STS-79 - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

STS-79
STS-79
Znak misie
STS-79 patch.jpg
Údaje o misii
Názov misie: STS-79
COSPAR ID:1996-057A
Raketoplán:Atlantis
Posádka:6
Kozmodróm (rampa): (39-B)
Štart: 16. september 1996
Pristátie: 26. september 1996
Trvanie: 10 dní 3 hodiny
9 minút 28 sekúnd
Počet obehov:?
Apogeum:486 km
Perigeum:368 km
Doba obehu:92,1
Inklinácia:51,7 stupňov
Vzdialenosť:6,3 milióna km
Hmotnosť:?
Fotografia posádky
STS-79 crew.jpg
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Sts-78-patch.png STS-78Sts-80-patch.png STS-80

STS-79 bola misia raketoplánu Atlantis. Cieľom letu bolo štvrté stretnutie raketoplánu s ruskou orbitálnou stanicou Mir.

Posádka raketoplánu

Nový člen posádky Miru

Návrat z misie na Mire

(v zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie)

Ťažkosti pri štarte

Raketoplán Atlantis mal na misiu STS-79 odštartovať na začiatku júla 1996. Kvôli hurikánu Bertha sa musel 10. júla vrátiť do VAB, na začiatku septembra bol raketoplán znovu pripravený na štart, ale do bezpečia VAB sa musel znovu uchýliť 4. septembra pred hurikánom Fran. K úspešnému štartu nakoniec došlo 16. septembra 1996 o 08:54:49 UTC.

Priebeh misie

STS-79 bola štvrtá z deviatich plánovaných misií na Mir a prvá, ktorá menila amerického astronauta. Z Miru sa na Zem vrátila americká astronautka Lucidová po 188 dňoch pobytu vo vesmíre. Jej dlhodobý pobyt vo vesmíru sa začal 22. marca 1996 pri misii STS-76 a stal sa ženským svetovým rekordom. Astronautku na Mire vystriedal na približne štyri mesiace John Blaha, ktorý sa vrátil naspäť v januári 1997 s posádkou STS-81, keď ho vystriedal astronaut Jerry Linenger.

Misia STS-79 bola tiež druhým letom modulu Spacehab na podporu aktivít pri programe Shuttle-Mir a prvý let tohto modulu v dvojitej konfigurácii (Spacehab DM). Experimenty umiestnené v rozšírenom Spacehabe boli aktivované ešte pred pripojením raketoplánu k stanici. Veľkú časť modulu zaberali zásoby, ktoré sa mali dopraviť na Mir. Išlo o potraviny, oblečenie, nové experimenty a náhradné diely.

K spojeniu medzi raketoplánom a orbitálnou stanicou došlo 19. septembra 1996 o 03:13:18 UTC. Po otvorení prielezov a privítaní posádok si Blaha a Lucidová vymenili sedadlá. Blahu na Mire očakával veliteľ 22. posádky Valerij Korzun a letový inženier Alexander Kaleri.

Pohľad z výšky na Atlantis, umiestnený na mobilnej platforme MLP pred misiou STS-79.

Počas piatich dní spoločnej práce obe posádky presťahovali na Mir viac ako 1800 kg zásob. Okrem potravín, vody a ďalšej výbavy to boli tiež tri experimenty:

  • biotechnologický systém (BTS)
  • experimenty so supravodičmi (MIDAS) - meranie elektrických vlastností supravodivých materiálov pri vysokých teplotách
  • Commercial Generic Bioprocessing Apparatus (CGBA), obsahujúci niekoľko menších experimentov

Späť na Atlantis bolo prenesených 907 kg výsledkov experimentov a ďalšieho materiálu. Astronautka Lucidová počas šiestich mesiacov výskumov na stanici uskutočňovala technologické, biologické, lekárske experimenty, výskum mikrogravitácie a vesmíru. Výskumy robila aj v novom module na Mire – Priroda, ktorý na stanicu dorazil počas jej prítomnosti.

Ďalšie pokusy sa uskutočnili na palube Atlantisu:

  • testovanie novej pece, pracujúcej pri teplotách až 1 600 °C (experiment ETTF)
  • experiment s rastom proteínových kryštálov (CPCG), obsahujúci 128 vzoriek z 12 rôznych proteínov
  • mechanika granulovaných materiálov, pochopenie chovania sypkých granulovaných materiálov, pochopenie, ako sa zemský povrch chová pri zemetrasení a zosuvoch pôdy.

Počas všetkých letov v rámci programu Shuttle-Mir boli uskutočňované experimenty, ktoré mali znížiť riziká pri vývoji a stavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice. Po prvýkrát bol na palube raketoplánu experiment ARIS (Active Rack Isolation systém) - odtlmenie nákladového priestoru od vibrácií a ďalších porúch.

Raketoplán sa od orbitálnej stanice odpojil 24. septembra 1996 o 01:31:34 UTC. Posádka dokončila zostávajúce experimenty a úspešne pristála na Kennedyho vesmírnom stredisku 26. septembra 1996 o 12:13:20 UTC.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-79

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o STS-79





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk