Salisburská katedrála alebo oficiálne "The Cathedral Church of St Mary"^[1] (Katedrála Panny Márie) je katedrála anglikánskej cirkvi v anglickom meste Salisbury. Stavba hlavnej budovy katedrály trvala len 38 rokov a je považovaná za najtypickejší príklad ranogotickej architektúry v Anglicku^[2][3]. Katedrála sa pýši najvyššou kostolnou vežou v Spojenom kráľovstve vysokou 123 m. Má tiež najväčšiu krížovú chodbu a najväčší zastavaný priestor v Spojenom kráľovstve.

Dejiny

Výsledkom sporov medzi cirkevnými hodnostármi a vojakmi v oblasti pôvodného osídlenia Salisbury (Old Sarum) bolo rozhodnutie presťahovať katedrálu a biskupstvo na súčasné miesto v Salisbury^[4]. Toto sťahovanie sa uskutočnilo v čase, kedy bol biskupom Richard Poore, bohatý vlastník pozemkov, ktorý venoval pôdu na výstavbu novej katedrály. Výstavba novej katedrály bola financovaná aj z príspevkov od kanonikov a vikárov, ktorí boli požiadaní o každoročný príspevok na jej výstavbu.

Základný kameň bol položený 28. apríla 1220^[5]. Väčšina kameňa bola z Teffont Evias Quarry/Lane Cutting^[6]. V roku 1258 boli dokončené hlavná chrámová loď, priečna chrámová loď a chór. Západné krídlo bolo dostavané v roku 1265^[7]. Krížové chodby a kapitula boli dokončené okolo roku 1280. Vzhľadom na to, že stavba katedrály bola dokončená v priebehu iba 38 rokov, je charakteristická jedným architektonickým štýlom.

Vzhľadom na výšku veže tvoriacej jej výraznú dominantu, a jej váhe 6 397 ton, museli byť vybudované dodatočné konštrukcie, aby nedošlo k jej zrúteniu. V období po dokončení katedrály boli vybudované oporné piliere, zalomené oblúky a železné väzníky^[8]. Salisburská veža je najvyššia veža postavená v období do 14. storočia.

Významné stavebné práce na úprave katedrály vykonával v roku 1790 architekt Jamess Wyatt. Nahradil pôvodný letner a zbúral zvonicu, vysokú asi 100 m, nachádzajúcu sa na severozápad od hlavnej budovy. Katedrála v Salisbury je tak jednou z mála anglických katedrál, ktoré nemajú zvony (ďalšími sú Elyská katedrála a Norwichská katedrála).

Kapitula je pozoruhodná osembokým tvarom, štíhlym hlavným pilierom a ozdobným stredovekým vlysom. Vlys sa tiahne pozdĺž celého interiéru a zobrazuje príbehy z kníh Genezis a Exodus. V kapitule je tiež vystavený najzachovanejší zo štyroch exemplárov Magny Charty. Tento exemplár sa do Salisbury dostal preto, že Elias z Debenhamu bol poverený distribúciu niektorých kópií originálu tohto dokumentu.

Hodiny pochádzajúce z roku 1386 sú najstaršími stredovekými funkčnými hodinami na svete^[9]. Pôvodne boli umiestnené na zvonici zbúranej v roku 1792. V tom čase boli uložené do depozitára a boli znovu objavené až v roku 1929. V roku 1956 boli reštaurované a uvedené do prevádzky.

Referencie

1. ↑ Harry Batsford, Charles Fry: The Cathedrals of England, S. 83
2. ↑ Ute Engel: Architektur der Gotik in England, S.118-119
3. ↑ Clifton-Tylor: S.99-106
4. ↑ Evans, p. 10-11
5. ↑ Evans, p. 15
6. ↑ Edward Cave, wd., The Gentleman's Magazine, and Historical Chronicle (1830), p. 105 online at books.google.com
7. ↑ Tatton-Brown,T. & Crook, J. 2009 (Salisbury Cathedral: The Making of a Medieval Masterpiece.) Scala Publishers Ltd. ISBN 978-1-85759-550-5. page 70.
8. ↑ Salisbury, Wiltshire prístup 3. december 2010
9. ↑ Oldest Working Clock, Frequently Asked Questions, Salisbury Cathedral . . Dostupné online. Archivované 2009-06-15 z originálu. (anglicky)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Salisburská katedrála

Externé odkazy

• Oficiálna stránka
• Fotografie katedrály
• Panoramatická snímka katedrály Archivované 2008-08-27 na Wayback Machine

Súradnice: 51°3′53″S 1°47′51″Z / 51,06472°S 1,79750°Z / 51.06472; -1.79750

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Salisburská katedrála na českej Wikipédii a Salisbury Cathedral na anglickej Wikipédii.