Dolina Białego
dolina
Dolina Białego
Štát	Poľsko
Región	Malopoľské vojvodstvo
Okres	Tatranský
Obec	Zakopané
Pohorie	Západné Tatry
Súradnice	49°16′13″S 19°57′20″V / 49,270278°S 19,955556°V / 49.270278; 19.955556
Poloha v Poľsku
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Dolina Białego
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Dolina Białego je zalesnená podhôľna dolina v poľských Západných Tatrách, medzi chrbtami Krokwi a Sarnej Skały.

Poloha a popis doliny

Je dlhá 2,5 km a má plochu 300 ha. Ohraničená je:

• na západe chrbtom začínajúcim spod steny Długieho Giewontu, kde je Wyżnia Sucha Przełęcz, Sucha Czubka, Niżnia Sucha Przełęcz, Suchy Wierch, Czerwona Przełęcz a Sarnia Skała. Potom pokračuje severovýchodným hrebeňom Sarniej Skały s vyvýšeninami Zawieszka, Łomik a Kopa nad Białym,
• na juhu a juhovýchode je ohraničená časťou hrebeňa Długieho Giewontu, od Juhaskej Kopy cez Wyżnie Wrótka a Turniu nad Białem po Wrótka a potom Kalackou Kopou, Białym Grzbietem a Niżniou Przełęczou Białego,
• na východe ju ohraničuje Mała Krokiew, Siwarowe Siodło, Krokwa a jej severozápadné rameno.

Dolina Białego sa začína vo výške okolo 910 m n. m. pri Drodge pod Reglami. Má tvar rokliny, v ktorej na východe sa týčia bralá Korycisk, na západe Kazalnice. Hornú časť doliny rozdeľuje krátky hrebienok Zameczki a Igłą na dve oddelenia: Dolinu Suchu Giewoncku na západe a na bezmennú dolinku na východe.

Geológia a hydrológia

Dolina je vypreparovaná zo sedimnetárnych hornín, vápencov, dolomitov a bridlíc. Je prevažne úzka, s hlbokými zárezmi krasového charakteru, najmä v dolnej časti Kazalnice, ktorú nazvali Kotłe. V doline sa nachádzajú rôzne skalné formácie. Na Białom Potoku sú početné prahy, neveľké vodopády a ľadovcové hrnce.

Príroda

Vegetácia má podhôľny, subalpínsky charakter. Prevládajú smrekové, bukové a jedľové porasty. Na začiatku doliny je jedno z najnižšie položených stanovíšť kosodreviny (920 m n. m.) a na hornej hranici lesa rastú skupiny límb. Keďže masív Giewontu zatieňuje dolinu, jej klimatické pomery sú veľmi surové, i keď dolina nie je vo vysokej nadmorskej výške. Má jedinečnú flóru. Donedávna tu rástla sklenobyľ bezlistá (Epipogium aphyllum) (jej výskyt v tomto čase nebol potvrdený, pravdepodobne vyhynula), vyskytuje sa tu pichliač belohlavý (Cirsium eriophorum), borovica rhaetica (Pinus rhaetica), všivec karpatský (Pedicularis hacquetii) a skalník plstnatý (Cotoneaster tomentosus). Príroda v doline je od roku 1954 prísne chránená.

História

Horná časť doliny v minulosti patrila do pastierskej Hali Białe. Na začiatku 50-tych rokov 20. storočia v doline geológovia skúmali pravdepodobné ložiská uránovej rudy. Vyhĺbili dve prieskumné štôlne. V tom čase dolinu uzavreli a prísne strážili. Vstup do dolnej štôlne (má dĺžku 270 m) sa nachádza pri žlto značenom turistickom chodníku. Je zamrežovaný. Horná štôlňa je vo výške 1 030 m n. m.. Je dlhá 400 m.

Turistika

• – od vstupu do doliny okolo doliny Białego Potoka pod úbočiami Igły na Ścieżki nad Reglami.
  • Čas túry: 1:10 h, ↓ 55 min.
• Turistická značka čierna – Ścieżka nad Reglami vychádza z Kuźnic cez Przełęcz Białego ku križovatke so žltou značkou a potom ďalej cez Czerwonu Przełęcz na Polanu Strążysku.
• Čas túry z Kalatówek na chodník so žltou značkou: 1:10 h, rovnaký čas aj naspäť.
• Čas túry od žltej značky na Czerwonu Przełęcz: 15 min, ↓ 10 min.

V súčasnosti dolinu navštevuje približne 5% turistov z celkového počtu, prichádzajúcich do poľských Tatier.

Galéria

• 

  Sarnia Skała a Dolina Białego z Giewontu

• 

  Dolina Białego

• 

  Krokwa a Dolina Białego. Pohľad z Antałówki

• 

  Dolina Białego. Pohľad z Butorowskiego Wierchu

• 

  Uránová štôlňa

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolina Białego

Externé odkazy

• Poloha na turistickej mape

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Białego na poľskej Wikipédii.