Sitnianska vrchovina
geomorfologický podcelok
Okolie Počúvadla
Štát	Slovensko
Regióny	Nitriansky, Banskobystrický
Okresy	Levice, Banská Štiavnica, Krupina
Nadradená jednotka	Štiavnické vrchy
Susedné jednotky	Skalka Hodrušská hornatina Ipeľská pahorkatina Bzovícka pahorkatina
Podradené jednotky	Sitno Sitnianske predhorie Štiavnická brázda Prenčovská kotlina
Mesto	Banská Štiavnica
Súradnice	48°23′35″S 18°51′11″V / 48,393°S 18,853°V / 48.393; 18.853
Najvyšší bod	Sitno
- výška	1 009 m n. m.
Najnižší bod	južný okraj územia
- výška	cca 320 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Sitnianska vrchovina je geomorfologický podcelok Štiavnických vrchov. Najvyšší vrch podcelku i celého pohoria je 1 009 m n. m. vysoké Sitno.

Vymedzenie

Podcelok zaberá centrálnu a južnú časť Štiavnických vrchov a v rámci pohoria susedí na východe so Skalkou a na severozápade s Hodrušskou hornatinou. Južným smerom leží Ipeľská pahorkatina, patriaca do Podunajskej pahorkatiny, juhovýchodným smerom nadväzuje Krupinská planina s podcelkom Bzovícka pahorkatina.^[1]

Delenie

• Sitno
• Sitnianske predhorie
• Štiavnická brázda
• Prenčovská kotlina

Vybrané vrcholy

• Sitno (1 009 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku i pohoria
• Petrov vrch (949 m n. m.)
• Sitience (775 m n. m.)
• Holík (754 m n. m.)
• Lipovie (740 m n. m.)
• Novinská (619 m n. m.)

Turizmus

Okolie Banskej Štiavnice patrí medzi turisticky najatraktívnejšie lokality na Slovensku. Mesto je „Mestská pamiatková rezervácia“ od roku 1950^[2] a zároveň centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, vyhlásenej 22. septembra 1979 na rozlohe 77 630 ha. Dňa 11. decembra 1993 bolo "historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia" zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.^[3] Medzi obľúbené ciele turistov patrí tiež Sitno a množstvo tajchov, využívaných na letnú rekreáciu.

Chránené územia

Takmer celé územie je súčasťou CHKO Štiavnické vrchy a leží tu maloplošné územia:

• Michalské rašelinisko – chránený areál
• Banskoštiavnická botanická záhrada – chránený areál
• Arborétum Kysihýbeľ – chránený areál
• Holík – prírodná rezervácia
• Sitno – národná prírodná rezervácia
• Jabloňovský Roháč – prírodná rezervácia^[4]

Doprava

Južným a východným okrajom územia vedie cesta I/51, západným okrajom cesta II/524. Zo severu do Banskej Štiavnice vedie z Hronskej Dúbravy železničná trať.

Referencie