Savojsko (historické územie) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Savojsko (historické územie)
Savojsko
Savoia - tal.
Savoie - fra.
 Burgundské kráľovstvo 1003 – 1714 Sardínske kráľovstvo 
Francúzsko 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Savojsko v 16. storočí, na mape dnešnej Európy
Chambéry, neskôr Turín
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
Štátny útvar
monarchia, neskôr súčasť Francúzska
Vznik
1003 – založenie grófstva
1416 – povýšené na vojvodstvo
Zánik
1714 – súčasť Sicílskeho resp. Sardínskeho kráľovstva
1860 – anektované Francúzskom
Predchádzajúce štáty:
Burgundské kráľovstvo Burgundské kráľovstvo
Nástupnícke štáty:
Sardínske kráľovstvo Sardínske kráľovstvo
Francúzsko Francúzsko

Savojsko (tal. Savoia, franc. Savoie) je historický región, ktorý sa nachádza na území najzápadnejšej časti Álp. V súčasnosti je rozdelený medzi Francúzsko (väčšina územia) a Taliansko (východná malá časť), malá časť je tiež súčasťou Švajčiarska. Savojsko bolo grófstvo v rokoch 1003 – 1416 a vojvodstvo v rokoch 1416 – 1714. V roku 1714 sa stalo súčasťou Sicílskeho kráľovstva resp. v roku 1720 Sardínskeho kráľovstva, to ho v roku 1860 muselo (spoločne s Nice) odstúpiť Francúzsku.

Historickým hlavným mestom bolo Chambéry, roku 1563 bolo sídlo vládnuceho savojského rodu prenesené do Turína.

Dejiny

Približne v 5. storočí pred Kr. bolo územie Savojska obývané keltským kmeňom Allobrogov. V roku 121 pred Kr. sa stalo súčasťou Rímskej ríše. V 5. storočí ho obsadili Burgundi, ktorí ho pripojili k svojmu kráľovstvu. Spolu s kráľovstvom Burgundov sa Savojsko v roku 534 stalo súčasťou Franskej ríše.

Savojské grófstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Savojské grófstvo

Posledný samostatný bugundský kráľ Rudolf III. Burgundský v roku 1003 založil Savojsko ako grófstvo. Po jeho smrti sa spolu s burgundským kráľovstvom stalo v roku 1033 súčasťou Svätej ríše rímskej. V Savojskom grófstve a v susedných grófstvách (Belly, Maurienne a Aosta) vládol vtedy prvý savojský gróf Humbert I. Savojský (1003 – 1056), ktorý bol pravdepodobne príbuzný ženy posledného burgundského kráľa Rudolfa III.. Jeho syn Oto I. získal sobášom s dcérou markgrófa Manfreda z Turína južné častí Piemontu. V roku 1101 získali savojskí grófi titul ríšskych grófov.

Územie sa v rámci rodu niekoľkokrát rozdelilo, ale vymieraním vetví bolo poväčšine znovu spojené. Iba Piemont ako Piemontské kniežatstvo zostal oddelený do roku 1418.

Savojsko bolo do roku 1388 vnútrozemským štátom, ale v tomto roku získalo spolu s Nice úzku časť stredomorského pobrežia. Novo získané územie obklopovalo miniatúrne Monacké kniežatstvo.[1]

Vlajka Savojského grófstva bola v rokoch 1200 – 1350 tiež vlajkou Svätej ríše rímskej.

Savojské vojvodstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Savojské vojvodstvo

Savojské grófstvo bolo v roku 1416 cisárom Žigmundom Luxemburským povýšené na vojvodstvo a už nezahrnovalo len pôvodné Savojsko, ale aj veľkú časť dnešného Piemontu. Okrem vlastného Savojska patrilo k vojvodstvu tiež územie Valle d’Aosta a Piemont. V polovici 15. storočia tak patrilo Savojské vojvodstvo k najdôležitejším krajinám na mape Európy.

