STS-71

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	STS-71
COSPAR ID:	1995-030A
Raketoplán:	Atlantis
Posádka:	7
Kozmodróm (rampa):	Kennedyho vesmírne stredisko (39-A)
Štart:	27. jún 1995
Pristátie:	7. júl 1995
Trvanie:	9 dní 19 hodín 23 minút 9 sekúnd
Počet obehov:	153
Apogeum:	km
Perigeum:	km
Inklinácia:	51,6 stupňov
Vzdialenosť:	4,1 milióna km
Hmotnosť:	kg (pri štarte) kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia STS-67 STS-70
Kozmonautický portál

STS-71 bola misia raketoplánu Atlantis. Cieľom letu bolo prvé stretnutie raketoplánu s ruskou orbitálnou stanicou Mir. Raketoplánom sa na Zem vracala pôvodná trojčlenná posádka stanice, ktorú vystriedala nová dvojčlenná posádka.

Posádka raketoplánu

• Robert Lee Gibson (veliteľ)
• Charles J. Precourt (pilot)
• Ellen L. Bakerová (1. letový špecialista)
• Gregory J. Harbaugh (2. letový špecialista)
• Bonnie J. Dunbarová (tretí letový špecialista)
• Anatolij Soloviov (štvrtý letový špecialista)
• Nikolaj Budarin (piaty letový špecialista)

Priebeh letu

pohľad na spojovací uzol v montážnej hale

Prípravy na misiu STS-71 začali s mimoriadne veľkým predstihom, už v roku 1992. V závodoch Rockwell International v Downey bola vyrobená nová a zmodernizovaná verzia spojovacieho uzla APAS. Prvý spojovací uzol bol použitý pri lete Sojuz Apollo. Aj orbiter Atlantis prešiel zmenami. Vlastné prípravy na let začali v hangári OPF. 20. apríla 1995 bol družicový stupeň prevezený do budovy VAB, nasledujúci deň ho technici pripojili k motorom SRB a nádrži ET a 26. apríla sa celá zostava presunula na rampu 39-A. Odpočítavanie bolo zahájené 20. júna o 13.30 UT. Štart bol dvakrát odložený, až napokon raketoplán vyštartoval 27. júna 1995 o 19.32.19,044 UT, presne na začiatku štartovacieho okna. V T +45 min sa uskutočnil manéver OMS-2. Trval len 45 sekúnd a naviedol družicový stupeň na dráhu vo výške iba 157-292 km. Šlo o najnižšiu dráhu v histórii letov raketoplánov. Nízka dráha bola zvolená zámerne, pretože umožňovala čo najrýchlejšie približovanie k Miru. Ďalší manéver o 23.11 UT zvýšil dráhu na 293 až 389 km, čím ale klesla rýchlosť približovania z 1630 na 520 km za obeh. 28. júna previedli piloti ďalší manéver, aby Atlantis prešiel na dráhu 300-391 km a 29. júna posledný manéver na zvýšenie perigea. Potom Gibson uskutočnil záverečný približovací manéver. K vlastnému spojeniu oboch telies došlo o 13.00 UT, presne v plánovanom okamihu. Po dosiahnutí tohoto úspechu zavládla radosť v Houstone aj v Kaliningrade. Potom astronauti začali napúšťať vzduch do spojovacieho modulu. Za 90 minút mohol Gibson otvoriť vstupný prielez a obe posádky sa stretli. Po prenesení osobnej výbavy prevzal Anatolij Solovjov velenie na Mire a Nikolaj Budarin funkciu palubného inžiniera. Na palube Spacelabu sa uskutočnili experimenty prevažne z lekársko-biologickej oblasti. Súbežne s tým bol na Mir premiestňovaný náklad. Obe telesá sa od seba oddelili 4. júla o 11.10 UT. Atlantis sa vydal na pomalý oblet stanice, potom prešiel na samostatnú dráhu. Pristávací manéver začal o 13.45 UT zážihom motorov OMS. Raketoplán vstúpil do atmosféry a pristál na Kennedy Space Center. K úplnému zastaveniu stroja došlo o 14.55.27 UT.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-71