A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu (iné názvy: Príkazy svätých otcov[1], Ustanovenia svätých otcov[2], Prikázania svätých otcov[3]) je starosloviensky penitenciál (kniha, ktorá obsahuje pokuty za hriechy pri spovedi) veľkomoravského pôvodu.[4]
Pôvod
Ustanovenia svätých otcov vznikli prekladom z latinských penitenciálov.[pozn 1] Tie sa v origináli používali na Veľkej Morave už pred príchodom byzantskej misie, šlo o základnú pomôcku, ktorú predpisovalo cirkevné právo.[6]:137-146 Text preložil niekto z Metodových žiakov, ktorý vedel dobre po latinsky.[7] Do úvahy pripadajú Gorazd[8][pozn 2] a Kliment, je to však iba hypotéza.[6]:137-146[9] Možné je aj, že Ustanovenia pochádzajú priamo od Konštantína Filozofa.[10]
Text sa zachoval v rukopise (hlaholika) Euchologium sinaiticum macedónskeho pôvodu z 11. storočia, a potom v dvoch mladších opisoch (v cyrilike) v staroruských rukopisoch (Ustjužskaja kormčaja kniga z konca 13. storočia a Joasafskaja kormčaja kniga zo 16. storočia).[2][6]:137-146
V texte sa zachovali úryvky evanjelia aj s prvkami veľkomoravského jazyka.[5] Z jazykového hľadiska: „Nápadné je najmä hojné využívanie particípií v substantívnom význame a v determinatívnych syntagmách. Autor hojne využíval tento prostriedok na to, aby zostručnil a zhustil text právnych ustanovení“.[1]
Doposiaľ (2006) nebol objavený latinský originál, z ktorého tento preklad vznikol.[9] Ponúka sa možnosť, že latinská predloha je penitenciál Merseburskej katedrálnej bibliotéky (kódex č. 103)[5], ktorý pochádza z polovice 9. storočia[6]:137-146, alebo text jemu veľmi podobný[7]. Zakon sudnyj ľudem bol už zostavený s ohľadom na Ustanovenia.[11]
Obsah Ustanovení
V porovnaní s Merseburským penitenciálom, ktorý má vyše 90 článkov, sú Ustanovenia výrazne skrátené.[11] Ustanovenia svätých otcov obsahujú 51 článkov, ruské rukopisy obsahujú ešte dva ďalšie.[9] Z latinskej predlohy sa preberali ustanovenia, ktoré boli na Veľkej Morave aktuálne. Nadväzovali na veľkomoravské zvykové právo a dopĺňali ho o prvky, ktoré sa v ňom nevyskytovali.[1]
Preberanie prvkov z latinského západu nevystihuje dokonale situáciu veľkomoravského prostredia. Napríklad o prežitkoch pohanského náboženstva sa zmieňuje iba posledný (51.) článok, resp. 24. článok o novoročnej kolede[pozn 3][6]:142 a potom jeden z dodatočne pripojených v staroruských rukopisoch.[9]
Množstvo článkov sa zaoberá pokutami za hriechy, ktoré súvisia so sexualitou, k čomu sa v literatúre rôzni autori aj vyjadrili: „Predkresťanská morálka v dožívajúcom rodovom zriadení asi pripúšťala rozmanité formy pohlavného spolužitia, ktoré podľa kresťanskej morálky nie sú prípustné. Preto sa v týchto zákonníkoch obšírne pertraktujú.“[1] Z. Měřínský spomína 12 ustanovení, ktoré sa týkajú prečinov vo veciach ako sú smilstvo a sodomia (a pritom nerozoberá všetkých 51 článkov).[9]
Ako častú pokutu Ustanovenia určujú pokánie o chlebe a vode: „Formula o „chlebe a vode“ je charakteristická pre západné penitenciály a ustanovuje najprísnejšie pokánie. rozlišuje u tohto prísneho pôstu o chlebe a vode prísnejší spôsob per mensurum, kedy kajúcnik mohol požívať len určité množstvo chleba a miernejší spôsob s dovolením xerofácie, t. j. s požívaním suchých pokrmov. Inak tento kajúcnický pôst zakazoval hlavne požívanie mäsa a vína.“[6]:138-139
Hoci ide o kanonický text: „ odrážal svetonázor jeho autorov, život a mravy ich prostredia“.[11]
Poznámky
- ↑ Existujú názory, že ide o preklad zo západnej gréčtiny, pozri[5] а podrobnejšie[6]:138.
- ↑ Na konci Života Metodovho sa píše, že Gorazd vedel dobre po latinsky.[8]
- ↑ „Slovo „koleda“, nárečove i koľäda, zo staroslov. koleda je výpožička z latinského (predstredovekého) lexika, v ktorom označovalo vždy začiatok mesiaca. V nárečí podunajských Slovanov sa termínom koleda označovali hry a slávnosti, venované zimnému slnovratu a potom dobrodružstvo vôbec, ako vyplýva z maďarského kaland. Cirkev uvedené zvyky sa usilovala zatlačiť tým, že namiesto ľudovej koledy vznikla cirkevná koleda.“[2]:253-254
Referencie
- ↑ a b c d PAULINY, Eugen. Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy. 1. vyd. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964. 248 s. (Pamäti a dokumenty; zv. 18.) S. 166 – 179.
- ↑ a b c Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Ed. Peter Ratkoš. 2. opr. a rozš. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968. 532 s. (Odkazy našej minulosti; zv. 4.) S. 251 – 255.
- ↑ AVENARIUS, Alexander. Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v 6. – 12. storočí: k problému recepcie a transformácie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 280 s. ISBN 80-224-0359-8. S. 82, 94.
- ↑ KONŠTANTÍN A METOD. In: Encyklopédia slovenských spisovateľov. Ed. Karol Rosenbaum. 1. vyd. Zväzok 1. : A – O. Bratislava : Obzor, 1984. 484 s. S. 307 – 310.
- ↑ a b c STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk. 1. vyd. Zväzok 1 : Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s. S. 207, 210 – 211.
- ↑ a b c d e f g Magnae Moraviae fontes historici. Ed. Lubomír Emil Havlík et al. Vyd. 1. Zväzok IV : Leges, textus iuridici, supplementa. Brno : Universita J.E. Purkyně – filosofická fakulta, 1971. 453 s. (Spisy filosofické fakulty; zv. 156.)
- ↑ a b DVORNÍK, František. Byzantské misie u Slovanů. Preklad Vladimír Vavřínek. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1970. 393 s. (Historica.) S. 191.
- ↑ a b PAULINY, Eugen; ONDRUŠ, Šimon. Život a dielo Metoda prvoučiteľa národa slovienskeho. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1985. 205 s. (Pamäti a dokumenty; zv. 52.) S. 158, 170 – 174.
- ↑ a b c d e MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu. 1. vyd. Zväzok II. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1. Kapitola Zapovědi svętyichъ otьcь, s. 491 – 493.
- ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 102.
- ↑ a b c VAŠICA, Josef. Literární památky epochy velkomoravské 863 – 885. Praha : Lidová demokracie, 1966. 287 s. S. 80 – 84.
Ďalšia literatúra
- 116. STAROSLOVIENSKY PENITENCIÁL VEĽKOMORAVSKÉHO PÔVODU. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 193 – 195.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk