Technologická moderna je architektonický smer, ktorý sa začal vyvíjať v 60. rokoch 20. storočia v Anglicku.

Tento architektonický smer sa podrobne venuje technologickému budovaniu stavieb, vyjadrovaniu konštrukcie a pravdivej práci s materiálom. Nemá jedno základné východisko či typické charakteristické formy - je omnoho rôznorodejší ako vtedajšie architektonické smery. Viac sa vyznačuje hľadaním nových priestorových foriem a tvarov s bohatou štrukturálnosťou a väčšou výrazovosťou, pričom pre ne hľadá racionálnu konštrukciu.

Prvým charakteristickým typom takejto architektúry bola budova Inžinierskej fakulty Univerzity v Leicestri od architektov Jamesa Stirlinga a Jamesa Gowana.

• Paul Rudolph - Škola umenia a architektúry, Yaleská univerzita (1963)
• Eero Saarinen - Terminál TWA na letisku J.F.K., New York (1964)
• Kenzó Tange - Olympijské haly, Tokio (1964)
• Pier Luigi Nervi - Palác športu, Rím (1956 - 1957)
• Jørn Utzon - Budova opery v Sydney, (1956 - 1973)

• Staňková J. a kol.: Architektura v proměnách tisíciletí, Praha, Sobolátes, 2005, ISBN 8086817105
• Hollingsworthová, M. Architektura 20.století. 1.vyd., Praha, Columbus, 1993. 189 s. ISBN 80-7136-035-X

Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.