A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
 |
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. |
| Usain Bolt | ||
|---|---|---|
 Usain Bolt na Majstrovstvách sveta 2011 v Tägu | ||
| Narodenie | 21. august 1986 (37 rokov) Sherwood Content,  Jamajka
| |
| Disciplína | beh na 100 m beh na 200 m beh na 400 m | |
| Osobný rekord | 9,58 s 19,19 s 45,28 s |
|
|
Stav k: 12. decembru 2016, 1:46 SEČ. | ||
|
| ||
Usain st Leo Bolt, známy aj pod menom Usain Bolt, (ju'seːn; * 21. august 1986, Sherwood Content) je bývalý jamajský atlét, ktorý sa prioritne venoval krátkym šprintom. Zameriaval sa na beh na 100, 200 a príležitostne aj 400 metrov. Je deväťnásobný olympijský víťaz. Tieto medaily získal na olympijských hrách 2008 v Pekingu, na olympijských hrách 2012 v Londýne a olympijských hrách 2016 v Riu de Janeiro. Meria 195 cm a váži 94 kg, a rýchlym behom vyvrátil tvrdenia, že šprintér nemôže byť vysoký.[2] Média ho prezývajú Lightning Bolt.[3]
Životopis
Narodil sa dňa 21. augusta 1986 v jamajskom meste Sherwood Content, v okrsku Trelawny, kde aj vyrastal. Jeho matka sa volá Jennifer, otec Welesley, sestra Sherine a nevlastný[4] brat Sadeeki.[5][6][7] Matka ho viedla k viere v Boha, pred každým pretekom prežehnáva a ukazuje prstom smerom hore.[8] Podľa svojho vyjadrenia v detstve nemyslel na nič iné než na šport.[9] Navštevoval školy Waldensia Primary a All-age School. Práve na škole prvýkrát zistil, že má talent na šprint.[10] V dvanástich rokoch sa stal najrýchlejším bežcom školy disciplíne beh na 100 metrov.[11] Nepripisoval tomu veľkú dôležitosť. Po ukončení štúdia na predchádzajúcich školách začal študovať na William Knibb Memorial High School. Aj tu sa zameriaval na iné športy, ale tréner kriketu si všimol jeho rýchlosť a odporučil mu, aby začal trénovať atletiku.[12] K zlepšeniu šprintérskych schopností mu napomáhali Pablo McNeil, niekdajší účastník olympijských hier v behu na 100 m, a Dwayne Barrett, jeho neskorší tréner.
V roku 2001 skončil na druhom mieste na majstrovstvách školy William Knibb Memorial High School v behu na 200 m časom 22,04 s. Pablo McNeil sa stal jeho trénerom, ale Usain Bolt nemal dostatok odhodlania na trénovanie.[13]
V apríli 2009 pre nemecký bulvárny denník Bild priznal, že ako mladík skúsil ľahkú drogu, marihuanu.[14] O pár dní neskôr verejne povedal, že nech sa všetci od drog stránia, lebo nie sú dobré pre človeka a ani samotný šport.[15] Koncom toho istého mesiaca mal autonehodu, žiadne vážne zranenie však neutrpel. Musel vynechať jeden plánovaný míting.[16]
Usain Bolt má rád tanec[7] a obľúbený šport je kriket a futbal. Jeho charakter je často označovaný ako pokojný. Je známy aj tým, že pred štartom robí zábavné pózy, a tým sa uvoľňuje a zabáva aj divákov.[17] Jeho športovými vzormi sú Michael Johnson[8] a Don Quarrie.[7]
Športová kariéra
Sezóna 2001
Na Dorasteneckých majstrovstvách sveta 2001 v Debrecíne (Maďarsko) skončil v behu na 200 metrov v semifinále časom 21,73 s, čo bol jeho osobný rekord. Týmto časom do finále nepostúpil.[18]
