Teória verejnej voľby - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Teória verejnej voľby

Teória verejnej voľby alebo škola verejnej voľby je vetva v ekonómii, ktorá sa zaoberá rozhodovacím procesom voličov, politikov a vládnych úradníkov z ekonomického pohľadu, najmä na základe teórie hier a teórie rozhodovania. Teória verejnej voľby je často považovaná za most medzi ekonómiou a politológiou. Za zakladateľov tejto teórie možno označiť Gordona Tullocka a Jamesa Buchanana.

Názory

Verejná voľba je proces, v ktorom sa individuálne preferencie jednotlivcov spájajú do výsledného kolektívneho rozhodovania. Teória verejnej voľby sa zaoberá práve týmto procesom.

Podľa teórie má každý volič v demokracii veľmi malú pravdepodobnosť, že práve jeho hlas zmení výsledok volieb, zatiaľ čo získavanie potrebných informácií na dobré rozhodnutie vyžaduje podstatné množstvo času a úsilia. Preto je racionálnym rozhodnutím pre každého voliča vo všeobecnosti ignorovať politiku a často aj možnosť nezúčastniť sa volieb.

Zatiaľ čo sa dobrá vláda snaží o dobro pre väčšinu voličov, existuje množstvo záujmových skupín, ktoré majú silné úmysly lobovať u vlády v záujme presadiť špeciálne neefektívne rozhodnutia, z ktorých budú profitovať. Napríklad výrobcovia cukru môžu požadovať vládnu podporu. Cena takejto neefektívnej politiky sa rozloží na všetkých občanov a preto je nepostrehnuteľná pre každého z voličov. Na druhej strane, výhody využíva len veľmi malá záujmová skupina. Zároveň, väčšina voličov sa nebude o tento problém zaujímať kvôli racionálnej ignorancii.

Teória verejnej voľby označuje takéto scenáre neefektívnej vládnej politiky ako „vládne zlyhania“ - termín, ktorý má pripomínať „zlyhania trhu“ v iných ekonomických teóriách. Ekonómovia verejnej voľby zväčša z uvedeného vyvodzujú záver, že najlepšia je malá vláda, čo ich spája s ostatnými liberálnymi ekonomickými teóriami.

Ďalší názor spadajúci pod teóriu verejnej voľby predstavil Kenneth Arrow. Arrow matematicky demonštroval niektoré chyby a nedostatky, ktoré môžu vyplynúť z rozhodnutí väčšiny. Známy je Arrowow hlasovací paradox, ktorý nastáva vtedy, keď žiadny názor nemôže získať väčšinu voči ostatným názorom.

Externé odkazy

  • David B. Johnson, Teória verejnej voľby – úvod do novej politickej ekonómie
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Teória verejnej voľby





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk