A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Roman Ingarden | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | 5. február 1893 |
Krakov, Rakúsko-Uhorsko | |
Úmrtie | 14. jún 1970 (77 rokov) |
Krakov, Poľsko | |
Alma mater | Ľvovská univerzita Univerzita vo Freiburgu |
Zamestnanie | filozof, spisovateľ a vysokoškolský učiteľ |
Dielo | |
Témy | filozofia, George Berkeley, fenomenológia, ontológia, estetika |
Významné ocenenia | Herderova cena (1968) |
Odkazy | |
Roman Ingarden na edu.pl | |
Roman Ingarden (multimediálne súbory na commons) | |
Roman Ingarden (* 5. február 1893, Krakov – † 14. jún 1970) bol poľský fenomenologicky orientovaný filozof, estetik a literárny teoretik, žiak nemeckého filozofa Edmunda Husserla.
Život
Ingarden študoval matematiku a filozofiu v Ľvove u Kazimierza Twardovského a od roku 1912 u Edmunda Husserla v Göttingene, neskôr vo Freiburgu, kde roku 1918 promoval. V Poľsku učil na gymnáziách a roku 1924 sa vo Ľvove habilitoval. V rokoch 1925 - 1944 prednášal na univerzite vo Ľvove (od roku 1933 ako profesor), po vojne v rokoch 1945 - 1950 na Jagelonskej univerzite v Krakove. Roku 1949 bol úplne nezmyselne obvinený z "idealizmu" a z univerzity musel odísť. Prednášal a pracoval v súkromí a až v rokoch 1956 - 1963 sa mohol na univerzitu vrátiť. Ingarden mal početné styky v zahraničí, bol členom Poľskej akadémie vied a rady ďalších spoločností.
Myslenie a dielo
Ingardenovo myslenie zostalo vždy blízke Husserlovi, s ktorým tiež udržiaval veľmi priateľské styky. Odmietal a kritizoval však jeho sklon k platonizmu a bol naopak filozofickým realistom. Venoval sa Henrimu Bergsonovi a v predvojnovom období hlavne filozofii literatúry a estetike. Tieto jeho nemecky písané spisy tiež vzbudili ohlas v zahraničí.
Naproti tomu jeho povojnové dielo, písané poľsky a venované hlavne ontológii a epistemológii, najmä jeho opus magnum, Spór o istnienie świata (Spor o existencii sveta) (1947 a 1948) bolo preložené až neskôr. Posledná časť tohto spisu, O kauzálny štruktúre reálneho sveta, napísal opäť nemecky. Vyšla až posmrtne roku 1974.
Okrem toho písal Ingarden aj o teórii a filozofii maliarstva a hudby a ku koncu života vydal veľké dielo o zodpovednosti (Über die Verantwortung. Ihre ontischen Fundamente. 1970).
Jeho žiačkou bola napr. Americká filozofka poľského pôvodu Anna-Teresa Tymieniecka.
Literatúra
- O poznávaní literárneho diela (O poznawaniu dzieło literackiego, 1937)
- Umelecké dielo literárne (Das literarische Kunstwerk, 1931)
- J. Patočka, Roman Ingarden. Pokus charakteristiky filozofickej osobnosti a diela. In: J. Patočka, Umenie a čas. Zobrané spisy 4.. Praha: OIKOYMENH, 2004, ISBN 80-7298-113-7, str. 401-415.
- J. Patočka, K Ingardenovej filozofii maliarského diela. In: J. Patočka, Umenie a čas. Zobrané spisy 4.. Praha: OIKOYMENH, 2004, ISBN 80-7298-113-7, str. 489-500.
Súvisiace články
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk