Teizmus (zo starogr. θεός theós – „boh“) je v teológii a filozofii náboženstva termín označujúci poňatie boha (alebo bohov) ako stvoriteľského, suverénneho a osobnostného súcna, ktoré je teda svojou podstatou odlišné od sveta (od stvoreného) a zároveň je trvale prítomné v dejinách sveta a aktívne doň zasahuje. Je prvkom obsiahnutým v náboženstve, ktoré vyznáva túto koncepciu boha (alebo bohov), tzn. v monoteizme, polyteizme či henoteizme,^[1] hoci niektorí autori (pozri Definície) za teizmus pokladajú len monoteizmus.^[2][3][4]

Stúpenec teizmu sa nazýva teista.^[5]

Tento termín prvýkrát použil anglický filozof, cambridgeský platonista Ralph Cudworth v práci The True Intellectual System of the Universe (1678), v ktorej obhajoval kresťanstvo ako zjavené náboženstvo pred racionalizáciami deizmu a panteizmu.^[1] Do slovenčiny bol prebraný v 20. storočí zo západných jazykov (angl. theism, franc. théisme).^[6]

Táto sekcia obsahuje prehľad definícií teizmu z rôznych zdrojov:

• zdroje podávajúce problematiku z filozoficko-materialistického (marxisticko-leninského) hľadiska:
  • Filozofický slovník (1965)^{[pozn 1]}: „nábožensko-filozofické učenie. Teizmus uznáva existenciu osobného boha ako nadprirodzenej bytosti s rozumom a vôľou, ktorá záhadným spôsobom pôsobí na všetky materiálne a duchovné procesy, na osobný a spoločenský život ľudí. Všetko, čo sa vo svete odohráva, pokladá teizmus za realizáciu božského zámeru. Podľa teizmu prírodná zákonitosť závisí od božej prozreteľnosti. Teizmus je ideologický základ klerikalizmu, teológie a fideizmu. Je hlboko nepriateľský vede a vedeckému svetonázoru (ateizmus).“^[8]
  • Malá československá encyklopedie (1987): „náboženský svět. názor a teol. učení vycházející z koncepce boha jako abs. osobnosti přebývající vně světa, který svobodně stvořil a do jehož běhu zasahuje. Od polyteismu se liší uznáváním jediného boha, od deismu vírou v neustálé řízení světa bohem (prozřetelnost, concursus dei – zasahování do běhu světa, zjevení, zázraky), od panteismu důrazem na podstatný rozdíl mezi bohem a světem a pojetím boha jako osobní bytosti; božská osoba je pro věřícího teistu živým bohem, kdežto deista uznává jen ‚nějakého boha‘ (I. Kant). S ateismem a filoz. materialismem je t. neslučitelný.“^[2]
• Malá slovenská encyklopédia (1993): „filozof. a náb. učenie, kt. uznáva osobnú existenciu Boha ako absolútnej nadprirodzenej rozumnej bytosti transcendentnej svetu a jeho permanentné pôsobenie vo svete.“^[9]
• Filosofický slovník (2002), kde je autorom hesla český filozof a religionista Břetislav Horyna: „relativně moderní termín teologie a filosofie náboženství . T. označuje taková pojetí boha (bohů), jež ho chápou jako stvořitelské, suverénní a osobnostní jsoucno, na rozdíl od deistických koncepcí mu přisuzují trvalou přítomnost v dějinách světa aátrvají na aktivním zasahování boha (bohů) do dějin a lidských osudů. Na základě tohoto vymezení je t. možným prvkem každého hist. náboženství, pokud se v něm objevuje představa od světa podstatou odlišného a v něm působícího Boha či bohů (monoteismus, polyteismus, henoteismus).“^[10]
• Slovník cudzích slov : akademický (2. vyd., 2005): „viera v jediného zosobneného, stelesneného Boha ako bytosti rozdielnej od sveta, ktorá svet stvorila, udržuje a riadi“.^[4]
• kodifikačná príručka slovenčiny Krátky slovník slovenského jazyka (5. vyd., 2020): „filoz.-náb. názor uznávajúci existenciu jediného transcendentného osobného Boha“.^[3]

V priamom protiklade k teizmu stojí ateizmus, ktorý v najvšeobecnejšom zmysle tohto pojmu spochybňuje či popiera reálnu existenciu toho, čo sa chápe a uznáva ako boh (bohovia) alebo božstvo, pričom formuluje vlastný, neteistický názor na skutočnosť, ktorého podoba sa odvíja od dobovej predstavy božského.^[11]

Od teizmu sa odlišuje aj deizmus, ktorý zakladá koncept božstva na základe kritického filozofického overovania, odmieta dokazovanie existencie božstva nadprirodzenými argumentami (najmä zjaveniami) a popiera predstavu kontinuálneho zasahovania božstva do dejín (najmä možnosť zázrakov).^[12] Teistická predstava osobného transcendentálneho boha stojí v protiklade aj k panteizmu, ktorý stotožňuje boha s celkovou skutočnosťou.^[13]

• kreacionizmus

1. ↑ Slovník je slovenským prekladom ruského slovníka Filosofskij slovar (1963) s doplnením niektorých hesiel z vtedy pripravovaného českého Stručného filozofického slovníka (1966).^[7]

Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.