Tusi Sites*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Ruiny pevnosti Chaj-lung-tchun
Štát	Čína
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	ii, iii,
Identifikačné č.	1474
Región**	Ázia a Pacifik
Súradnice	28°59′55″S 109°58′1″V / 28,99861°S 109,96694°V / 28.99861; 109.96694Súradnice: 28°59′55″S 109°58′1″V / 28,99861°S 109,96694°V / 28.99861; 109.96694
História zápisu
Zápis	2015  (39. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Domorodé úrady tchu-s’ (čín. 土司遗址, pchin-jin: Tǔsī Yízhǐ) označujú tri staroveké sídla tchu-s’ v Číne, ktoré boli 3. júla 2015 zapísané medzi lokality svetového dedičstva UNESCO. Ide o 48. miesto svetového dedičstva v Číne.^[1] Tieto sídla sa nachádzajú v horách juhozápadnej Číny v provinciách Chu-nan, Chu-pej a Kuej-čou a sú príkladom jedinečného systému správy tchu-s’, ktorý existoval od 13. až do 20. storočia.^[2]

Pozadie

Tchu-s’ boli dediční kmeňoví vodcovia, ktorí boli vymenovaní za úradníkov cisárskou vládou v Číne počas dynastií Jüan, Ming a Čching. Bol to politický systém prijatý čínskymi cisármi na riadenie regiónov etnických menšín v južnej, strednej a juhozápadnej Číne a ktorý udelil určitý stupeň politickej autonómie mnohým etnickým skupinám v Číne.^[1] Systém tchu-s’ sa prvý krát zaviedol počas dynastie Jüan, keď Mongoli v roku 1253 dobyli kráľovstvo Ta-li v Jün-nane a miestnym panovníkom ponechali privilégiá. Počas dynastie Ming bol systematicky zavádzaný na územiach, kde žili národnostné menšiny a tchu-s’ boli založené v provinciách Tibet, Kuej-čou, Jün-nan, S’-čchuan, Chu-nan a Chu-pej, ako aj v dnešnom Vietname, Laose a Barme. Systém postupne zanikal počas dynastie Čching a na začiatku 20. storočia existovalo posledných 8 tchu-s’. Posledný tchu-s’ zrušila v roku 1953 Čínska ľudová republika a nahradila ho autonómnou oblasťou.

Náčelníkom nečínskych národov boli udeľované čínske úradné tituly a právo vládnuť na základe vlastných zvykov. Na oplátku mali náčelníci zabezpečiť pokoj na svojom území, platiť tribút alebo dodávať vojakov do čínskej armády.^[1]

Popis

Lokalita svetového dedičstva sa skladá z troch samostatných sídiel, ktoré spoločne predstavujú systém tchu-s’:

Lao-s’-čcheng bol v rokoch 1135 až 1724 hlavným mestom sídla Pcheng Tchu-s’ a je najväčším a najzachovalejším zo starovekých sídiel tchu-s’. Pcheng Tchu-s’ spravoval oblasť obývanú prevažne národnosťou Tchu-ťia. Nachádza sa v provincii Chu-nan, v okrese Jung-šun, v autonómnej prefektúre národností Tchu-ťia a Miao Siang-si.^[3] Od roku 1995 v ňom prebieha archeologický výskum pozostatkov paláca miestneho náčelníka a s ním súvisiaceho sídla, pochádzajúceho z obdobia dynastie Ming.^[4]

Pevnosť Chaj-lung-tchun bola založená počas dynastie Sung v roku 1257 a bola pevnosťou veliteľstva v Po-čou dokým sa nevzbúrilo proti mingskej vláde v povstaní Jang Jing-lunga, bolo porazené a vzdalo sa v roku 1601. Podobne ako Pcheng Tchu-s’ v Lao-s’-čcheng, veliteľstva v Po-čou bolo vysoko postavené tchu-s’ a spravovalo veľké územie, kde žili ľudia národností Ke-lao a Miao. Chaj-lung-tchun sa nachádza v provincii Kuej-čou v prefektúre Cun-i.^[3]

Tchang-ja bola hlavným mestom autonómneho okresu Čchin Tchu-s’, ktorý spravoval viac ako 600 štvorcových kilometrov obývaných národnosťou Tchu-ťia po štyri storočia. Bol postavený v roku 1355 a opustený v roku 1735. Na rozdiel od ostatných dvoch lokalít je Tchang-ja relatívne malá, čo naznačuje, že Čchin Tchu-s’ bol oveľa menej prestížny ako správcovia na ďalších dvoch sídlach. Tchang-ja sa nachádza v provincii Chu-pej, v autonómnej prefektúre národností Tchu-ťia a Miao En-š’.^[3]

Lokalita svetového dedičstva

3. júla 2015 boli tri sídla tchu-s’pridané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva počas 39. zasadnutia Výboru svetového dedičstva v Bonne v Nemecku.^[5] Výbor uviedol, že cieľom systému tchu-s’je zjednotiť národnú správu a zároveň umožniť etnickým menšinám zachovať si zvyky a spôsob života.^[2]

Referencie

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tusi Sites na anglickej Wikipédii.