Francúzske kráľovstvo a rakúska ríša však rozmach malého vojvodstva niesli veľmi s nevôľou. Sama usilovala o pripojenie alpskej oblasti medzi Stredozemným morom a Lombardiou. Medzi rokmi 1536 a 1749, v čase, kedy nasledovníci vojvodu Amadeusa VIII. nedokázali udržať hospodársky a politický rozkvet Savojska, bolo územie niekoľkokrát obsadené, najčastejšie francúzskou armádou. Celkom šlo o 6 invázií, z ktorých niektoré trvali aj 10 rokov. Cez to všetko rozmach Savojska od 17. storočia a hlavne 18. storočia ďalej pokračoval.[2]

Roku 1563 bolo sídlo vládnuceho savojského rodu prenesené z tradičného Chambéry do Turína.

Súčasť sardínskeho kráľovstva

Keď v roku 1714 získal vojvoda Viktor Amadeus II. Sicílske kráľovstvo, stal sa titul a s ním aj územie Savojského vojvodstva de facto druhoradý. V roku 1720 vymenilo Rakúsko (pod dohľadom Francúzska a Anglicka) so savojským vojvodom Sardínske kráľovstvo za Sicílske kráľovstvo. Aj keď tým savojský vojvoda získal územie s kráľovským titulom bližšie k samotnému Savojsku, stratil nádej na možnú taliansku kráľovskú korunu, ktorá bola o poznanie bližšie skôr práve vďaka Sicilskému kráľovstvu, než zrovna vďaka okrajovému Sardínskemu kráľovstvu. Územie dostalo (znovu) názov Sardínske kráľovstvo, aj keď mu vládla savojská dynastia a jeho centrom bol Piemont a hlavné mesto Turín.

V rokoch 1792 – 1814 bolo Savojsko a neskôr od roku 1802 aj Piemont okupované vojskami revolučného Francúzska. Táto okupácia trvala celkom 23 rokov a zahynulo pri nej 18% savojských obyvateľov. V roku 1815 bolo obnovené pôvodné územie a pripadla mu aj bývalá Janovská republika.

V roku 1860 bolo pôvodné územie Savojska odstúpené spolu s Nice Francúzsku, za záruku bezpečnosti a uznanie zjednoteného Talianska. Obyvatelia Savojska následne potvrdili 99,8%, že im nevadí pripojenie k Francúzsku.

Savojsko ako súčasť Francúzska

V súčasnosti je časť patriaca Francúzsku rozdelená na 2 departementy, a to Savojsko a Horné Savojsko (oba patria do regiónu Rhône-Alpes).

Na území Savojska dnes existuje separatistické hnutie usilujúce o odtrhnutie od Francúzska.

Galéria

Referencie

  1. leccos.com - Savojsko
  2. http://tosneci.wz.cz/r2007/Francie/vanoise/zajimavosti/zajimavosti.htm

Pozri aj

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Savojsko na českej Wikipédii.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Savojsko (historické územie)


