Valentín Beniak
slovenský básnik a prekladateľ
Narodenie	19. február 1894 Chynorany, Slovensko
Úmrtie	6. november 1973 (79 rokov) Bratislava, Slovensko
Odkazy
Commons	Valentín Beniak
Biografický portál

Valentín Beniak (* 19. február 1894, Chynorany^[1] – † 6. november 1973, Bratislava) bol slovenský básnik a prekladateľ, predstaviteľ symbolizmu, ktorý sa angažoval aj politicky aj počas existencie Slovenského štátu.

Životopis

Narodil sa v roľníckej rodine a vzdelanie získaval v rokoch 1900 – 1906 v Chynoranoch, v rokoch 1913 v Topoľčanoch a v rokoch 1914 – 1916 v Nitre. V rokoch 1916 – 1917 pokračoval v štúdiu na právnickej fakulte v Budapešti, no z finančných dôvodov musel štúdium zanechať.^[2] Pracoval ako praktikant na notárskom úrade, neskôr ako podnotár v Bánove, v rokoch 1919 – 1935 bol vedúcim notárom v Chynoranoch, v rokoch 1936 – 1939 v Novej Bani. V roku 1939 sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval ako úradník. Pôsobil v prezidentskej kancelárii Jozefa Tisa a neskôr pokračoval vo svojej úradníckej kariére ako vedúci na sekretariáte ministerstva vnútra (od roku 1940 bol ministrom Šaňo Mach).^[3][4] V roku 1939 alebo 1940 bol zvolený za predsedu Spolku slovenských spisovateľov a vo funkcii zotrval až do roku 1945, kedy začal pracovať na Povereníctve školstva a osvety.^[5] V roku 1947 odišiel do dôchodku.

Tvorba

Publikovať začal v roku 1922 v časopise Slovenské pohľady. Na jeho tvorbu vplývali napr. Ivan Krasko, Endre Ady či Jiří Wolker. Vo svojich básňach vyjadroval najmä hlboké putá k domovu, k rodnej zemi a jej ľuďom. Preciťoval tragiku ľudských osudov, ale i vlastného života, lásku k človeku a súcit s jeho nešťastím, no taktiež sa s čitateľmi delil o dojmy so stretnutiami so svetom. Vo svojej tvorbe začínal s dielami, ktoré sa radili k symbolizmu a poetizmu (Ozveny krokov, Lunapark a i.) a v zrelej tvorbe sa sústredil na problematiku existenciálnu (napr. Plačúci Amor, Sonety podvečerné). Jeho knihy veršov vyšli v troch zväzkoch Vybraných spisov. Po skončení 2. svetovej vojny sa venoval viac prekladom, a to najmä z anglickej, maďarskej a nemeckej literatúry (William Shakespeare, Johann Wolfgang Goethe, Oscar Wilde, Imre Madách a iní).

Dielo

Básnické zbierky

• 1928 – Tiahnime ďalej oblaky
• 1931 – Ozveny krokov
• 1933 – Kráľovská reťaz
• 1936 – Lunapark
• 1936 – Poštový holub
• 1938 – Bukvica
• 1939 – Vigília
• 1941 – Žofia
• 1942 – Druhá Vigília
• 1942 – Popolec
• 1942 – Strážcovia a strážkyne Slovenska (spoluautor Martin Benka)
• 1944 – Igric
• 1967 – Hrachor
• 1969 – Plačúci Amor
• 1970 – Sonety podvečerné
• 1971 – Medailóny a medailónky

Výbery z básní

• 1966 – Reťaz
• 1968 – Klásky zo zberu

Vybrané spisy

• 1975 – Domov a diaľky, 1. diel
• 1976 – Piesne podvečerné, 2. diel
• 1981 – Igricove spevy, 3. diel

Ostatné diela

• 1943 – Sebe i vám, eseje
• 1957 – Večerná blýskavica, výber z maďarskej poézie 20. storočia

Referencie

Literárny portál