A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Spišské Vlachy | ||
mesto | ||
Námestie Slovenského Národného Povstania
| ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Košický kraj | |
Okres | Spišská Nová Ves | |
Región | Spiš | |
Vodné toky | Hornád, Branisko | |
Nadmorská výška | 389 m n. m. | |
Súradnice | 48°56′59″S 20°47′50″V / 48,949722°S 20,797222°V | |
Rozloha | 42,21 km² (4 221 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 3 326 (31. 12. 2022) [2] | |
Hustota | 78,8 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1243 | |
Primátor | Vladimír Baloga[3] (nezávislý) | |
PSČ | 053 61 | |
ŠÚJ | 543594 | |
EČV (do r. 2022) | SN | |
Tel. predvoľba | +421-53 | |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Spišské Vlachy SNP 34 053 61 Spišské Vlachy | |
E-mailová adresa | msuspv@spisskevlachy.sk | |
Telefón | 053 417 42 12 | |
Poloha mesta na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa mesta
| ||
Wikimedia Commons: Spišské Vlachy | ||
Webová stránka: www.spisskevlachy.sk | ||
Freemap.sk: mapa | ||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Spišské Vlachy (nem. Wallendorf) sú mesto ležiace v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
Polohopis
Mesto leží na sútoku Hornádu s riečkou Branisko, na hranici Volovských vrchov a Braniska. Spišská Nová Ves leží 20 km západne, Krompachy 7 km juhovýchodne a Spišské Podhradie 8 km severne. Mestom prechádza cesta II/547 a II/536, južným okrajom vedie železničná trať Žilina – Košice a západným okrajom lokálna trať Spišské Vlachy – Spišské Podhradie.
Susedné obce
Bystrany, Kaľava, Kolinovce, Krompachy, Olcnava, Oľšavka, Slatvina, Slovinky, Spišské Podhradie, Vojkovce, Žehra
Miestne časti
Dobrá Voľa a Spišské Vlachy.
Ulice
Železničná, Komenského, Včelná, Záhradná, Spišská, Hornádska, 9. mája, Vajanského, Sládkovičova, Fabiniho, Mlynská, Slovenská, Kostolná, Jarná, Okolie, Štúrova, Slnečná, 1. mája, Cintorínska, Partizánska, Slobody, SNP, Požiarnicka, Kukučínova, Hviezdoslavova; Tajovského a Lipová.
Vodné toky
Mestom pretekajú rieky Hornád a Žehrica, z menších tokov to sú Mlynárka, Svätojánsky potok, Kĺčovský potok, Studenec, Oľšavský potok, Gacinek, atď.
Vodné plochy
Sústava rybníkov v rekreačnej oblasti Zahurou
Symboly obce
Obyvateľstvo
- Vývoj obyvateľstva od roku 1880
Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
---|---|---|
1880 | 2 477 | 461 |
1890 | 2 338 | 431 |
1900 | 2 666 | 464 |
1910 | 2 413 | 460 |
1921 | 2 424 | 469 |
1930 | 2 578 | 499 |
1950 | 2 874 | 551 |
1961 | 3 391 | 627 |
1970 | 3 613 | 761 |
1980 | 3 513 | 818 |
1991 | 3 368 | 788 |
2004 | 3 550 | |
2009 | 3 661 |
- Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001)
Počet obyvateľov | % | |
---|---|---|
Rímskokatolícka cirkev | 3 163 | 89,9 |
Gréckokatolícka cirkev | 37 | 1,1 |
Pravoslávna cirkev | 21 | 0,6 |
Evanjelická cirkev a. v. | 58 | 1,6 |
Bez vyznania | 143 | 4,1 |
Ostatné a nezistené | 96 | 2,7 |
- Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001)
Počet obyvateľov | % | |
---|---|---|
slovenská | 3 441 | 97,8 |
maďarská | 2 | 0,1 |
rómska | 673 | 31,2 |
rusínska | 1 | 0,0 |
ukrajinská | 3 | 0,1 |
česká | 15 | 0,4 |
ostatné a nezistené | 3 | 0,1 |
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, trojloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1434.[4] Stojí na mieste staršej románskej stavby, ktorá vznikla po mongolskom vpáde, a z ktorej sa dochoval víťazný oblúk a priľahlé prípory klenieb presbytéria. V 17. storočí bol kostol evanjelický. V 18. storočí bol upravený interiér kostola v duchu baroka. V roku 1832 bol doplnený o vežu. Obnovou prešiel v roku 1875, keď vznikli súčasné okná s kružbami. Interiér kostola je zaklenutý gotickými sieťovými rebrovými klenbami. Nachádza sa tu rokokový hlavný oltár s mladším obrazom sv. Jána Krstiteľa od Ľ. Taryho z roku 1927. Rokoková je aj kazateľnica. Bočné oltáre sv. Kríža a Panny Márie sú neskorobarokové z polovice 18. storočia, podobne oltár sv. Kataríny. Bočný oltár sv. Michala je rokokový z rovnakého obdobia. Oltár sv. Jozefa je klasicistický z polovice 19. storočia. Nachádza sa tu ďalej bronzová neskorogotická krstiteľnica z roku 1497 a neskorogotické stallá, barokovo upravené. Súčasťou zariadenia je aj neskorogotický polychrómovaný krucifix z obdobia okolo roku 1520.[5] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s kružbami a lomeným oblúkom. Veža je členená kordónovou rímsou a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou.
- Radnica a tzv. Malý kostol, dvojpodlažná pôvodne gotická stavba na pôdoryse štvorca s vežou, pôvodne z 15. storočia. V stredoveku vznikla súčasná západná časť objektu a veža. V 17. storočí bola rozšírená do súčasných rozmerov, čím objekt získal štvorcový pôdorys.[6] Reštaurovaním prešiel v roku 1886. Nachádza sa tu Kaplnka nanebovstúpenia Panny Márie s neskorogotickým oltárom z obdobia okolo roku 1500, z ktorého sa dochovala oltárna skriňa a pohyblivé krídla. Doplnený bol v roku 1900.[7] Fasády objektu majú nárožnú bosáž. Stredoveká časť má okná s lomeným oblúkom, renesančná má ostenia. Každá časť má vlastnú vysokú valbovú strechu. Veža je členená kordónovou rímsou, na nárožiach má bosáže. V hornej časti je slepá arkáda s hodinami, priebežná ochodza a ukončená je barokovou helmicou s laternou.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk