A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Uhľovodík je organická zlúčenina zložená len z uhlíka a vodíka.
Rozdelenie
Tradične sa uhľovodíky delia do skupín podľa druhu väzieb medzi atómami alebo podľa toho, či ich základný uhlíkový reťazec je otvorený (acyklické) alebo uzavretý (cyklické).
Podľa druhu väzieb
- alifatické (neobsahujú benzénové jadro)
- nasýtené: alkány, cykloalkány,
- nenasýtené s dvojitými väzbami: alkény, cykloalkény, diény a polyény,
- nenasýtené s trojitými väzbami: alkíny, cykloalkíny,
- aromatické (arény) (obsahujú aspoň jedno benzénové jadro).
Cyklické alifatické uhľovodíky sa nazývajú alicyklické (cykloalifatické).
Najjednoduchším uhľovodíkom je metán, uhľovodík s jedným atómom uhlíka a štyrmi atómami vodíka: CH4. Etán je uhľovodík (presnejšie alkán) pozostávajúci z dvoch atómov uhlíka spojených jednoduchou väzbou, každý s tromi atómami vodíka: C2H6. Propán má tri uhlíkové atómy (C3H8) a bután štyri (C4H10). Ďalej nasleduje pentán (5), hexán (6), heptán (7), oktán (8), nonán (9), dekán (10), undekán (11) a dodekán (12). Tento homologický rad ďalej pokračuje a líši sa o homologický prírastok CH2, obecný vzorec alkánov je teda CnH2n+2.
Uhľovodíky a deriváty
Existujú tri druhy názvoslovia uhľovodíkov: triviálne, čo je najstarší a súvisí s miestom výskytu alebo s vlastnosťami, funkčné skupinové (radikálovo funkčné), ktoré sa skladá z uhľovodíkového zvyšku a názvu funkčnej skupiny, a systematické, definované organizáciou IUPAC.
Chemický názov uhľovodíkov sa môže skladať z predpôn, kmeňa označujúceho počet uhlíkov a koncovky. Predpony môžu byť číslovkové (di, tri, tetra, …) alebo názvoslovné (cyklo- pre uzavretý reťazec, izo- a neo- pre rozvetvený reťazec, alkyl- pre naviazané uhľovodíkové zvyšky). Pestrejší súbor predpôn obsahujú deriváty uhľovodíkov pre označenie funkčných skupín. Slovný základ označujúci počet uhlíkov je buď triviálny (meth-, eth-) alebo vychádza z číslovky. Koncovka vyjadruje chemickú väzbu (-án, -én, -dién, -ín) alebo uhľovodíkový zvyšok (-yl). Pri derivátoch uhľovodíkov sa vyskytujú ďalšie koncovky pre funkčné skupiny.
Pri tvorbe názvu uhľovodíkov je najskôr nutné nájsť najdlhší uhlíkový reťazec s čo najväčším počtom násobných väzieb. Potom je atóm uhlíka očíslovaný tak, aby vznikli čo najmenšie čísla.
Dvojitá väzba má prednosť pred väzbou trojitou a pred uhľovodíkovým zvyškom. Predpony uhľovodíkových zvyškov s číslom ich pozície sa riadia podľa ich názvu v abecednom poradí. Podobne sú radené i koncovky označujúce typ väzby. Pre rozvetvené uhľovodíky obsahujúce na konci reťazca skupinu (CH3)2CH- je možné použiť predponu izo-, pre skupinu (CH3)3C- predponu neo-.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Uhlovodíky na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk