Rovnianska vrchovina
geomorfologická časť Javorníkov
Okolie Svederníka
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okresy	Bytča, Žilina, Kysucké Nové Mesto
Nadradená jednotka	Nízke Javorníky
Susedné jednotky	Púchovská vrchovina, Javornícka brázda, Ochodnická vrchovina, Kysucká kotlina, Kysucké bradlá, Žilinská pahorkatina, Manínska vrchovina, Bytčianska kotlina
Mestá	Divina, Rudina, Pšurnovice
Rieky	Divina, Petrovička, Dlhopoľka, Rovnianka
Súradnice	49°16′05″S 18°36′43″V / 49,268°S 18,612°V / 49.268; 18.612
Najvyšší bod	Javorník
- výška	737 m n. m.
Najnižší bod	juhozápadný okraj územia
- poloha	Bytča
- výška	cca 310 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha v Žilinskom kraji
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Rovnianska vrchovina je geomorfologická časť podcelku Nízke Javorníky v pohorí Javorníky. Rozprestiera sa v juhovýchodnej časti pohoria a zaberá pás územia od Bytče po Kysucké Nové Mesto.^[1]

Polohopis

Územie sa nachádza v severovýchodnej polovici pohoria Javorníky a zaberá pás územia severne od Váhu. Leží v juhovýchodnej časti podcelku Nízke Javorníky a medzi významné sídla v tejto oblasti patria Pšurnovice, Divina a Rudina.^[2] Rovnianska vrchovina susedí na západe s geomorfologickou časťou Púchovská vrchovina, severne nadväzuje Javornícka brázda a na severovýchode Ochodnická vrchovina a Kysucká kotlina, všetky patriace do podcelku Nízke Javorníky. Na juhovýchode v blízkosti Žiliny susedia Kysucké bradlá (podcelok Kysuckej vrchoviny), Žilinská pahorkatina (podcelok Žilinskej kotliny) a Manínska vrchovina (podcelok Súľovských vrchov), južný okraj vymedzuje Bytčianska kotlina, patriaca do Považského podolia.^[1]

Severovýchodná časť Javorníkov patrí do povodia Váhu a práve prítoky tejto rieky a v malej miere Kysuce, odvodňujú túto oblasť. Medzi významné patrí Petrovička, Rovnianka, Dlhopoľka, Divina a Rudinský potok. Údoliami riek a potokov vedú cesty, obsluhujúce tu ležiace sídla, mnohé napojené na cestu II/507 (Púchov – Bytča – Žilina). Západným okrajom vedie cesta I/10 (Bytča – Bumbálka) a východným okrajom i cesta I/11 do Čadce. Medzi regionálne významné možno zaradiť aj cestu II/541 cez Veľké Rovné. Východným okrajom vedie dôležitá železničná trať Žilina – Ostrava.^[2]

Chránené územia

Táto časť pohoria leží mimo Chránenej krajinnej oblasti Kysuce a rovnako tak tu neležia žiadne osobitne chránené územia. Prírodná rezervácia Rochovica tvorí západnú časť Kysuckej brány, no je súčasťou Kysuckej vrchoviny.^[2]

Turizmus

Juhovýchodná časť Nízkych Javorníkov je charakteristická priečnymi údoliami, ktorými prúdia potoky a rieky juhovýchodným smerom do Váhu. Osídlenie je najmä v okrajových polohách a Rovnianska vrchovina je turisticky menej vyhľadávanou oblasťou. Atraktívnymi sú vyhliadkové lokality a rozhľadne, poskytujúce zaujímavé výhľady na okolité pohoria, východným smerom až po Malú Fatru. Okolie Veľkého Rovného a Dlhého Poľa je považované za kolísku drotárstva na Slovensku, ktoré tunajších majstrov preslávilo po celom svete. Rovnako je oblasť známa lazníckym osídlením. Na juhovýchodnom okraji sa na Veľkom vrchu nachádza rozsiahle praveké hradisko.

Turistické chodníky

• po modrej značke:
  • z Budatína do Sedla pod Grapou (napojenie na Javornícku magistrálu)
  • z Nesluše na rázc. Pod Jakubovským vrchom (napojenie na Javornícku magistrálu)
  • z Kysuckého Nového Mesta na Vrchrieku (napojenie na Javornícku magistrálu)
• po zelenej značke:
  • z Bytče cez Petrovice na rázc. Pod Čerenkou (napojenie na Javornícku magistrálu)
  • z Kolárovíc cez Veľké Rovné do Dlhého Poľa
  • z Nesluše cez Ochodnicu na Chotárny kopec (906 m n. m., napojenie na Javornícku magistrálu)
• po žltej značke:
  • z rázc. Bielovci cez Dlhé Pole, Divinu a Rudinskú na rázc. Mičekovci nad Neslušou (napojenie na na Vrchrieku)
  • z Diviny do Sedla pod Závrším^[2]

Referencie

Pozri aj

• Nízke Javorníky
• Javorníky
• Geomorfologické členenie Slovenska