Sezóna 2002
Usain Bolt získal ako dorastenec zlatú medailu na Juniorských majstrovstvách sveta 2002 v Kingstone (Jamajka) v behu na 200 metrov časom 20,61 s a o 13 stotín skončil pred Brendanom Christianom z Antiguy a Barbudy. Sila vetra v týchto pretekoch bola +0,9 m/s.[19] Usain Bolt však dosiahol na týchto majstrovstvách sveta aj lepší čas - v rozbehu zabehol osobný rekord 20,58 s podporou vetra +1,4 m/s.[20] Získal tu aj ďalšie dve medaily. V štafete na 4x100 metrov utvoril tím v zložení Winston Hutton, Orion Nicely, Yhann Plummer a Usain Bolt juniorský národný rekord časom 39,15 s. So stratou 23 stotín na Američanov skončili na druhom mieste.[21] Už v semifinálovom behu zlepšili rekord na 39,38 s[22], ktorý vo finále ešte zlepšili o 23 stotín. V ďalšom štafetovom behu, tentoraz na 4x400 metrov, skončila štafeta v zložení Sékou Clarke, Usain Bolt, Jermaine Myers a Jermaine Gonzales na druhom mieste v juniorskom národnom rekorde - 3:04,06 min. Na prvú štafetu USA strácala 35 stotín sekundy.[23]
Za sezónu 2002 získal od Medzinárodnej asociácie atletických federácii ocenenie Vychádzajúca hviezda roka.[2]
Sezóna 2003
Na Dorasteneckých majstrovstvách sveta 2003 v Sherbrooke (Kanada) získal v behu na 200 metrov časom 20,40 s zlatú medailu, čo bol aj nový rekord majstrovstiev sveta, hoci bežal v protivetre -1,1 m/s. Náskok pred druhým Michaelom Grantom z USA mal 0,64 s.[24] Po týchto majstrovstvách sveta nadviazal spoluprácu s firmou Puma.[7]
Podobne ako za rok 2002, tak aj za rok 2003 získal od Medzinárodnej asociácie atletických federácii ocenenie Vychádzajúca hviezda roka.[2]
Sezóna 2004
Pod vedením nového trénera Fitza Colemana sa stal v roku 2004 profesionálom, hoci v tom čase bol vekom junior.[25] Na CARIFTA Games, každoročnom podujatí pre atletickú mládež v oblasti Karibiku, zabehol ako prvý junior v behu na 200 metrov čas pod 20 sekúnd. Bolo to 11. apríla v Devonshire na Bermudách časom 19,93 s, čím o 14 stotín prekonal rekordný čas Američana Lorenza Daniela z 11. mája 1985.[10][26] Kvôli zraneniu, ktoré sa mu stalo v máji, sa v júli nemohol zúčastniť na Majstrovstvách sveta juniorov 2004 v Grossete (Taliansko). Do jamajského olympijského tímu pre Letné olympijské hry 2004 bol nominovaný.[27]
V tomto roku boli Boltovi ponúknuté štipendiá z rôznych amerických škôl, ale on sa rozhodol ostať na Jamajke [28] a začal študovať na University of Technology v Kingstone, druhej najväčšej univerzite v krajine. Táto škola mu poskytovala aj základné podmienky pre atletiku.[29]
Na Letných olympijských hrách 2004 v Aténach vypadol v behu na 200 m už v rozbehu, keď skončil vo svojom behu na piatom mieste časom 21,05 s. Jeho štartová reakcia bola tretia najhoršia (0,254 s).[30]
Sezóna 2005
V roku 2005 sa stal jeho novým trénerom Glen Mills. Chcel zvýšiť Boltovu tréningovú morálku, keďže vedel o jeho talente.[31] V tom čase začal trénovať s ďalšími špičkovými šprintérmi, s Kimom Collinsom či s Dwainom Chambersom.[32] Na Majstrovstvách Strednej Ameriky a Karibiku v atletike zlepšil v behu na 200 metrov rekord o 35 stotín sekundy z 20,38 s (Ivan Garcia v 1997) na 20,03 s.[33] Najlepší čas sezóny však zabehol v Crystal Palace, 19,99 s.[34]
V behu na 200 m sa na Majstrovstvá sveta v atletike 2005 dostal do svojho prvého veľkého finále. Časom 20,80 s postúpil zo svojho rozbehu z prvého miesta do medzibehu,[35] kde dosiahol čas 20,87 s a postúpil do semifinále.[36] Zo semifinále do finále postupoval posledným postupovým časom, 20,68 s.[37] Vo finále skončil na poslednom ôsmom mieste časom 26,27 s. Zhruba na 130. metri bol medzi prvými troma súťažiacimi, ale počas pretekov sa zranil a doklusal na poslednom mieste.[10][38]
Po neúspechu na Majstrovstvách sveta bol v novembri účastníkom autonehody. Nič vážne sa mu nestalo. Utrpel drobné tržné rany a odreniny.[39]
Sezóna 2006
V marci, na Hrách Spoločenstva národov sa zranil. Pre zranenie nemohol súťažiť do mája [40] a trénerove plány o začatí tréningového procesu v behu na 400 metrov sa odložili.[38] Po vyliečení zranenia sa zúčastnil mítingu v Ostrave, kde bežal aj s Justinom Gatlinom, olympijským víťazom v behu na 100 m z Letných olympijských hier 2004. Bolt sa vyjadril, že je rád, že má preteky aj v Európe.[38] Najlepší výkon sezóny a zároveň vtedajší osobný rekord zabehol na mítingu v Lausanne časom 19,88 s. V tomto behu skončil na treťom mieste; prvý bol Tyson Gay a druhý Xavier Carter. Okrem iného, na tomto mítingu zlepšil Liou Siang vtedajší svetový rekord v behu na 110 metrov cez prekážky o tri stotiny.[41] Dňa 10. septembra sa umiestnil vo Svetovom atletickom finále v behu na 200 metrov na treťom mieste časom 20,10 s.
Rok 2006 bol rokom, kedy získaval skúsenosti.
Sezóna 2007
Usain Bolt chcel začať trénovať beh na 100 metrov, ale tréner sa vyjadril, že mu to povolí len v prípade, ak prekoná jamajský rekord v behu na 200 metrov, ktorého držiteľom bol Don Quarrie (19,86 s).[31] Ten prekonal na Majstrovstvách Jamajky dňa 24. júna o 11 stotín sekundy. Tréner svoj sľub dodržal a prvý beh na 100 metrov Bolt absolvoval dňa 18. augusta na mítingu v gréckom meste Rethymno. Usain Bolt zabehol čas 10,03 s.
Majstrovstvá sveta
|
|
(Pozn.: Časy sú uvedené v UTC+9, miestny osacký čas)
V behu na 100 m neštartoval.
V behu na 200 metrov bežal v štvrtom rozbehu, z ktorého postúpil z druhého miesta časom 20,12 s. V druhom medzibehu vyhral (20,13 s) a postúpil do semifinále, kde vyhral svoj beh časom 20,03 s. Vo finále MS v atletike 2007 skončil nakoniec na druhom mieste výkonom 19,91 s. Za prvým Tysonom Gayom zaostal o 15 stotín sekundy. Jeho štartová reakcia bola tretia najhoršia (0,159 s).[42]
Bol členom len finálovej štafety na 4x100 m, kde Jamajka skončila na druhom mieste vo vtedajšom národnom rekorde (37,89 s). Usain Bolt bežal druhý úsek. Strata na prvých Američanov bola 0,11 s.[43] V semifinálovom behu nebežal.[44]
| Dátum | Disciplína | Medaila | Čas (s) |
|---|---|---|---|
| 30. august 2007 | 200 m | strieborná | 19,91 |
| 1. september 2007 | 4x100 m | strieborná | 37,89 |
Sezóna 2008
Olympijské hry
|
|
|
(Pozn.: Časy sú uvedené UTC+8, miestny pekinský čas)
.jpg)
Beh na 100 m
V jamajskej kvalifikácii, ktorá je aj zároveň Majstrovstvami Jamajky,[45] skončil na prvom mieste časom 9,85 s, s náskokom 12 stotín pred Asafom Powellom a 19 stotín pred Michaelom Fraterom, posledným kvalifikovaným na tejto trati.[46]
Priamo na olympijských hrách, v rozbehu dosiahol celkovo piaty najlepší čas (10,20 s), pričom svoj rozbeh vyhral a postúpil do medzibehu, ktorý časom 9,92 s opäť vyhral, pričom záver úplne vypustil. Jeho program v deň semifinálového a finálového behu (16. august) bol nasledovný: vstal o jedenástej hodine, raňajky vynechal, na obed jedol kuracie nugety. Potom išiel pozerať televíziu, na tri hodiny išiel spať a opäť jedol kuracinu.[2] O 20:05 nastúpil na semifinále, kde takmer prekonal olympijský rekord Kanaďana Donovana Baileyho (9,84 s), keď takisto po vypustenom závere zabehol čas 9,85 s. O takmer 2 a pol hodiny neskôr nastúpil na finále. Vo finále vyhral v novom svetovom rekorde časom 9,69 s, pričom v závere behu začal rozhadzovať rukami a búchal si do pŕs na znak víťazstva.[47] Boli to jeho trináste preteky medzi profesionálmi v behu na 100 metrov.[2] Usaina Bolta ako víťaza tipoval pred olympijskými hrami 2008 aj držiteľ olympijského rekordu na tejto trati Donovan Bailey.[48] Športoví experti vypočítali, že Usain Bolt bežal medzi 50 a 80 metrom trate rýchlosťou 43,9 km/h.[49] Jeho finálová štartovná reakcia bola druhá najpomalšia (0,165 s).[50] V máji 2009 sa priznal, že ak by bežal celý beh na plný výkon, bol by schopný zabehnúť čas 9,54 s.[51] Bežal v zlatých tretrách značky Puma, ktoré mu vyrobila táto firma špeciálne pre olympijské hry 2008.[52] Zaujímavosťou je bežal s rozviazanou šnúrkou na tretre.[53] Po víťazstve zatancoval tanec zo štýlu reggae,[2] ktorý pochádza od choreografa Davida Alexandera Smitha, ktorého v decembri 2008 zastrelili po hádke v jednom z nočných klubov.[54] Boltova priemerná rýchlosť bola 10,32 m/s, čo je 37,15 km/h.[8]
Pre Jamajku získal prvé olympijské zlato na tejto trati. Dovtedy mala Jamajka len tri striebra - Herb McKenley (Helsinki 1952), Lennox Miller (Mexico City 1968), Don Quarrie (Montreal 1976) [55] a bronz Lennox Miller (Mníchov 1972).
Beh na 200 m
V júni 2008 sa jeho tréner Glen Mills vyjadril, že nechce, aby bežal na olympijských hrách v Pekingu aj beh na 100 m a aj beh na 200 m. Zároveň dodal, že o všetkom sa rozhodne koncom júna po jamajskej olympijskej kvalifikácii a že je naklonený tomu, aby double získal na Majstrovstvách sveta v Berlíne v roku 2009.[56] Nakoniec však tréner rozhodol, že bude bežať obe disciplíny. V jamajskej kvalifikácii vyhral časom 19,97 s, o 20 stotín pred Marvinom Andersonom a o 23 stotín pred Christopherom Williamsom.[57]
Usain Bolt bežal v piatom rozbehu, pričom postúpil, a skončil na druhom mieste časom 20,64 s a podobne ako na 100 m nebežal naplno. Vo svojom medzibehu vyhral časom 20,29 s, ale tiež značne vypustil. V semifinále štartoval v prvom behu a vyhral časom 20,09 s. Vo finále už bežal naplno a zabehol nový svetový rekord 19,30 s, keď o 0,02 s prekonal rekord Michaela Johnsona z olympiády v Atlante 1996, o ktorom sa hovorilo ako o čase snov.[58] Po víťazstve v prvej reakcii povedal: "Je to skvelé, naplnil sa mi sen. Nikdy som takéto niečo neočakával. Vedel som, že dráha je rýchla, no nepomyslel som si, že je toto možné. Som šokovaný, skutočne."[59] Bežalo sa v protivetre 0,9 m/s a štartová reakcia Usaina Bolta bola 0,182 s.[60] V decembri 2008 povedal, že Michael Johnson nehovoril pravdu, keď sa vyjadril, že neprežíva žiadny smútok zo straty rekordu. Podľa Bolta si myslel, že nebude Johnsonov rekord tak skoro prekonaný.[61] Takisto v decembri 2008 sa jeho tréner Glen Mills vyjadril, že ak by nebol unavený po stovke, bol by schopný bežať pod hranicu 19 sekúnd.[62] Po dodatočnej diskvalifikácii Churandyho Martinu (19,84 s) a Wallaca Spearmona (19,95 s) vyhral beh na 200 metrov s najväčším náskokom v histórii olympijských hier. O 6 stotín sekundy prekonal 108-ročný rekord z Letných olympijských hier 1900 Waltera Tewksburyho z USA, ktorý vyhral o 0,6 s pred Normanom Pritchardom z Veľkej Británie. Vtedy sa však meralo ručne. Ak sa však berie do úvahy len elektronické meranie, ktoré je na stotiny presné, prekonal Usain Bolt rekord o 34 stotín. Ten by držal Michael Johnson, ktorý vyhral na Letných olympijských hrach 1996 o 32 stotín pred Frankiem Fredericksom.[63] Boltova priemerná rýchlosť bola 10,32 m/s, čo je 37,30 km/h.[64] Prvý stometrový úsek tejto trate bežal za 9,96 s a druhý za 9,34 s.[65]
Po tomto svetovom rekorde ho Michael Johnson označil ako "Superman 2". Totiž prezývku "Superman" mal sám Michael Johson.[66]
Prezident Medzinárodného olympijského výboru, Jacques Rogge, kritizoval Usaina Bolta za nedostatok rešpektu voči súperom a teatrálne gestá po vytvorení nových svetových rekordov v behu na 100 a 200 metrov. Bolta si zastal prezident Medzinárodnej atletickej federácie Lamine Diack, vládni predstavitelia Jamajky,[47] bývalý atlét a v súčasnosti predseda komisie športovcov MOV Frankie Fredericks, britský denník The Times [67] a ďalší.
Pre Jamajku to bola druhá zlatá medaila na tejto trati z olympijských hier. Prvú získal Don Quarrie (Montreal 1976). Jamajka má ešte jednu medailu - bronzovú, ktorú získal taktiež Don Quarrie (Moskva 1980).
Víťazstvom v behu na 100 a 200 metrov získal Usain Bolt "olympijské bežecké double", pred ním ho získali v roku 1904 Američan Archie Hahn, v 1912 Ralph Craig, v 1928 Kanaďan Percy Williams, v 1932 Američan Eddie Tolan, v 1936 Jesse Owens z USA, v 1956 Američan Bobby Joe Morrow, v 1972 Soviet Valerij Borzov a v 1984 Carl Lewis z USA.[59]
Beh na 4x100 m
Štafeta sa kvalifikovala vďaka tomu, že mala čas medzi šestnástimi najlepšími časmi v rebríčku IAAF.
