Čardáš (maďarsky: Csárdás) je tradičný ľudový tanec pochádzajúci z Maďarska, rozšírený aj v okolí Karpatskej kotliny, najmä na Slovensku, v Rumunsku, Rakúsku a Srbsku. Je charakteristický striedaním pomalého a rýchleho tempa, dramatickými pohybmi a emocionálnym výrazom. Názov tanca je odvodený od maďarského slova csárda, ktoré označuje hostinec alebo krčmu, kde sa tanec pôvodne tancoval.

Počiatky čardáša možno vysledovať v maďarskom hudobnom žánri 18. storočia, verbunkos, kde „verbunk“ používala rakúska armáda ako náborový tanec. Melódie pochádzajú z maďarskej ľudovej a populárnej hudby. Doprovod obvykle hrali rómski hudobníci v ich charakteristickom rómskom štýle.

Čardáš je relatívne náročný párový tanec, ktorý začína lassom – tj. pomalý mužský tanec. Na Slovensku známe pod názvom lašung. Po lasse nasleduje friska – čo je rýchly párový tanec v 2/4 alebo 4/4 rytme. Na Slovensku známe pod názvom frišká. Tento tanec sa skladá z rôznych kombinácií rýchlych a voľných pomalších prvkov. Frišká kladie výrazne vyššie nároky na tanečníka kvôli rýchlejšiemu tempu. Dobre zatancovaný čardáš má vyjadrovať vášeň, ktorú cíti partner ku svojej partnerke.

Slovenské slovo „čardáš“ vzniklo z maďarského označenia tohto tanca – csárda, ktoré znamená „krčma“. Najväčšia popularita tohto tanca bola v rokoch 1830–1890. Čardáš ovplyvnil aj niektorých hudobných skladateľov ako bol napr. Johann Strauss.

Čardáš sa zvyčajne tancuje v pároch, pričom je typický striedaním pomalých a rýchlych častí. Úvodná časť (lassú) je pomalá, ladná a zmyselná. Následne sa tempo zrýchľuje do časti friss, ktorá je energická, živá a plná otočiek, poskokov a rytmických krokov.

Tanečníci často využívajú improvizáciu a interakciu medzi partnerom a partnerkou, čím tanec nadobúda dramatický a expresívny charakter. Kroky a štýl sa môžu líšiť podľa regiónu, no základné črty ostávajú rovnaké: dôraz na rytmus, dynamiku a súhru s hudbou.

Hudba k čardášu je neodmysliteľnou súčasťou tohto tanca. Najčastejšie ju hrá cimbalová hudba, typická pre strednú a východnú Európu. Dominantným nástrojom bývajú husle, ktoré vedú melódiu, často doplnené o kontrabas, cimbal, klarinet alebo violu (v ľudovej hudbe ako violovú kontru).

Niektoré regionálne hudobné zoskupenia sa odlišujú aj nástrojovým obsadením. Príkladom je kapela z Turej Lúky, ktorá namiesto tradičnej cimbalovej muziky využíva kombináciu heligónky, klarinetu a trúbky. Toto netypické zloženie odráža miestne hudobné tradície a špecifický folklórny štýl oblasti kopaníc, pričom si zároveň zachováva rytmickú a tanečnú funkciu čardáša.

Rytmus čardáša sa prispôsobuje jeho dvom častiam – pomalšej a rýchlej. Melódia býva silne emocionálna, s výraznými zmenami tempa a dynamiky, čo tanečníci využívajú pri výraze a pohybe.

Hudba pre čardáš bola tiež často inšpiráciou pre klasických skladateľov, ako napríklad Franz Liszt alebo Vittorio Monti, ktorého skladba „Csárdás“ patrí medzi najznámejšie inštrumentálne verzie.

• Maďarsko
• Maďari

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čardáš

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čardáš na českej Wikipédii.