Sitnianske predhorie
geomorfologická časť Štiavnických vrchov
Okolie Počúvadla
Štát	Slovensko
Regióny	Banskobystrický, Nitriansky
Okresy	Banská Štiavnica, Krupina, Levice
Časť	Sitnianskej vrchoviny
Hranice	Hodrušská hornatina, Štiavnická brázda, Sitno, Skalka, Prenčovská kotlina, Bzovícka pahorkatina, Sebechlebská pahorkatina, Brhlovské podhorie, Bátovská pahorkatina
Rieky	Jabloňovka, Štiavnica, Klastavský potok
Súradnice	48°21′43″S 18°51′00″V / 48,362°S 18,85°V / 48.362; 18.85
Najnižší bod
- poloha	južný okraj územia
- výška	cca 250 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Sitnianske predhorie je geomorfologickou časťou Sitnianskej vrchoviny, podcelku Štiavnických vrchov.^[1] Zaberá jej západnú a južnú časť, juhozápadne od Banskej Štiavnice.^[2]

Polohopis

Územie sa nachádza v južnej časti Štiavnických vrchov a zaberá strednú, západnú a južnú časť podcelku Sitnianska vrchovina. Severozápadným smerom susedí Hodrušská hornatina, severne nadväzuje Štiavnická brázda a Sitno (obe časti Sitnianskej vrchoviny) a východným smerom pokračujú Štiavnické vrchy podcelkom Skalka. Hlboko do centrálnej časti zasahuje Prenčovská kotlina a východným smerom susedí Bzovícka pahorkatina, podcelok Krupinskej planiny. Južne nadväzuje Ipeľská pahorkatina (podcelok Podunajskej pahorkatiny) a jej časti Sebechlebská pahorkatina, Brhlovské podhorie a Bátovská pahorkatina.^[1]

Sitnianske predhorie patrí do povodia Ipľa a vodné toky smerujú južným smerom. Medzi významnejšie patrí riečka Jabloňovka, prítok Sikenice, Počúvadlianskym jazerom pretekajúci Klastavský potok, Belujský potok a vo východnej časti rieka Štiavnica. Údoliami vedú komunikácie, sprístupňujúce sídla, pričom najvýznamnejšou je cesta I/51. Vedie južnou časťou územia a v Hontianskych Nemciach (kde križuje E 77 v trase cesty I/66 (Šahy – Zvolen)) sa stáča do údolia Štiavnice a pokračuje severným smerom k Banskej Štiavnici. Severozápadnou časťou vedie cez Štiavnické Bane na juhozápad cesta II/524.^[2]

Chránené územia

Táto oblasť Štiavnických vrchov okrem najjužnejšej okrajovej časti leží v Chránenej krajinnej oblasti. Osobitne chráneným územím je prírodná rezervácia Jabloňovský Roháč.^[2]

Turizmus

Južná časť pohoria patrí medzi pokojnejšie a menej navštevované oblasti, severozápadný okraj Sitnianskeho predhoria je vďaka pamiatkám v obci Štiavnické Bane, atraktívnemu Počúvadlianskemu a Richnavskému jazeru obľúbeným cieľom turistov. V blízkosti územia sa nachádza monumentálne Sitno s hradom a predovšetkým mesto Banská Štiavnica.

Turistické trasy

• po červeno značenej Rudnej magistrále okolo Richnavského jazera a rázcestím v sedle Krížna cez Štiavnické Bane do Banskej Štiavnice
• po modro značenej trase:
  • zo Sebechlieb cez Beluj k Počúvadlianskemu jazeru
  • z Prenčova na vrch Sitno (1 009 m n. m.) s odbočením na Sitniansky hrad
• po zelenej značke od obce Jabloňovce okrajom PR Jabloňovský Roháč k Počúvadlianskemu jazeru a ďalej na Sitno (1 009 m n. m.)
• po žltej značke:
  • z rázcestia pri horárni Tepličky ku Koháriho dubu
  • od Počúvadlianskeho jazera rázcestím v sedle Krížna a rázc. Vlčia jama na rázc. Tatársky jarok^[2]

Referencie

Pozri aj

• Sitnianska vrchovina
• Štiavnické vrchy
• Geomorfologické členenie Slovenska