Ílchanát
Írska republika (1919 – 1922)
Írske kráľovstvo
Írsky slobodný štát
Čampa (Vietnam)
Čečenská republika Ičkéria
Československá socialistická republika
Čiernohorská republika (1992–2006)
Čiernohorská republika (1992 – 2006)
Čiernohorská socialistická republika
Čiernohorské kniežatstvo
Čiernohorské kráľovstvo
Škótske kráľovstvo
Španielske impérium
Štát Buenos Aires
Achájske kniežatstvo
Africké ríše
Ak Kojunlu
Albánska republika (1925 – 1928)
Albánske kniežatstvo
Antiochijské kniežatstvo
Argentínska konfederácia
Arménske kniežatstvo v Kilikii
Arménske kráľovstvo v Kilikii
Aténske vojvodstvo
Avarský kaganát
Azerbajdžanská demokratická republika
Aztécka ríša
Banátska republika
Benátska republika
Biafra (štát)
Bieloruská ľudová republika
Bosporská ríša
Britské impérium
Bulharská ľudová republika
Bulharská volžsko-kamská ríša
Bulharské cárstvo (1908 – 1946)
Bulharské kniežatstvo
Byzantská ríša
Chorvátske kniežatstvo
Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)
Chotanské kráľovstvo
Cyperské kráľovstvo
Druhá česko-slovenská republika
Druhá bulharská ríša
Druhá maďarská republika
Druhá poľská republika
Dubrovnícka republika
Edesské grófstvo
Egyptská republika (1953 – 1958)
Elam
Epirský despotát
Etiópske cisárstvo
Etrúrske kráľovstvo
Francúzske kráľovstvo
Francúzsky štát
Grécke kráľovstvo
Grécky štát
Granadský sultanát
Gruzínska demokratická republika
Gruzínske kráľovstvo
Guvernérstvo Río de la Plata
Habsburská monarchia
Haličsko-volynské kniežatstvo
Helvétska republika
Horská republika
Huculská republika
Inkská ríša
Iracká republika (1958 – 1968)
Janovská republika
Jeruzalemské kráľovstvo
Južný Kasai
Judsko
Juhoslávia
Juhoslovanské kráľovstvo
Kadeš
Kalifornská republika
Kandijské kráľovstvo
Karachánovský štát
Karantánia
Kara Kojunlu
Kartágo
Katanga (štát)
Kazašský chanát
Kazanský chanát
Korutánske vojvodstvo
Kráľovstvo oboch Sicílií
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Kyjevská Rus
Kyjevské kniežatstvo
Lýdia (Malá Ázia)
Lýkia
Latinské cisárstvo
Leónske kráľovstvo
Litovské kráľovstvo (1251 – 1263)
Litovské kráľovstvo (1918)
Litovské veľkokniežatstvo
Livónsko
Lutyšské kniežatstvo
Maďarská ľudová republika
Maďarská republika rád
Maďarské kráľovstvo
Mandžukuo
Miestokráľovstvo Peru
Miestokráľovstvo Río de la Plata
Moab (krajina)
Moldavská autonómna sovietska socialistická republika
Moldavská demokratická republika
Moldavské kniežatstvo
Moresnet
Moskovské veľkokniežatstvo
Murská republika
Nacistické Nemecko
Neapolské kráľovstvo
Nemecká demokratická republika
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nitrianske kniežatstvo
Nová Granada
Novgorodská krajina
Osmanská ríša
Ostrogótske kráľovstvo
Pápežský štát
Poľská ľudová republika
Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Pruské kráľovstvo
Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Prvá česko-slovenská republika
Prvá bulharská ríša
Prvá helénska republika
Prvá Rakúska republika
Ríša Ujgurov
Rímsko-nemecká ríša
Rýnsky spolok
Rakúske cisárstvo
Rakúsko-Uhorsko
Rakúsky štát
Republika oboch národov
Republika siedmich spojených provincií
Rodézia a Ňasko
Rozpad Kyjevskej Rusi
Rumský sultanát
Rumunská ľudová republika
Rumunská socialistická republika
Rumunské kniežatstvo
Rumunské kráľovstvo
Ruská ríša
Ruská republika
Ruská sovietska federatívna socialistická republika
Ruský chanát
Súr (Libanon)
Samova ríša
Sardínske kráľovstvo
Savojsko (historické územie)
Sedmohradské veľkokniežatstvo
Sedmohradsko
Seldžucká ríša
Senegambia
Severokaukazský emirát
Sicílske kráľovstvo
Sliezske kniežatstvo
Slovenská republika (1939 – 1945)
Slovenská republika rád
Solúnske kráľovstvo
Sovietsky zväz
Spojené provincie La Platy
Srbsko a Čierna Hora
Staré Veľké Bulharsko
Stredoamerická federatívna republika
Svätá rímska ríša nemeckého národa
Syagriova ríša
Talianska sociálna republika
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
Talianske kráľovstvo (stredovek)
Talianske kráľovstvo (Svätá rímska ríša)
Tartessos
Trapezuntské cisárstvo
Tretia česko-slovenská republika
Tretia francúzska republika
Tripoliské grófstvo
Uhorsko
Ukrajinská ľudová republika
Urartu
Východná Rumélia
Východná Slavónia, Baranja a Západný Srem
Východofranská ríša
Valašsko (Rumunsko)
Veľká Kolumbia
Veľká Morava
Vietnamská republika
Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo
Vojenská diktatúra v Čile
Vojvodstvo Archipelagos
Vojvodstvo Parma a Piacenza
Wu (štát)
Západné Nemecko (1949 – 1990)
Západoukrajinská ľudová republika
Záporožská Sič (územie)
Zakaukazská demokratická federatívna republika
Zjednotená arabská republika
Zuluský štát




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk