A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Samko Dudík | |
slovenský ľudový umelec | |
Narodenie | 28. október 1880 Myjava |
---|---|
Úmrtie | 25. máj 1967 (86 rokov) Myjava |
Samko Dudík (* 28. október 1880, Myjava – † 25. máj 1967, Myjava) bol slovenský ľudový umelec, primáš, spevák, tanečník a zberateľ ľudových piesní. Reprezentant ľudových hudobných tradícií myjavského kraja. Založil spolu so svojimi bratmi a ďalšími rómskymi hudobníkmi známu kapelu Dudíkovcov, s ktorou pôsobil predovšetkým na západnom Slovensku a v Česku.
Životopis
Predkovia Samka Dudíka údajne pochádzali z českého mesta Příbram. Odtiaľ sa počas náboženského prenasledovania presunuli cez Poľsko na Myjavu, kde sa venovali pytlikárstvu (tkali plátenká na mechy – pytle do vodných mlynov). Jeho matka Alžbeta Zimáková bola treťou ženou otca Samuela. Spolu mali sedem detí.
Spev a hudba ho priťahovali už od detstva. Chcel sa podobať sedliackym muzikantom, všímal si zručnosť i kvalitu huslí, na ktorých hrali. Už ako štvorročný sa naučil tancovať čardáš. Spisovateľka Zuzka Zguriška naňho spomínala takto: "Keď sa zamyslíme nad jeho prvým prístupom k hudbe, keď si ako 9-ročný chlapček pozliepal husličky zo starej opálky a strún z mamkinho kolovrátku, vidíme, že už vtedy si priniesol na svet onú iskričku hudobného talentu, z ktorej vyrástla neskoršia sláva..."
Na Myjave založil s bratmi detskú kapelu, neskôr sa spojil so skupinou cigánskeho primáša Baláža, s ktorou sa zúčastňoval podujatí v myjavských hostincoch u J. Cádru i J. Siváčka, kde bolo dokonca zriadené tzv. Slovenské kasíno. Sem chodievali národovci až z Moravy. Ťažká finančná situácia v rodine a potreba pokračovania v otcovom remesle prinútila Samka Dudíka, aby sa odišiel vyučiť do kežmarskej textilnej školy. Odtiaľ po roku a pol odišiel a definitívne sa rozhodol, že sa bude venovať hudbe. Pôsobil s kapelou nielen vo svojom regióne a novovytvorenom myjavskom kine Légie, ale presadil sa aj inde.
Keď v roku 1897 hral na svadbe dcéry košarišského farára Pavla Štefánika, očaril aj jeho syna Milana. Štefánik ho vtedy požiadal o kultúrnu spoluprácu na študentských slávnostiach vysokoškolského spolku Detvan v Prahe a Československej jednoty. Tak sa začala jeho pražská éra. Tu sa stretol s českým husľovým virtuózom Kubelíkom a kolínskym muzikantom Kmochom. Hral aj na protestnej akcii proti černovským udalostiam počas jubilejnej výstavy v Prahe v roku 1908. Svojimi nebojácnymi postojmi provokoval maďarských žandárov a im podriadenú vrchnosť, za čo si mnohokrát vyslúžil "árešt". So svojimi neodmysliteľnými husľami nechýbal na žiadnom významnom stretnutí na slovensko-moravskom pomedzí. Pod vedením Samka sa kapela zúčastnila napr. aj Všeslovanského zjazdu v Prahe v roku 1913, kde očarila mnohých účastníkov.
Počas vojny robil školníka v myjavskej ľudovej škole, kde v provizórne zriadenom lazarete hrával zraneným. A práve jeho vzťah k národu mu vyniesol – hoci uznanému nevojakovi – na oslave Štefana kráľa zahral popri iných hymnách aj Nad Tatrou sa blýska – trest: pridelili ho k regimentu kanonierov na srbský front do Zágrebu. Po návrate domov v roku 1917 sa druhýkrát oženil a veľmi ťažko dal dohromady rozbehanú kapelu. Vtedy sa zrodilo i jeho priateľstvo s budúcim tvorcom filmu Zem spieva, výtvarníkom a fotografom Karolom Plickom. Množili sa i ďalšie známosti – so spevákmi Jankom Blahom a Martinom Holým.
Hral i s Českou filharmóniou. Jeho úsilie obdivoval aj Leoš Janáček, ktorý jeho kapelu odporučil v roku 1927 na Svetovú prehliadku hudieb do Frankfurtu nad Mohanom, kde Dudíkovci zvíťazili; dokonca jej vybavil roku 1929 koncertné turné Londýn – Paríž – Moskva, no Janáčkova predčasná smrť ho zmarila. Tieto úspechy rozhodli o jeho pôsobení v Prahe, spočiatku síce iba príležitostne, no od roku 1932 sa sem dočasne – trvalo to celých 12 rokov – aj presťahoval. Hral vo vinárňach U Ondráčků, vo Fenixe, U Veselých, kde spríjemňoval chvíle a pripomínal domovinu slovenským umelcom, ktorí tu tiež žili (Benka, Smrek, Novomeský, Andrašovan).
Kapela Samka Dudíka hrávala v Uherskom Hradišti aj pred Slováckou búdou na výstave Slovácko 1937. Počas Protektorátu sa zapojil do odboja. Po správe, že ho sleduje Gestapo, sa narýchlo vrátil v roku 1944 na Myjavu, úplne bez úspor. Hral v komédii Priateľka pána ministra spolu s hlavnou predstaviteľkou Adinou Mandlovou, O. Novým, J.Marvanom a M.Rosůlkovou, tiež hudobne spolupracoval so spisovateľkou Zuzkou Zguriškou počas jej krátkej divadelno-filmovej kariéry.
Dávne sklamanie zo zmarenej lákavej vidiny umeleckého rastu vďaka niekdajšiemu svetovému turné mu vynahradila ponuka zájazdu s brnianskym súborom, kde ako sólista už osemdesiatročný Samko v anglickom meste Llangholeu hral a spieval svoje milované pesničky. Jeho nadšenie pre ľudovú pieseň, neobyčajný temperament, s akým ju šíril, ale i pokora, s ktorou vystupoval, ho sprevádzali celý život.
Mal tri ženy a s nimi dvanásť detí. Jeho pokračovateľom sa stal jeho vnuk Miroslav (vedúci Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu v Bratislave). Krátko pred svojou smrťou povedal: „Mne sa bude odchádzať ľahko, lebo všetko, čo som vedel, zanechávam vo svojom vnukovi!“
Dielo
"Máloktorá osobnosť tradičnej ľudovej kultúry zasiahla do kultúrno-spoločenského života Slovákov, Moravanov a Čechov tak ako on, čím presiahol nielen rodný región, ale i obdobie, v ktorom žil. Prostredníctvom svojej kapely presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti a bratstva Čechov a Slovákov, dvíhal národné povedomie na oboch stranách moravsko-slovenskej hranice a v prvej polovici 20. storočia svojím pôsobením dokonca vzbudil upadajúci záujem o tradičnú inštrumentálnu hudbu na Morave. Jeho podmanivá hra i široký repertoár sa stali inšpiračným zdrojom pre mnohých jeho súčasníkov i nasledovníkov." píše Alžbeta Lukáčová, slovenská cimbalistka a speváčka, v monografii o Samkovi Dudíkovi, svojom pradedovi.
Spolu so svojimi spoluhráčmi vytvoril vlastný, originálny hudobný štýl, ktorý dnes označujeme za typicky myjavský. Dudík počas vyše 70-ročného hudobného pôsobenia formoval jednotlivé inštrumentálne i spevácke zostavy.
Aj Folklórny súbor Kopaničiar, založený v roku 1955, vznikol na jeho základoch a tradíciách
Diskografia
- Samko Dudík – Opus 9017 1128, LP, 1981
- Samko Dudík a jeho kapela, Archívne nahrávky legendárneho myjavského primáša z rokov 1929-1957 – Centrum tradičnej kultúry v Myjave a Cultura Ethnica, 2CD, 2017 [1][2]
Filmografia
- Přítelkyně pana ministra, 1940.... muzikant, primáš [3]
Literatúra
- Lukáčová, Alžbeta: Samko Dudík a jeho kapela, podtitul: Fenomén výraznej osobnosti tradičnej hudobnej kultúry, 2010, Ústav hudobnej vedy SAV, ISBN 9788089151301 [4]
Zdroje
- Lukáčová, Alžbeta: Samko Dudík a jeho kapela, 2010
- Gruska, Viliam.: Posolstvá a mosty, 2004
- Dugáček Michal, Gálik Ján: Myjava, 1985
- Kedro, Ján: Čarovné husle
Referencie
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk