A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
De Stijl je jedna z avantgardných skupín, ktorá výrazne ovplyvnila vývoj modernej architektúry v Európe.
V roku 1917 sa okolo časopisu De Stijl, ktorý založil architekt Theo van Doesburg v Holandsku, sústreďovali stúpenci konštruktivizmu ako Jacobus Johannes Pieter Oud, Piet Mondrian, Gerrit Rietveld a Bart van der Leck. Tento časopis bol orgánom kolektívneho štýlu a prvými dielami boli Mondrianove „Kompozície s farebnými plochami“, na ktorých sa pravouholníky v základných farbách odrážajú od bieleho pozadia. Čoskoro nato vytvorili van Doesburg a van der Leck podobné diela. Manifest De Stijl obsahoval osem bodov a bol publikovaný v druhom čísle časopisu De Stijl. Manifest vyzýval k novej rovnováhe medzi individuálnym a univerzálnym, oslobodenie tvorby od tradície, a individuálnosti.
Názov skupina prebrala pravdepodobne zo spisu Gotfrieda Sempera Der Stil in den technischen und tektonischen Künsten oder Praktische Ästhetik z roku 1860. Pojem neoplasticizmu sa spájal s Schoenmaekerom a jeho ťažením "nieuwe beelding"- obmedzenie farebnej palety na tri základné farby: žltá - pohyb lúča (vertikálne), modrá - kontrastná farba k žltej (horizontálna obloha), červená - spojenie modrej a žltej. Stadiaľto taktiež pochádza teória horizontálnych a vertikálnych línií.
Umenie De Stijlu sa spravovalo zásadami: úplnou abstrakciou a obmedzením výtvarného slovníka na priamku, pravý uhol a tri základné farby: modrú, červenú, žltú, s troma achromatickými farbami- bielou, sivou a čiernou. Základný cieľ hnutia bol silno ovplyvnený kubizmom. Majstrovské ovládanie geometrických výrazových prostriedkov umožnilo umelcom De Stijlu vyhnúť sa odkazom na vnímanú realitu a vo svojich dielach predstavovať číru podstatu skutočnosti. Títo umelci sa snažili vyjadriť univerzálnosť.
Mondrian definoval tento cieľ takto: „Ak jediným čistým výrazom umenia je skutočne adekvátne vypracovanie vyjadrovacích prostriedkov a ich použitie (teda kompozícia), potom sa musia výrazové prostriedky úplne zhodovať s tým, čo majú vyjadrovať“. Toto stanovisko sa stalo základom De Stijlu, pre ktoré Mondrian vymyslel názov neoplasticizmus. Vytvoril sa triezvy geometrický jazyk, schopný vyjadriť podstatu reality. Postupne snaha o spájanie línie s farbou, práca s vertikálou a horizontálou, zjednotenie farby a bieleho pozadia, ktoré sa tak stalo súčasťou tej istej vizuálnej roviny. Dosiahla sa tým rovnováha medzi tvarom a farbou – univerzálna harmónia. Úsilie skupiny De Stijl čerpá podnety z matematiky a hudby. V diele skupiny De Stijl krása spočíva v čistote.
Mladí sochári, Antoine Pevsner a Naum Gabo, uverejnili v roku 1920 Konštruktivistický manifest, kde sa umelcova tvorivá práca porovnáva s tvorivosťou vesmíru a činnosťou inžiniera. Gabo a Pevsner tvrdili, že aj príroda tvorí ako zvrchovaný inžinier.
Známe je aj Rietveldovo červenomodré kreslo, z 1917, bolo prvým príkladom neoplastickej estetiky v trojrozmernom predmete. V roku 1920 Valter Gropius pozval na Baushaus Van Doesburga. Táto návšteva spôsobila na škole zmätok, nakoľko študenti a aj celá škola ostala výrazne ovplyvnená van Doesburgovím krátkym pobytom.
