Rafinóza
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C18H32O16
Synonymá	(2R,3R,4S,5S,6R)-2-{oxy}-6-({oxy}metyl)oxáne-3,4,5-triol
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	504,42 g/mol 594,5 g/mol (pentahydrát)
Ďalšie informácie
Číslo CAS	512-69-6 17629-30-0 (pentahydrát)
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Rafinóza je trisacharid, ktorý sa skladá z galaktózy, glukózy a fruktózy. Nachádza sa vo fazuliach, kapuste, ružičkovom keli, brokolici, špargli a inej zelenine a v celozrnných výrobkoch. Rafinóza hydrolyzuje na D-galaktózu a sacharózu pôsobením enzýmu α-galaktozidázy (α-GAL), ktorý sa však nenachdáza v ľudskom tráviacom trakte. α-GAL hydrolyzuje i iné α-galaktozidy, ako sú napríklad stachyóza, verbaskóza a galaktinol. Tento enzým však neštiepi β-galaktózu, ktorá je prítomná napríklad v laktóze.

Rafinózové oligosacharidy (RFO) sú α-galaktozylové deriváty sacharózy. Vznikajú naviazaním aktivovanej galaktózy, na sacharózu. Najbežnejšími sú trisacharid rafinóza, tetrasacharid stachyóza a pentasacharid verbaskóza.

Rafinóza sa môže nachádzať ako biely kryštalický prášok. Je bez zápachu a má sladkú príchuť, jej sladkosť odpovedá asi 10 % sladkosti sacharózy.

Rafinóza nie je stráviteľná u ľudí a iných zvierat s jedným žalúdkom (prasiat a hydiny), ktorým chýba enzým α-GAL, ktorý rozkladá tieto oligosacharidy. Kvôli tomu tieto oligosacharidy prechádzajú žalúdkom a tenkým črevom nestrávené. V hrubom čreve sú fermentované baktériami, ktoré majú α-GAL a tvoria z neho mastné kyseliny s krátkym reťazcom (octovú, propiónovú, butyrovú). Tieto baktérie sú takisto zodpovedné za plynatosť, ktorá vzniká pri konzumácii fazúľ a inej zeleniny. Vznikajúce mastné kyseliny s krátkymi reťazcami majú pozitívny vplyv na zdravie. α-GAL je prítomná i ako súčasť niektorých tráviacich doplnkov, o umožňuje rozkladu rafinózových oligosacharidov.

RFO sú takmer všadeprítomné v rastlinách, nachádzajú sa v mnohých rozličných semenách rôznych čeľadí. Čo sa týka ich množstva, sú to druhé najbežnejšie rozpustné sacharidy (po sacharóze). U rastlín súvisia RFO s odolnosťou proti teplu, suchu, zime, salinite a ochrane pred patogénmi. Okrem toho regulujú klíčenie a životnosť.

Podľa výskumov existuje u baktérií Streptococcus pneumoniae súvislosť medzi schopnosťou spracovať rafinózu a schopnosťou spôsobovať choroby a takisto s povahou danej choroby.

Kryoprezervačné procedúry niekedy využívajú rafinózu ako hypertonikum pre vysušenie buniek pred ich zmrazením.⁹ Rafinóza alebo sacharóza sa používa ako základná látka pre sukralózu.

Rafinóza sa takisto používa⁷

• na zvlhčenie pokožky,²
• v prebiotikách (údajne podporuje rast laktobacilov a bifidobaktérií),³¹⁰
• ako prídavná látka do potravín a nápojov.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Raffinose na anglickej Wikipédii.