A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pod pojmom respirácia sa v biochémii označuje proces, v ktorom bunky získavajú energiu rozkladom cukrov. Rozklad cukrov zahrňuje glykolýzu a Krebsov (Citrátový) cyklus. Dýchanie všetkých eukaryotických organizmov prebieha na to určených organelách, mitochondriách. Energia elektrónov z Krebsovho cyklu sa v mitochondriách využíva v tvz. (mitochondiálnom) dýchacom reťazci na tvorbu ATP a NADH.
Proces rozkladu cukrov v glykolýze, Krebsovom cykle a následná premena energie v mitochondriálnom dýchacom reťazci je v živočíšnych a rastlinných bunkách veľmi podobný. Respirácia v biológii človeka je dýchanie, vdychovanie.
Respirácia v rastlinách
Respirácia je pri rastlinách súbor procesov premien organickej hmoty za účasti voľného kyslíka, ktoré je sprevádzané uvoľňovaním chemickej energie obsiahnutej v molekule organickej látky. Energiu uvoľnenú pri dýchaní rastlina využíva na rôzne fyziologické a biochemické pochody, napríklad pri syntéze sacharidov, bielkovín, pri príjme a transporte živín, pri raste a pod. Dýchanie je vlastne systém oxidoredukčných reakcií, ktoré uvoľňujú energiu z predýchavaného substrátu. Nie všetka energia vytvorená dýchaním sa však využije – časť odchádza do priestoru ako teplo. Využiteľná časť sa viaže do prechodných produktov, ktoré slúžia ako substrát pre tvorbu protoplazmy.
Pri aeróbnom dýchaní je nevyhnutný kyslík, ktorý sa do rastliny dostáva prieduchami, lenticelami a pokožkou. Bunkové dýchanie prebieha v mitochondriách. Hlavným respiračným materiálom sú sacharidy a konečným produktom sa stáva oxid uhličitý a voda. Druh substrátu, ktorý rastlina predýchava, možno zistiť vďaka respiračnému kvocientu (skratka RQ) – pomeru vytvoreného oxidu uhličitého a objemu spotrebovaného kyslíka. Pri predýchavaní sacharidov je respiračný kvocient rovný 1. Látky chudobnejšie na kyslík a bohatšie na vodík, ako sacharidy, majú RQ nižší ako 1 a produktami dýchania sú organické kyseliny, ktoré sa hromadia v tele rastliny. Pri tukoch sa táto hodnota napríklad pohybuje okolo 0,34, pri bielkovinách 0,7 – 0,8. Pri klíčení olejnatých semien sa kyslík najskôr spotrebuváva na premenu tukov na cukry a až potom na vlastné dýchanie, preto je ich RQ menší než 1. Pokiaľ slúži ako respiračný substrát organická kyselina, je hodnota RQ vyššia ako 1 a súbežne sa syntetizujú tuky. Zvýšenú hodnotu respiračného kvocientu možno pozorovať aj vtedy, keď je dýchanie spojené s kvasením. Ďalšie faktory, ktoré môžu túto hodnotu ovplyvňovať, sú vonkajšie podmienky a vývojové štádium rastliny.
Okrem dýchacieho reťazca existuje v rastlinných mitochondriách aj tvz. alternatívna cesta (pre ktorú, na rozdiel od dýchacieho reťazca, nie je CO toxický). Alternatívnou cestou sa uvoľňuje značná časť energie vo forme tepla. Slúži hlavne na ochranu pred oxidačných stresom, prípadne pri niektorých druhoch môže zahrievať rozmnožovacie orgány.
V rastlinách existuje aj tvz. fotorespirácia, čo je proces rozkladu cukrov na svetle, ktorá prebieha v peroxyzómoch. V širšom zmysle ide o súčasť fotosyntetických procesov. Z hľadiska získavania energie môže v rastlinách fotorespirácia prevládať nad mitochondriálnou respiráciou.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudské telo
Šľacha
Štikútka
Žľaza
Žľazový epitel
Acidobázická rovnováha
Agónia
Akčný potenciál
Aktín
Anabióza
Anabolizmus
Analyzátor (neurológia)
Atletický typ
Bazálny metabolizmus
Bunková smrť
Chróma
Chuť (zmysel)
Dýchací plyn
Dýchanie
Detektor lži
Dráždivosť
Efektor (fyziológia)
Endocytóza
Endokrinná žľaza
Extracelulárna tekutina
Fyzická práca
Fyziológia
Fyziológia človeka
G-proteín
Hemolymfa
Homeostáza
Horčina
Hydrolymfa
Hypotermia
Intersticiálna tekutina
Izoosmia
Katabolizmus (metabolizmus)
Kožná žľaza
Kosť
Krvný tlak
Krvotvorba
Krycí epitel
Membránový potenciál
Membránový transport
Menštruácia
Menarché
Minerálna látka (výživa)
Močenie
Myelinizácia
Myofibrila
Myozín
Neurón
Orgán (anatómia)
Ovulácia
Pôrod
Peristaltika
Pohybová činnosť
Poikilotermia
Polygraf (prístroj)
Pravák
Pučanie
QT interval
Rast organizmu
Receptor (fyziológia)
Regenerácia
Regulačný obvod
Resorpčný epitel
Respirácia (biochémia)
Respiračný epitel
Riasinkový epitel
Signálna molekula
Skolióza
Somatogénny
Spaľovanie tuku
Stimul (fyziológia)
Svalový epitel
Synapsia
Synapsia (neurológia)
Termoreceptor
Tropomyozín
Troponín
Väzivo
Výkal
Vnútorné prostredie
Vracanie (medicína)
Zárodočný epitel
Zmyslový epitel
Zmyslový vnem
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
