Mapa z roku 1759 zobrazujúca antické severné (Izraelské) a južné (Judské) kráľovstvo a územie dvanástich kmeňov

Jeruzalem – centrum Svätej zeme - mesto posvätné judaizmu, kresťanstvu i islamu

Svätá zem (lat. Terra Sancta; arab. الأرض المقدسة; hebr. ארץ הקודש‎; starogr. Άγιοι Τόποι) je jeden z expresívnych názvov Izraela ako krajiny, do ktorej vstúpili Židia po štyridsaťročnom putovaní púšťou. Oblasť má veľký náboženský význam pre tri svetové monoteistické náboženstvá (judaizmus, kresťanstvo a islam), pretože v tejto oblasti sa stali udalosti posvätné pre všetky tieto náboženstvá.

V židovskej tradícii hrá veľkú úlohu aj ďalší názov – zasľúbená zem. Tá bola podľa biblickej tradície darovaná Bohom potomkom starozákonného patriarchu Abraháma^[1].

Po desiatej egyptskej rane boli Židia zázračne oslobodení z faraónovho područia. Hospodin Izraelitov viedol do zasľúbenej zeme. V čase, keď Mojžiš vystúpil na vrch Sinaj, kde dostal od Boha desatoro prikázaní^[2], urobili Izraeliti zlaté teľa a dopustili sa tak modlárstva. Za tento ťažký hriech ich Boh odsúdil k štyridsaťročnému putovaniu púšťou. Na konci putovania zomrel Mojžiš vo veku 120 rokov. Jeho nástupca Jozue doviedol Izraelitov do zasľúbenej zeme^[3]. Vstup do zasľúbenej zeme nastal prekročením rieky Jordán. Výmer svätej zeme je podľa Joz 1,4 Od pustiny Libanonu k veľkej rieke Eufratu, celá zem Heitov k veľkému moru k západu slnka.

Referencie

1. ↑ Gn 15,18 — 21
2. ↑ Ex 20,1-17
3. ↑ Dt 34,4-12, Joz 1,1-4

Literatúra

• CARDINI, Franco: Jeruzalém : Průvodce dějinami města. Praha : Argo, 2015. 296 s. ISBN 978-80-257-1408-9
• KŠICOVÁ Danuše: Cesty do Svaté země : XII.–XX. století. Mýty a realita v českých a ruských cestopisech. Brno : Masarykova univerzita, 2013. 335 s. ISBN 978-80-210-6139-2

Pozri aj

• Izrael
• Judaizmus
• Kresťanstvo
• Islam
• Levanta

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svätá zem

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svatá země na českej Wikipédii.