V štafetovom behu na 4x100 m sa ako člen štafety Jamajky podieľal na novom svetovom rekorde 37,10 s. Bežal na treťom úseku, odovzdávku prijímal od Michaela Fratera a on odovzdával Asafovi Powellovi, ďalšími členmi tohto tímu boli Nesta Carter a Dwight Thomas, ktorý bežal v semifinále namiesto Usaina Bolta. Po tomto víťazstve sa vyjadril, že je rád, že zlatú medailu vyhral aj jeho krajan Asafa Powell, ktorému sa na veľkých podujatiach (Majstrovstvá sveta, Olympijské hry) nedarí.[65] Bolt je prvým atlétom, ktorý vyhral na olympiáde tri zlaté medaily na 100, 200 aj 4x100 m vo svetových rekordoch. Tieto tri disciplíny na jedných olympijských hrách pred ním vyhrali aj Jesse Owens (1936), Bobby Joe Morrow (1956) a Carl Lewis (1984).[65]
Pre Jamajku to bola prvá zlatá medaila na tejto trati. Dovtedy mala len striebornú medailu z Letných olympijských hier 1984 v Los Angeles.[65]
Usain Bolt je často porovnávaný s Michaelom Phlepsom, ktorý získal osem zlatých olympijských medailí na olympiáde v Pekingu 2008.[68] Obaja sa stali najvýraznejšími postavami týchto olympijských hier.[69] Okrem iného, ho tiež pre jeho výšku porovnávajú aj s Tommiem Smithom,[17] ktorý vyhral na Letných olympijských hrách 1968 zlatú medailu v behu na 200 metrov.[70]
Od sponzora Puma dostal k 22. narodeninám, ktoré mal počas olympijských hier auto BMW M3 Coupe.[71] Spoločnosť Stafford Earle venovala za výkony Boltovi pozemky v rozlohe cca 1350 m2, v hodnote zhruba 6,5 milióna amerických dolárov.[72]
| Dátum | Disciplína | Medaila | Čas (s) | Poznámka |
|---|---|---|---|---|
| 16. august 2008 | 100 m | zlatá | 9,69 | (svetový rekord) |
| 20. august 2008 | 200 m | zlatá | 19,30 | (svetový rekord) |
| 22. august 2008 | 4x100 m | zlatá | 37,10 | (svetový rekord) |
Iné súťažné podujatia
Na poslednej stovke v sezóne sa zúčastnil na mítingu Zlatej ligy v Bruseli 5. septembra. Pred pretekmi sa vyjadril, že sa nechce zraniť a chce zabehnúť čo najlepší čas.[73] Nakoniec vyhral časom 9,77 s, druhý skončil Asafa Powell s časom 9,83 s. Boltovi nevyšiel štart (reakcia na štarte 0,223 s) a dlho bol za Powellom, a až na záverečným 20-30 metroch ho predbehol. Preteky sa konali v chladnom počasí a protivietor bol 1,3 m/s.[74]
Podľa svojho manažéra Rickyho Simmsa zarobil za rok 2008 10 miliónov dolárov.[75]
Halová sezóna 2008/2009
Halovú sezónu 2008/2009 vynechá. Ako dôvod uviedol, že je príliš vysoký na beh na 60 metrov.[76]
Sezóna 2009
.jpg)
Podľa predbežných plánov chcel vynechať úvodné štyri mítingy Zlatej ligy 2009 kvôli plnej koncentrácii na Majstrovstvá sveta 2009 v Berlíne,[77] no napokon štartoval 17. júla v Paríži.[75] Sezónu začal behom na 400 metrov začiatkom februára na mítingu Camperdown Classics v Kingstone časom 46,36 s.[78] Krátko po tom, absolvoval druhý beh na 400 metrov, kde zabehol čas 45,54 s. Hoci to boli len o lokálne preteky, návštevnosť bola 5 000 divákov.[79] Koncom toho mesiaca bežal v Kingstone na mítingu Gibson Relays štafetu (jej názov bol Racers Lions Club) na 4x100 m a 4x400 metrov a v oboch zabehol svetový výkon roka (4x100 m - 38,10 s; 4x400 m - 3:04,27 min).[80] Zloženie štafety na 4x100 m bolo: Kenroy Anderson, Yohan Blake, Xavier Brown a Usain Bolt, ktorý bol na poslednom úseku; na 4x400 m: Jermaine Gonzales, Ricardo Chambers, Usain Bolt, ktorý bežal na treťom úseku a Ansert White.[81] Prvý beh na 100 metrov bežal 14. marca na miestnom mítingu v Spanish Towne. Zabehol čas 9,93 s,[82] sila vetra bola 2,3 m/s[83], čo je o 0,3 m/s viac ako je povolené.[84] Pôvodne mal naplánovaný míting na 30. mája v New Yorku (míting sa volá Reebok Grand Prix), ktorý však vynechal. Na ďalší už nastúpil, bolo to 11. júna v Toronte (Festival of Excellence), kde v protivetre 0,9 m/s zabehol čas 10,00 s.[85][86] O šesť dní neskôr, 17. júna bežal v Ostrave (Zlatá tretra) za 9,77 s, ale v podporou vetra 2,1 m/s, čo je o 0,1 m/s nad povolenú normu.[87] Prvýkrát štartoval v behu na 200 metrov, ak sa neberú do úvahy národné majstrovstvá, 7. júla v Lausanne, kde v protivetre 0,9 m/s a chlade zabehol čas 19,59 s.[88] Dňa 17. júla súťažil na mítingu Zlatej ligy v Paríži v behu na 100 metrov. V hustom daždi vyhral časom 9,79 s, čím o 2 stotiny zaostal za najlepším časom tejto sezóny, ktorý zabehol Tyson Gay (9,77 s). Pred druhým Danielom Baileym mal náskok 12 stotín sekundy; sila vetra bola -0,2 m/s.[89] O týždeň na to súťažil opäť v behu na 100 metrov, tentoraz v Londýne. V semifinálovom behu zabehol čas 10,31 s v protivetre 2,9 m/s, no vo finále sa zlepšil na 9,91 s (protivietor 1,7 m/s). Jeho víťazstvo bolo suverénne, keďže druhý Yohan Blake zabehol čas o 20 stotín horší – 10,11 s.[90] O deň neskôr, v sobotu, 25. júla bežal v štafete na 4x100 metrov v zložení Daniel Bailey, Yohan Blake, Mario Forsythe a Usain Bolt. Táto štafeta Racers TC dosiahla čas 37,46 s, čo je tretí najlepší čas histórie.[91] Boli to posledné Boltove preteky pred Majstrovstvami sveta.
Okrem toho sa 17. mája zúčastnil v Manchestri Veľkých mestských hier, kde by mal bežať exhibičný beh na 150 metrov na tartanovej dráhe priamo na ulici a zabehol nový svetový rekord časom 14,35 s, čím starý rekord Pietra Menneu (14,8 s), ktorý však bežal túto disciplínu na klasickom ováli, teda aj so zákrutou. Boltove medzičasy boli: 50 m: 5,65, 100m: 9,91, 100m - 150m: 8,70 a práve čas 8,70 s je najlepšia letná stovka v histórii. Predtým tento rekord držal Asafa Powell, ktorý šprintoval posledný úsek štafety na 4x100 m na Majstrovstvách sveta 2007 za 8,84 s.[92] Pred súťažou povedal, že dúfa, že toto podujatie bude príkladom pre iných ľudí a bude sa konať častejšie, čo by mohlo prilákať viac mladých k atletike.[93]
Na Majstrovstvách Jamajky v atletike získal koncom júna zlatú medailu v behu na 100 metrov časom 9,86 s, hoci nakoniec druhý Asafa Powell mal lepši štart a vyhrával zhruba do 50 metrov, no v cieli mal stratu o 11 stotín. Pred tretím Michaelom Fraterom mal náskok 16 stotín sekundy. V týchto pretekoch bol protivietor 0,2 m/s.[94] Bolt dosiahol v rozbehu čas 10,14 s (protivietor 1,4 m/s), čím postúpil do semifinále.[95] V semifinále zabehol čas 10,11 s.[90]
Štartoval aj v behu na 200 metrov. V rozbehu dosiahol čas 20,75 s, tento čas mu výrazne sťažil protivietor, ktorého sila bola až 3,4 m/s, no napriek tomu postúpil do finále. Vo finále vyhral, jeho výsledný čas bol 20,25 s a podobne ako v rozbehu fúkal protivietor - tentokrát 2,4 m/s. Druhý skončil Steve Mullings s časom 20,40 s, tretí Marvin Anderson s 20,63 s.[96]
Koncom apríla mal autonehodu po tom, čo stratil na mokrej vozovke kontrolu nad svojim autom BMW M3 Coupe, ktoré sa následne prevrátilo sa do priekopy. Hospitalizovali ho, ale zakrátko ho prepustili.[16] V čase autonehody boli s ním aj dve spolujazdkyne, no nikto však neutrpel žiadne vážne zranenia, najvážnejšie zranenie, ktoré utrpel boli tŕne, ktoré sa mu zapichli do nohy, keď sa snažil z vozidla vystúpiť.[97] Usain Bolt však musel vynechať plánovaný míting Jamaica International Invitational 2. mája v Kingstone.[98]
Majstrovstvá sveta
Počas Majstrovstiev sveta 2009 by rád stretol s futbalistom Cristianom Ronaldom. Chce od neho získať vlastnoručne podpísaný dres a Cristiano Ronaldo by bol rád, ak by mu Usain pomohol vylepšiť techniku behu.[99]
|
|
|
Beh na 100 metrov
Usain Bolt štartoval v deviatom rozbehu, z ktorého časom 10,20 s postúpil a pred druhým Geraldom Phirim mal náskok 10 stotín.[100] Cez štvrťfinále postúpil časom 10,03 s, piaty rozbeh, v ktorom bežal vyhral pred ním o jednu stotinu jeho tréningový partner Daniel Bailey z Antiguy a Barbudy.[101] V semifinále zabehol čas pod desať sekúnd - 9,89 s, čím sa kvalifikoval do finále, pričom svoj prvý rozbeh vyhral s náskokom siedmich stotín pred Danielom Baileym.[102] Všetky tieto kvalifikačné kolá nebežal na 100 %, vždycky vypustil, rozhovory v mixzóne neposkytoval. Vo finále bežal aj s Tysonom Gayom, ktorý spolu v jednom behu nesúťažili naposledy od 31. mája 2008, keď Usain Bolt vytvoril svetový rekord 9,72 s, tento finálový beh bol ich kariére celkovo druhým vzájomným súbojom.[103] Vyhral Bolt, ktorý získal zlatú medailu v novom svetovom rekorde, ktorý vylepšil o 11 stotín - z 9,69 s na 9,58 s. K tomuto výkonu mu pomohol vietor v povolenej norme - +0,9 m/s. Druhý skončil Tyson Gay z USA časom 9,71 s, obhajca titulu majstra sveta z roku 2007. Tretí bol Jamajčan Asafa Powell, ktorý zabehol 9,84 s.[104] Hneď po pretekoch v mixzóne povedal: "Bol som pripravený na všetko, po semifinále som sa cítil dobre. Vedel som, že to budú fantastické preteky a vyšlo to. Je to skvelý čas. Dokázal som to, lebo som si veril."[103] Pre Usaina Bolta to boli trináste preteky na sto metrov v tejto sezóne.[103]
Za víťazstvo získal 60 000 dolárov a prémiu 100 000 dolárov za vytvorenie nového svetového rekordu.[103]
Týmto svetovým rekordom vedie v tabuľke najlepších časov na svete o 13 stotín pred Tysonom Gayom (9,71 s),[105] no pred finále vyhrával len o 3 stotiny (Usain Bolt - 9,69 s, Asafa Powell - 9,72 s).
| Dátum | Disciplína | Medaila | Čas (s) | Poznámka |
|---|---|---|---|---|
| 16. august 2009 | 100 m | zlatá | 9,58 | (svetový rekord) |
| 20. august 2009 | 200 m | zlatá | 19,19 | (svetový rekord) |
| 22. august 2009 | 4x100 m | zlatá | 37,32 | (svetový výkon roka) |
Tím
- Tréner: Glen Mills
- Manažéri: Ricky Simms[99], Norman Peart[15]
- Tréningoví partneri: Yohan Blake, Daniel Bailey, Mario Forsythe [91]
Úspechyupraviť | upraviť zdroj
1. miestoupraviť | upraviť zdroj
- Peking 2008
100 m - 9,69 s (svetový rekord)- 200 m - 19,30 s (svetový rekord)
- 4x100 m - 37,10 s (svetový rekord)
- Londýn 2012
- 100 m - 9,63 s (olympijský rekord)
- 200 m - 19,32 s
- 4x100 m - 36.84 s (svetový rekord)
- Kingston 2002
200 m - 20,61 s
- Sherbrooke 2003
- 200 m - 20,40 s (rekord majstrovstiev sveta)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk