Suchá dolina
dolina
poľský popis Dolina Sucha Ważecka
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Pohorie	Vysoké Tatry
Povodie	Váh
Nadmorská výška	> 1 450 m n. m.
Súradnice	49°09′14″S 20°01′00″V / 49,153824°S 20,016789°V / 49.153824; 20.016789
Najľahší výstup	pre turistov je nedostupná
Prvovýstup	prví turisti Karol Englisch, horský vodca Pavol Spitzkopf
- dátum	18. júl 1903
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Suchá dolina važecká
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Suchá dolina, na turistických mapách ako Dolina suchej vody, býva označovaná aj ako važecká Suchá dolina alebo Suchá dolina važecká, Suchovodská dolina, dolina Suchej vody (poľ. Handlowa dolina, Sucha dolina, Dolina Sucha Waźecka, maď. Szuchavölgy, Szárazvízvölgy, nem. Suchatal, Suchawodatal) je dolina, ktorá je samostatným odvetvím Važeckej doliny, ktoré smeruje rovnobežne s ňou v dĺžke 2 km pod Nefcerské sedlo. Do Važeckej doliny ústi v jej prednej časti.^[1]

Poloha

Vybieha spod Nefcerského sedla smerom na juh. Na juhovýchode ju ohraničuje Sedielková kopa. Na východe dolinu uzatvára Sedielková kopa, Sedielkový priechod, Ostrá veža, Liptovská veža. Zo severu hrebeň spájajúci Ostrú s Krátkou. Od západu ju ohraničuje Krátka s južným hrebeňovým výbežkom, s Jamskými vežami, Krátkou vežou a Jamskou kopou. Dolinu oddeľuje dlhý morénový skalný val, ktorý je porastený kosodrevinou. Po Jamskou kopou sú veľké zlomiská, kde sú plieska, ktoré nie sú zaznačené na turistických mapách. Stratené pliesko 1 879 m n. m. a Skryté pliesko 1 880 m n. m., obe sa v horúcich letách stratia.^[2][1]

Pôvod názvu

Dolina je pustá, vyprahnutá, netečie ňou potok a tak zodpovedá názvu „suchá“.^[1]

Prírodná rezervácia

Dolina nie je prístupná po turistickom chodníku. Nevedú k nej žiadne turistické značky. Je prísnou rezerváciou TANAPu.^[2]

Prví v doline

Prví po mene známi horolezci, ktorí ju navštívili boli Karol Englisch a horský vodca Pavol Spitzkopf st. 18. júla 1903.^[2]

Referencie

1. ↑ ^{a b c} BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
2. ↑ ^{a b c} PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, IX. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1988. S. 187.