Schedios (starogr. Σχεδίος – Schedios) je v gréckej mytológii syn fóckeho kráľa Ifita.^[1]

Schedios sa so svojim bratom Epistrofom ako mnohí iní achájski urodzení mladíci uchádzali o ruku krásnej Heleny, ktorá sa nakoniec vydala za spartského kráľa Menelaa.^[1] Keď neskôr trójsky princ Paris vyvolal únosom Heleny trójsku vojnu, bratia sa do vojenskej výpravy Achájcov zapojili a k brehom Tróje priviedli z Fókie vojsko na štyridsiatich lodiach.^[2] Schedios trójsku vojnu neprežil, zomrel na trójskej pláni, keď ho zasiahol oštep Priamovho syna Hektora.^[3]

Epický básnik Homér smrť Schedia zaznamenal v sedemnástom speve Iliady: „Hektor hodil zas po Aiantovi svoj žiariaci oštep, ale ten si ho všimol skôr a pred kopijou kovanou unikol o vlások. Do kľúčnej kosti, však Schedia zranil – Ifíta, chrabrého Gréka, to syn bol, najlepšieho z Fókov, v preslávenom Panopeu mal sídlo^[4] a panoval početným mužom. Schedia teda veľmi zranil, kovaný oštep mu naraz prenikol ostrím skrz naskrz hore pri pleci. Padol, až zadunela zem, a zbroj mu na tele zarinčala.."^[3]

Keď antický autor Pausanias navštívil v druhom storočí Antikyru vo Fókii, uvidel kamennú hrobku, o ktorej sa od miestnych ľudí dozvedel, že sú v nej pochovaní synovia Ifita, ktorí bojovali v trójskej vojne. Epistrofos sa podľa nich z Tróje vrátil a zomrel vo svojej rodnej krajine a Schedios zomrel v Tróade, ale jeho kosti priniesli domov, kde ich pochovali.^[5]

Referencie