Jedna z prvých uverejnených stavieb z tohto štýlu je Oudov návrh radových domov na prímorskej hlavnej triede v Scheveningene v roku 1917. Ide o kompozíciu pravouhlých hranolov rôznych výšok zrezaných do jedného priečelia. Projekt, ktorý bol publikovaný v prvom čísle časopisu De Stijl. Najznámejšou dokončenou stavbou je dom Schröder, na konci radových domov, na periférii Utrechtu. Ide o hranol zložený z plôch, ktoré sa pravouhlo pretínajú.
Na výstave „De Stijl“ 1923 v Paríži bol vystavený návrh protistavby neobyčajného domu (Theo van Doesburg). A práve Dosburg tu predstavil „protistavbu“, čo je analytická metóda, ktorá má za úlohu predviesť architektonickú konštrukciu prostredníctvom rozkladu a následného znovuzoskupenia plôch a priestorov ich prenikaním a vzájomným rezaním do pravého uhla. Táto výstava zahrňovala aj projekt Rosenbergovej vily, štúdiu interiéru univerzitnej haly a projekt "domu pre umelca".
Známe je aj Rietveldovo červenomodré kreslo, z 1917, bolo prvým príkladom neoplastickej estetiky v trojrozmernom predmete. V roku 1920 Valter Gropius pozval na Baushaus Van Doesburga. Táto návšteva spôsobila na škole zmätok, nakoľko študenti a aj celá škola ostala výrazne ovplyvnená van Doesburgovím krátkym pobytom.
Rietveld v roku 1924 postavil rodinný Dom Rietvelda a Schröderovej v Utrechte. Tento dom splňoval Doesburgov program "Tot een beeldende architectuur" (Šestnásť bodov výtvarnej architektúry). Bol elementárny, ekonomický a funkčný, nemonumentálny a dynamiský, antikubistický a antidekoratívny. Horné podlažie má otvorený meniteľný pôdorys. V roku 1928 navrhol van Doesburg Caffe LʼAubette v Štrassburgu. Obsahovala sled dvoch veľkých verejných priestorov, a ďalších pomocných priestorov. Kaviareň vznikla v spolupráci s Hansom Arpom a Sophiou Tauber-Arpovou. Všetky miestnosti boli modulované plytkými nástennými reliéfmi. Táto kaviareň bola posledným neoplastickým dielom, ktoré malo nejaký význam. Začiatkom 30. rokov bol ideál neoplasticizmu opustený a navrátil sa ku svojim počiatkom v abstraktnej maľbe.
Manifest
1/ Existuje staré a nové vedomie doby. Staré smeruje k individálnemu, nové smeruje k univerzálnemu. Konflikt medzi individuálnym a univerzálnym sa dnes odráža rovnako vo svetovej vojne ako aj v umení.
2/ Vojna ničí starý svet so všetkým, čo obsahuje: prednostné postavenie individua vo všetkých oblastiach.
3/ Nové umenie odhalilo podstatu nového vedomia doby: rovnováhu medzi univerzálnym a individuálnym.
4/ Nové vedomie je pripravené realizovať sa vo všetkom, vrátane každodenných vecí života.
5/ Tradícia, dogma a prednostné postavenie individua (prirodzene) stojí tomuto uskutočňovaniu v ceste.
6/ Zakladatelia neoplasticizmu preto vyzývajú všetkých, ktorí veria v reformu umenia a kultúry, aby zničili všetko, čo narušuje ďalší vývoj rovnako ako nové výtvarné umenie, tým, že sa zbaví obmedzenia prírodnými formami, a vylúči všetko, čo stojí v ceste výrazu čistého umenia, extrémnemu dôsledku každého konceptu umenia.
Použitá literatúra
- Prinaová, F.- Demartiniová, E. : 1000 let architektury. Slovart 2006, 280. ISBN 80-7209-838-1
- Frampton, K.: Moderní architektura. Academia 2004, ISBN 80-200-1261-3
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému De Stijl
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk