Turček
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Turčianske Teplice
Región	Turiec
Časti	Horný Turček, Dolný Turček
Vodný tok	Turiec
Nadmorská výška	674 m n. m.
Súradnice	48°45′47″S 18°54′46″V / 48,7631°S 18,9129°V / 48.7631; 18.9129
Rozloha	53,01 km² (5 301 ha) [1]
Obyvateľstvo	617 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	11,64 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1371
Starosta	Ján Teltsch[3] (nezávislý)
PSČ	038 48
ŠÚJ	512699
EČV (do r. 2022)	TR
Tel. predvoľba	+421-43
Adresa obecného úradu	Obec Turček Turček 123 038 48 Turček
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	0905 918 179
Fax	043/495 6560
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Turček
Webová stránka: www.obecturcek.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Turček je obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice. Dnešný Turček vznikol spojením obcí Horný Turček a Dolný Turček v roku 1951.

Polohopis

Obec sa nachádza v najjužnejšej časti Turca, v úzkom údolí rovnomennej rieky. Strmé svahy Kremnických vrchov a blízka Vodárenská nádrž Turček vymedzujú obec z troch strán, čo ešte viac umocňuje jej izolovanosť od sveta.

Dejiny^[4]4">upraviť | upraviť zdroj

Okolité husté lesy, nerastné bohatstvo v okolí a nemeckí kolonizátori ovplyvňovali dejiny podhorskej obce od jej vzniku. Práve ich príchodom do banskej oblasti sa začali písať dejiny obce, prvýkrát písomne spomínanej v roku 1371. V listine mestská rada Kremnice potvrdila Jánovi Stiborovi vlastníctvo na dvojicu mlynov v Dolnom Turčeku. Po majetkových sporoch prešli Turček a Sklené začiatkom 15. storočia pod správu Kremnice, no spory so zemanmi z Čepčína a Mútnej pokračovali celé nasledujúce storočie. Až po prehratom súde v roku 1567 zemania Vladárovci definitívne prišli o šancu vlastniť sporné majetky, čím sa Horný aj Dolný Turček dostali trvale pod kremnické panstvo. Kremnica si ako bohaté kráľovské mesto v roku 1686 vymohla u Leopolda I. pre Turčeky privilégium, ktorým boli pripojené k mestu a zároveň vyňaté z právomoci Turčianskej stolice. a pripojené boli pod Kremnicu.

Obyvatelia sa živili najmä prácou v lese a pálením dreveného uhlia, ktoré úzko súviseli s kremnickými baňami. Práca pre mestské bane boli dôvodom mnohých daňových úľav, ktoré zanikli urbárskou reguláciou počas reforiem na konci 18. storočia. Nevôľa obyvateľov priniesla nezhody s Kremnicou, ktoré v revolučných rokoch vyústili do ozbrojeného stretu medzi maďarskými a nemeckými vojakmi. Od 16. do 17. januára 1848 tak v Dolnom Turčeku zahynulo 74 vojakov.

Koncom 19. storočia sa začalo vyťažené drevo spracovávať v miestnej píle, ku ktorej bola roku 1906 vybudovaná úzkorozchodná lesná železnica. Pracovné príležitosti podnietili rozmach Turčekov a počet obyvateľov narástol z 1145 v roku 1869 na 1558 v roku 1900. Stagnáciu priniesli obe svetové vojny a následný odsun nemeckého obyvateľstva, ktoré nahradili Slováci z Oravy a Rumunska. V roku 1949 tu bolo založené JRD a v roku 1951 sa Horný a Dolný Turček zlúčili do jednej obce.

Obyvateľstvoupraviť | upraviť zdroj

Národnostné zloženieupraviť | upraviť zdroj

1991:

• Slováci - 612 (84,3%)
• Nemci - 107 (14,74%)
• Ostatné - 7 (0,96%)
• Spolu - 726 (100%)

2001:

• Slováci - 603 (84,21%)
• Nemci - 93 (12,99%)
• Ostatné - 6 (0,84%)
• Nezistená - 14 (1,96%)
• Spolu - 716 (100%)

2011:

• Slováci - 571 (86,38%)
• Nemci - 58 (8,77%)
• Ostatné - 5 (0,76%)
• Nezistená - 27 (4,08%)
• Spolu - 661 (100%)

Kultúra a zaujímavostiupraviť | upraviť zdroj

Pamiatkyupraviť | upraviť zdroj

• Turčekovský vodovod, technický unikát, ktorý bol v rokoch 1496 až 1507 vybudovaný na zásobovanie Kremnice a jej banských diel pitnou vodou. Jedinečnosť pamiatky je v tom, že prevádza vodu z prameňov rieky Turiec v povodí Váhu do Kremnického potoka v povodí Hrona.
• Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1935. Autorom stavby je architekt Meliška a staviteľ Tänzer z Handlovej. Interiér kostola je zaklenutý krížovou klenbou, v presbytériu valenou klenbou s lunetami. Nachádza sa tu nástenná maľba od Františka Schrameka z roku 1935.^[5] Stavba má hladké fasády členené opornámi pilermi. Okná majú jednoduché šambrány. Veža je členená kordónovými rímsami a nárožnými pilastrami, ukončená je ihlancovou helmicou.
• Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, jednoloďová neogotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1901-1902. Stojí na mieste staršej kaplnky asi z roku 1828. Presbytérium je zaklenuté rebrovou klenbou, loď pruskými klenbami. Zariadenie pochádza z doby vzniku kostola. Fasády sú hladké, okná sú ukončené lomeným oblúkom. Veža s trojuholníkovými štítmi a motívom zuboteru pod korunnou rímsou je ukončená ihlancovou helmicou.^[6]

Dopravaupraviť | upraviť zdroj

Juhozápadnou časťou obce prechádza cesta I/65 z Martina do Kremnice. Od Martina vedie na juh aj železničná trať, ktorá oblúkom obchádza úzke údolie a celý Horný Turček.

Oceneniaupraviť | upraviť zdroj

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“^[7] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.^[8][9]

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka obce

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turček (okres Turčianske Teplice)

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka obce