Skylab
Fotografia stanice z lode Skylab 2 pred odletom na Zem
Emblém stanice Skylab
Údaje o stanici
Volací znak:	Skylab
Posádka:	3
Štart:	14. máj 1973 17:30:00 UTC
Štartovacia rampa:	LC-39A, Kennedyho vesmírne stredisko
Návrat:	11. júl 1979 16:37:00 UTC
Hmotnosť:	77 088 kg
Dĺžka:	~ 30 m
Šírka:	6,7 m
Obytný priestor:	283,17 m³
Perigeum:	434 km
Apogeum:	441,9 km
Sklon:	50°
Obletov za deň:	15,4
Počet dní na orbite:	2 249 dní
Počet dní s posádkou:	171 dní
Počet obletov:	34 981
Prejdená vzdialenosť:	1,43×109 km
Zostava
Ilustrácia stanice Skylab s pripojenou loďou Apollo
Skylab
Kozmonautický portál

Skylab (v preklade: Nebeské laboratórium) bol americký projekt orbitálnej vesmírnej stanice, ktorá krúžila na orbite Zeme 6 rokov. Na obežnú dráhu bol vypustený 14. mája 1973 a 11. júla 1979 bol navedený do atmosféry, kde až na drobné úlomky zhorel. V rokoch 1973 – 1974 na nej pracovali tri trojčlenné posádky, všetci občania USA. Dĺžkou pobytu (28, 59 a 84 dní) vytvorili kozmonautické svetové rekordy prekonané po štyroch rokoch (1978) posádkou sovietskeho Sojuzu 26.

Zámer

Skylab vznikol ako pokračovanie utlmeného mesačného programu Apollo. Ako základ stanice bol využitý upravený modul S-IVB, ktorý bol normálne montovaný buď ako 2. stupeň nosnej rakety Saturn IB alebo ako 3. stupeň nosnej rakety Saturn V.

Pôvodne sa počítalo s tým, že Skylab vynesie na obežnú dráhu raketa Saturn IB. Vzhľadom na jej obmedzenú nosnosť sa teda plánovalo, že stanica bude vynesená na obežnú dráhu v neobývateľnom stave a že bude dokončená až tam. Tento postup by však bol technicky náročný a riskantný. Vzhľadom na zastavenie programu Apollo však NASA mala k dispozícii nosnú raketu Saturn V s podstatne vyššou nosnosťou. Projekt bol preto upravený a orbitálna stanica bola vynesená na obežnú dráhu v obývateľnom stave.

Vynesenie stanice

Vynesenie stanice Skylab na obežnú dráhu sa označuje ako let Skylab 1, ktorý odštartoval 14. mája 1973 z Kennedyho vesmírneho strediska dvojstupňovou modifikáciou nosnej rakety Saturn V. Na prvý pohľad vlastne na štartovacej rampe stála normálna trojstupňová raketa známa z letov programu Apollo, ktorá však teraz neniesla servisný a veliteľský modul, ale v jej treťom stupni bola namiesto motorov a nádrží s palivom vstavaná orbitálna vesmírna stanica.

Počas štartu sa však vinou neutesnených ventilov na plášti stanice uvoľnil a odtrhol jej protimeteorický a súčasne tepelný štít. Ten poškodil solárne panely. Následkom toho sa jeden z dvoch hlavných solárnych panelov úplne odtrhol, kým druhý zostal zablokovaný v čiastočne otvorenej polohe. Stanica tak trpela nedostatkom elektrickej energie. Zároveň kvôli chýbaniu tepelného štítu nadmerne stúpala vnútorná teplota. Riadiace stredisko sa snažilo absenciu tepelného štítu kompenzovať diaľkovým manévrovaním a rozličným natáčaním stanice voči Slnku, tým sa však rýchlo míňali rezervy jej dusíkových trysiek. Vznikli pochybnosti či bude stanica vôbec obývateľná.^[1] Následky týchto poškodení však sčasti odstránila prvá posádka stanice, ktorá napríklad odblokovala zaseknuté krídlo zostávajúceho solárneho panelu a umožnila jeho plné vysunutie. Okrem toho astronauti nainštalovali na stanicu na Zemi narýchlo vyvinutý a vyrobený, improvizovaný "slnečník", ktorý zlepšil jej teplotnú reguláciu.^[2]

Lety ku stanici

Na orbitálnu stanicu potom boli vyslané tri pilotované lety:

• Skylab 2: 25. máj – 22. jún 1973
• Skylab 3: 28. jún – 25. september 1973
• Skylab 4: 16. november 1973 – 8. február 1974

Pre všetky tieto tri pilotované lety bola použitá nosná raketa Saturn IB, ktorá na obežnú dráhu vyniesla kozmickú loď, tvorenú veliteľským a servisným modulom používaným v programe Apollo, ktorá sa na obežnej dráhe spojila s orbitálnou stanicou Skylab.

Zánik

Vesmírna stanica Skylab bola navedená do oblasti Tichého oceánu aby zhorela v atmosfére. Časti stanice ale v atmosfére nezanikli a dopadli na zemský povrch. 11. júla 1979 o 16:37:00 UTC dopadli trosky neďaleko austrálskeho mesta Perth na západe Austrálie. Mestská rada následne poslala americkej agentúre NASA pokutu za znečisťovanie verejného priestranstva. Následne do mesta zatelefonoval osobne americký prezident Jimmy Carter, ktorý sa za dopad telesa v mene USA ospravedlnil.^[3]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skylab

Externé odkazy

• Oficiálna stránka (po anglicky)