
Pamätný dom Slovenskej národnej rady
Pamiatky černovskej masakry
Poľská brána (Levoča)
Premonštrátsky kláštor (Jasov)
Protiturecká pevnosť (Komárno)
Prvé slovenské patronátne gymnáziá
Prvý stoličný dom
Rímsky vojenský tábor v Iži
Radnica (Kežmarok)
Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka
Rotunda svätého Juraja (Skalica)
Súbor pamiatok k osobnosti Ľudovíta Štúra (Modra)
Súbor pamiatok k osobnosti Andreja Hlinku
Slavín (Bratislava)
Smolenický kaštieľ
Spišský hrad
Starý hrad (hrad)
Starý minoritský kostol
Strečno (hrad)
Synagóga status quo ante
Synagóga v Banskej Štiavnici
Synagóga v Brezne
Synagóga v Bytči
Synagóga v Liptovskom Mikuláši
Synagóga v Lučenci
Synagóga v Malackách
Synagóga v Nitre
Synagóga v Trenčíne
Trenčiansky hrad
Universitas Istropolitana
Univerzitné budovy (Trnava)
Veľká lúka (Dúbravka)
Vysoká pec Karol
Zoznam národných kultúrnych pamiatok na Slovensku vyhlásených pred rokom 2002
Zvolenský hrad (nový)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk