Trenčianska kotlina

	Trenčianska kotlina
	kotlina
	Kotlina z Trenčianskeho hradu
Štát	Slovensko
Región	Trenčiansky
Okresy	Trenčín, Nové Mesto n/Váhom
Nadradená ; jednotka	Považské podolie
Susedné ; jednotky	Ilavská kotlina ; Inovecké predhorie ; Vysoký Inovec ; Bielokarpatské podhorie ; Trenčianska vrchovina ; Dolnovážska niva
Mesto	Trenčín
Súradnice	48°51′10″S 17°58′20″V / 48,85278°S 17,97222°V
Najnižší bod	koryto Váhu pri Beckove
- výška	180 m n. m.
	Poloha kotliny na Slovensku
	Wikimedia Commons: Trenčianska kotlina
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°51′10″S 17°58′20″V / 48,85278°S 17,97222°V

Trenčianska kotlina je geomorfologický podcelok Považského podolia. Leží v centrálnej časti Trenčianskeho kraja.

Polohopis

Nachádza sa na západnom Slovensku v južnej časti stredného Považia a tvorí južnú časť Považského podolia. Má pretiahnutý tvar v smere severovýchod-juhozápad, dĺžku cca 18 a šírku do 10 km. Kotlina lemuje Váh, ktorý vytvára os kotliny a v ktorého blízkosti vedú významné dopravné komunikácie. Centrum územia tvorí v jeho severnej časti ležiaci Trenčín. Patrí do teplej klimatickej oblasti.

Kotlinu ohraničujú zo západu výbežky Bielych Karpát (podcelok Bielokarpatské podhorie), z východu Považský Inovec (podcelky Inovecké predhorie a Vysoký Inovec) a Strážovské vrchy (podcelok Trenčianska vrchovina). Severne sa v Trenčianskom prielome začína Ilavská kotlina, na juhu sa v priestore Beckovskej brány začína Podunajská pahorkatina (podcelok Dolnovážska niva).

Sídla v Trenčianskej kotline

Trenčianska kotlina patrí medzi husto zaľudnené územia a okrem množstva obcí leží na severnom okraji krajské mesto Trenčín. Osídlenie je pomerne rovnomerné, obce sa nachádzajú po oboch brehoch Váhu a v dolinách riek doň ústiacich. Z významnejších sídiel možno spomenúť Drietomu, Trenčianske Stankovce, Trenčiansku Turnú a Beckov.

Doprava

Územím vedú dôležité dopravné komunikácie, spájajúce východ so západom - medzinárodná cesta E 50 (smerujúca z Brna na Žilinu) a E 572 (smerujúca zo Zvolena), vedúce po ceste I/9. Od Bratislavy vedie Považím na Žilinu diaľnica D1 a cesta I/61, po ľavom (severne od Trenčína po pravom) brehu aj cesta II/507. Severo-južným smerom vedie aj železničná trať Bratislava – Žilina, ktorá je súčasťou V. európskeho koridoru a hlavného prepojenia západného a východného Slovenska. V Trenčíne sa na hlavnú slovenskú magistrálu pripája trať na Ponitrie.

Referencie

↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trenčianska kotlina

Zdroje

Polohopis kotliny
Základný popis kotliny
Popis Považského podolia Archivované 2017-05-09 na Wayback Machine

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-2] mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.