Spinel

	Spinel
	MgAl₂O₄
Klasifikácia
Strunzova klasifikácia	IV/B.01 (8.vyd.); 4.BB.05 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia	4.BB.05 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia	7.2.1.1 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	Kubická sústava
	Zoznam minerálov; Spinel na mindat.org; Spinel na Commons
	Portál vedy o Zemi; Chemický portál

Spinel je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, chemicky podvojný oxid horčíka a hliníka s chemickým vzorcom MgAl₂O₄. Patrí do skupiny spinelov.

Názov pochádza pravdepodobne z latinského slova spina – tŕň, podľa ostrých oktaedrických kryštálov. Názov zaviedol Georgius Agricola v roku 1546.

Charakteristika

Spinel má premenlivú farbu, môže byť biely, červený, fialový, modrý, hnedý až čierny, ale môže mať aj iné farby. Čierna alebo tmavozelená odroda spinelu bohatá na železo, ktoré sa viaže namiesto horčíka, sa nazýva pleonast, ceylonit alebo chlorospinel. Tmavohnedá odroda bohatá na železo sa označuje picotit. Modrá odroda bohatá na zinok je gahnospinel^[1]. Okrem Fe²⁺ je častou prímesou aj Zn a Mn²⁺. Namiesto hliníka môže byť do kryštálovej mriežky naviazané Fe³⁺ alebo Cr. Varieta bohatá na chróm sa označuje ako chrómspinel a je prechodným tuhým roztokom k chromitu^[2]. Kryštály spinelu sú obvykle oktaédrické, niekedy pozrastané, nachádzajú sa aj v zrnitých a masívnych agregátoch. Tvrdosťou zodpovedá topásu (8 podľa Mohsovej stupnice). Patrí medzi opakné minerály, v polarizovanom svetle je stále zhasnutý. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným leskom.^[3] Dôležitou vlastnosťou je aj vysoká teplota tavenia.

Niektoré mineralogicky cenené odrody iných minerálov, hlavne granátov sú mylne označované ako spinely^[1].

Vznik

Je akcesorickou zložkou ultrabázických a bázických vyvretých hornín, napr. bazaltov a peridotitov, ale aj niektorých pegmatitov. Vo väčšom množstve sa vyskytuje s olivínom, na hliník bohatým pyroxénom vo vrchnom plášti. Vzniká tiež kontaktnou metamorfózou karbonátov alebo ílovitých hornín s nízkym obsahom SiO₂. Bežný je preto v erlánoch, skarnoch a kontaktných rohovcoch. Asociuje s flogopitom, pyrotitom, chondroditom a grafitom, tiež korundom a sillimanitom. Nachádza sa aj v niektorých regionálne metamorfovaných horninách, napr. rulách.

Spinel bol pripravený aj synteticky a týmto spôsobom sa bežne vyrába.

Výskyt

Tvorí buď primárne vtrúseniny vo vyvretých, alebo premenených horninách, v ktorých vznikol, alebo sa nachádza ako ťažká frakcia v usadených horninách, ktoré vznikajú ich rozrušovaním. Môže byť preto hojný aj v náplavoch.

Lokality

Vo svete

Vodným tokom opracované kryštály pochádzajú z detrických nálezísk Ratnapura na Srí Lanke a v Mogoku v Mjanmarsku. Veľké kryštály boli nájdené v Aldanskom masív v Ruskej Jakutskej republike alebo v Anity v americkom štáte New York^[4].

V Česku je známy z Třebívlic a Měrunic a inde.

Na Slovensku

Na Slovensku bol opísaný ako pleonast z oblasti doliny Úškrtová v Kohútove pri Hodruši-Hámroch, kde sa vyskytuje spolu s fassaitom^[3].

Ekonomický význam

Pekné kryštály sa používajú ako drahokamy. Väčšina drahých spinelov je červená iba malá časť modrá. Jeho trhová cena však zvyčajne nie je vysoká.^[2]

Referencie

↑ ^a ^b Manutchehr-Danai, M., 2009, Dictionary of Gems and Gemology. Springer-Verlag, Berlin Heidelberg, 1034 s.
↑ ^a ^b Klein, C., 2006, Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
↑ ^a ^b Pleonast (spinel) - MgAl₂O₄ . mineraly.sk, . Dostupné online.
↑ Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of minerals. Grange Books, London, 296 s.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spinel

Externé odkazy

www.mindat.org - spinel v mineralogickej databáze (po anglicky)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[MD,_2009-1] Manutchehr-Danai, M., 2009, Dictionary of Gems and Gemology. Springer-Verlag, Berlin Heidelberg, 1034 s.

[Klein,_2006-2] Klein, C., 2006, Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.

[mineraly.sk-3] Pleonast (spinel) - MgAl₂O₄ . mineraly.sk, . Dostupné online.

[4] Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of minerals. Grange Books, London, 296 s.

[1]

[2]

[3]

[4]