Fortifikačný systém mesta Komárno
fortifikácia
Bašta č. VI fortifikačného systému v Komárne
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky
Okres	Komárno
Mesto	Komárno
Súradnice	47°45′14″S 18°08′08″V / 47,75389°S 18,13556°V / 47.75389; 18.13556
Štýl	renesancia
Výstavba	16.-19.storočie
Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
- názov	Fortifikačný systém mesta Komárno
ÚZPF[2]
- číslo	301/1-45
- dátum zápisu	13.05. 1970
Stav	zachovalý
Prístupnosť	verejnosti prístupný
Poloha v rámci Slovenska
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Fortifikačný systém mesta Komárno je systém bášt a opevnení na území mesta Komárno a protiľahlých brehoch riek Dunaj a Váh, ktorý spolu s centrálnou pevnosťou tvorí Komárňanský pevnostný systém.

V 20. storočí pretrvávali snahy o obnovenie objektov v minulosti tvoriacich pevnostný systém. Z pôvodného systému opevnení sú zachované všetky hlavné objekty okrem časti na ľavom brehu Váhu nazývaný Vážske predmostie. Fortifikačný systém mesta Komárno je národnou kultúrnou pamiatkou od 13. mája 1970 a zahŕňa 45 objektov. V ÚZPF je pod číslom 301.^[3] Komárňanský pevnostný systém je zapisaný do predbežného zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom Systém opevnenia na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne – Komárom.^[4]

Súčasti fortifikačného systému

Fortifikačný systém mesta Komárno bol komplex polygonálneho typu a zahrňoval nasledovné prvky:

• Protiturecká pevnosť v strede pevnostného systému – v kline ústia Váhu do Dunaja^[5]
• Palatínska línia tvoriaca ochranu na západnej strane mesta^[6], tvorili ho bastiony I. - V.
• Vážska línia opevňujúca mesto zo severu na pravom nábreží Váhu^[7], tvorili ho pevnostné objekty VI. - XI. kde VI. a VII. sú bastiony
• Vážske predmostie na slovenskej strane, ľavé nábrežie Váhu a Dunaja^[8]
• Dunajské predmostie na maďarskej strane, na pravom nábreží Dunaja, súčasťou je fort Csillág ^[8]
• Pevnosť Monoštor (Sandberg) na pravom – maďarskom brehu Dunaja, oproti západnému cípu Alžbetinho ostrova, brániaca Komárom od západu^[9]
• fort Igmánd na maďarskej strane Dunaja brániaca Komárom z juhu^[10]

História

Komárňanský pevnostný systém je najväčším fortifikačným systémom na území Slovenska a tiež bývalého Rakúska-Uhorska. Jeho stavba začala v roku 1546 s postavením prvej (tzv. Starej) pevnosti na mieste zaniknutého hradu, dostavaná bola v roku 1557.^[11] Túto pevnosť značne poničila povodeň v roku 1570, od roku 1572 (do roku 1592) bola obnovovaná (staviteľom Urbanom Süessom).

V rokoch 1663 – 1673 bola dobudovaná tzv. Nová pevnosť. Podľa plánov inžiniera baróna Františka Wymesa. V tomto období zároveň vznikla pevnosť v Leopoldove. Obe komárňanské pevnosti poškodili aj zemetrasenia v rokoch 1763 a 1783. Po druhom zemetrasení, ktoré obe pevnosti značne poškodilo, bola v roku 1784 komárňanská pevnosť predaná v dražbe. Fortifikačný systém mesta Komárno okolo celého mesta bol prebudovaný a dostavaný v roku 1808 – 1815, kedy bola zmodernizovaná aj Nová pevnosť.

V rokoch 1839 – 1847 bola ešte vybudovaná z kameňa a tehál tzv. Palatínska línia s piatimi bastiónmi (I. - V.). Tým sa dosiahol vrchol v budovaní komárňanského pevnostného systému v kline sútoku riek Váh a Dunaj. V 60-tych rokoch boli postupne dokončené predmostia na Váhu a Dunaji (hlavnou časťou je Pevnosť Csillág), Vážska línia (pozostávajúca zo šiestich objektov VI. - XI., z ktorých len prvé dva možno nazvať bastionmi) a Sandbergská pevnosť (Monoštorská). V rokoch 1871 – 1877 bola ako posledný objekt pevnostného reťazca postavená Igmandská pevnosť, už podľa najmodernejších projektov fortového opevňovania.

Galéria

• 

  Stará pevnosť – kolorovaná rytina

• 

  Západný bastión
  Novej pevnosti
  Citadely
  47°45′19″S 18°08′05″V / 47,75541°S 18,13463°V / 47.75541; 18.13463

• 

  Bastión VI
  prvý bastión Vážskej línie
  Lapidárium
  47°46′41″S 18°07′46″V / 47,77807°S 18,12952°V / 47.77807; 18.12952

• 

  Bastion V
  posledný bastion Palatínskej línie
  47°46′39″S 18°07′19″V / 47,77763636°S 18,121862411°V / 47.77763636; 18.121862411

• 

  Bratislavská brána
  súčasť bývalého Bastiónu I
  Palatínskej línie47°45′41″S 18°06′33″V / 47,76136°S 18,10912°V / 47.76136; 18.10912

• 

  Igmándska pevnosť
  47°44′02″S 18°07′16″V / 47,733926117°S 18,121218681°V / 47.733926117; 18.121218681

• 

  Pevnosť Csilág
  hlavný objekt Dunajského predmostia
  47°44′41″S 18°08′18″V / 47,744720046°S 18,138427734°V / 47.744720046; 18.138427734

• 

  Monoštorská pevnosť
  (Sandbergská)
  47°45′05″S 18°05′40″V / 47,751356912°S 18,094353676°V / 47.751356912; 18.094353676

Referencie

Literatúra

• GRÁFEL, Ľudovít: Pevnostný systém Komárna. Bratislava : Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1988.
• GRÁFEL, Ľudovít: Nec arte - nec marte. NEC ARTE s.r.o., 1999.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fortifikačný systém mesta Komárno

Externé odkazy

• Informačný portál Nec Arte Nec Marte o pevnostnom systéme mesta Komárno na www.komarno.sk
• Slovenské hrady - Komárno - pevnosť
• Koncepčná revitalizácia Ústrednej pevnosti v Komárne
• Ľudovít Gráfel - NEC ARTE NEC MARTE