Talk
Klasifikácia
Strunzova klasifikácia	VIII/H.09 (8.vyd.) 9.EC.05 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia	9.EC.05 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia	71.2.1.3 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	Monoklinická sústava
Zoznam minerálov Talk na mindat.org Talk na Commons
Portál vedy o Zemi  Chemický portál

Talk alebo mastenec je minerál kryštalizujúci v triklinickej, resp. monoklinickej sústave. Má vrstevnatú štruktúru a patrí medzi fylosilikáty. Chemicky je to zásaditý kremičitan horečnatý - Mg₃Si₄O₁₀(OH)₂.

Charakteristika

Zriedkavo vytvára tenké tabuľkovité kryštály. Zvyčajne sa však vyskytuje v podobe celistvých vláknitých alebo lístkovitých agregátov. Má svetlozelenú, tmavozelenú, sivú, niekedy až bielu prípadne ružovú farbu. Má biely vryp. Je to priesvitný minerál s matným, perleťovým alebo mastným leskom^[1]. Často obsahuje prímesi Al₂O₃, Fe₂O₃, FeO a CaO^[2]. Je pomerne ťažko taviteľný - od 1200 do približne 1530 °C^[3]. Prímesi majú vplyv jednak na jeho farbu ale aj praktické použitie. Má vysokú sorpčnú schopnosť, viaže tuky, oleje, farby a živice^[4].

Vznik

Je to sekundárny minerál. Bežne asociuje s chloritom, magnezitom a minerálmi serpentínovej skupiny. Vzniká dvomi spôsobmi - pri hydrotermálnej alterácii ultrabázických vyvretých hornín, alebo karbonátov. Všeobecne hornín, ktoré majú vysoký obsah horčíka. Nahradzuje olivín, pyroxény a amfiboly, často tvorí pseudomorfózy po ich kryštáloch^[5].

Najčastejšie vzniká hydratáciou a karbonáciou serpentínu pri reakcii, tiež označovanej ako stealitizácia:

• serpentín + oxid uhličitý → mastenec + magnezit + voda

• 2Mg₃Si₂O₅(OH)₄ + 3CO₂ → Mg₃Si₄O₁₀(OH)₂ + 3MgCO₃ + 3H₂O^[6]

Môže vznikať aj pri metasomatickej premene karbonátov, pôsobením roztokov bohatých na SiO₂^[2].

• dolomit + oxid kremičitý + voda → mastenec + kalcit + oxid uhličitý
• 3CaMg(CO₃)₂ + 4SiO₂ + H₂O → Mg₃Si₄O₁₀(OH)₂ + 3CaCO₃ + 3CO₂^[6]

Diagnostické vlastnosti

Mastenec sa ľahko rýpe a na dotyk je mastný^[1]. Má tvrdosť 1. Možno s ním písať - zanecháva svetlú stopu. V polarizačnom mikroskope je pri 1 nikole bezfarebný^[7]. Kolmé rezy na (001) majú pri skrížených nikoloch vysoké interferenčné farby. Rezy rovnobežné s (001) majú nízke interferenčné farby.

Výskyt

Mastenec sa bežne vyskytuje v žilách a šošovkovitých telesách. Viaže sa na serpentinity, mastencové svory, mastencové bridlice alebo magnezit^[5]. Mastenec je pomerne častým metamorfným minerálom fácie svetlých a modrých bridlíc.

Lokality

Významnými producentmi mastenca sú Rusko, ktoré ťaží svoje ložiská na strednom Urale (Čeľabinská - Miass a Sverdlovská oblasť - Šábovskoje). V Kanade je mastenec ťažený v provincii Ontário. Dobré vzorky svetlých bridlíc s mastencom možno nájsť v Franciskskom metamorfnom pásme na západe USA. Bežný je v Georgii, Virgínii, Vermonte Severnej Karolíne, New Yorku, Texase a Kalifornii. V Austrálii je významné ložisko Three Springs, austrálske ložiská sú viazané na komatiitové pásmá Yilgarnského kratónu a Lachlan Fold Belt. Ďalšie výskyty sú známe v Brazílii, Turecku a Ománe. V Alpách ťažia mastenec Taliansko i Rakúsko. Spomedzi ostatných európskych krajín to je Francúzsko, Švédsko, Fínsko a Rumunsko. V Českom masíve je mastenec pomerne vzácny, ťaží sa na niektorých lokalitách ako napr. Sobotín v Hrubom Jeseníku, ale tiež pri Prachaticiach a Bohdaneči^[3].

Slovensko

Ložiská mastenca sú na Slovensku viazané na vrchnokarbónske a spodnotriasové magnezity alebo serpentinity v gemeriku a veporiku - hlavne v jeho kohútskej zóne (Slovenské rudohorie). Mnohé staršie ložiská sú už vyťažené (napr. Muránska Dlhá Lúka). V súčasnosti prebieha ťažba na 2 ložiskách pri Hnúšti (napr. Mútnik, Hačava), 3 ložiskách pri Kokave nad Rimavicou a jednom ložisku pri Gemerskej Polome, ktoré sa však radí k ložiskám európskeho významu. Ročne sa vyťaží okolo 2 - 3000 ton, väčšina sa vyváža^[4].

Ekonomický význam

Jeho ekonomický význam v posledných rokoch vzrastá. Má široké využitie. Používa sa ako plnidlo a prísada do náterov, keramiky, gumy, insekticídov, strešných krytín, papiera, zlievarenských foriem a nehorľavých materiálov. Je dôležitou surovinou pre elektrotechniku (pri výrobe izolátorov a káblov). Je súčasťou medicínskych prípravkov^[5] (ako plnidlo do tabliet) ale i v kozmetických prípravkoch (mydlo, zubné pasty, púdre, rúže atď.). Kvalitu mastenca znižujú všetky minerálne prímesi, obsahujúce Fe³⁺, pyrit a oxidy mangánu^[3]. Primiešaním do asfaltu zabraňuje rozpukaniu vozoviek^[4].

Externé odkazy

• http://www.mindat.org

Referencie

1. ↑ ^{a b} http://www.mineraly.sk prístup: 3.9.2008
2. ↑ ^{a b} Veľký, J. a kolektív, 1979; Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 511
3. ↑ ^{a b c} Čorej, P., 2001; Priemyselný minerál pre ďalšie tisícročie. Acta Montanistica Slovaca, 6, s. 5 - 8
4. ↑ ^{a b c} Michaeli, E., 2006; Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.
5. ↑ ^{a b c} Klein, C., 2006. Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
6. ↑ ^{a b} Putiš, M.; 2004 Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
7. ↑ Gregerová, M., Fojt, B., Vávra, V., 2002, Mikroskopie. Masarykova Univerzita, Brno

Ďalšie zdroje

• Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Talc na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Talk