Tlépolemos (starogr. Σίπυλος – Tlépolemos, lat. Tlepolemus) je v gréckej mytológii syn hrdinu Hérakla a Astyochy^[1] (alebo podľa inej verzie Astydameie^[2])

Tlépolemos, panovník Efyry,^[3] bol jeden z pytačov krásnej Heleny,^[4] ktorá sa nakoniec vydala za spartského kráľa Menelaa.^[5] Keď nešťastnou náhodou zabil Likymnia, syna mykénskeho kráľa Élektryóna, musel z obavy o svoj život aj so svojou manželkou Polyxou^[6] utiecť na ostrov Rodos, kde sa usadil.^[7][3][8] Obyvatelia Rodu Tlépolema ako syna slávneho Hérakla radi prijali a onedlho sa stal kráľom ostrova. Rodos potom rozdelil do troch územných častí a založil na ňom mestá Lindos, Ialysos a Kameiros.^[9]

Po únose Heleny trójskym princom Paridom, prijal výzvu Menelaovho brata Agamemnóna a na čele vojska na deviatich lodiach odišiel bojovať proti Tróji.^[3][10] V trójskej vojne potom zomrel rukou Diovho syna Sarpédóna^[11]

Referencie a bibliografia

1. ↑ Hyginus, Fabulae 162.
2. ↑ Pindaros, Olympica, 7,20-25.
3. ↑ ^{a b c} Homér, Iliada, 2,653-671.
4. ↑ Hyginus, Fabulae 81.
5. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 335-336.
6. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 3,19,10.
7. ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,2.
8. ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 4,58,7.
9. ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 4,58,8.
10. ↑ Hyginus, Fabulae 97.
11. ↑ Homér, Iliada, 5,647-655.