A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Radoje Domanović | |
srbský spisovateľ | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | 16. február 1873 |
Ovsište, Srbské kniežatstvo | |
Úmrtie | 17. august 1908 (35 rokov) |
Belehrad, Srbské kráľovstvo | |
Národnosť | srbská |
Alma mater | Univerzitet u Beogradu |
Zamestnanie | spisovateľ, novinár |
Dielo | |
Žánre | poviedka |
Obdobie | realizmus |
Témy | satira |
Významné práce | Stradija, Vodca |
Odkazy | |
Radoje Domanović na domanovic.org | |
Radoje Domanović (multimediálne súbory na commons) | |
Radoje Domanović (* 16. február 1873, Ovsište, Srbské kniežatstvo – † 17. august 1908, Belehrad, Srbské kráľovstvo) bol srbský spisovateľ, novinár a učiteľ, najznámejší pre jeho satirické poviedky.[1]
Biografia
Radoje Domanović sa narodil v dedine Ovsište v strednom Srbsku miestnemu učiteľovi a podnikateľovi Milošovi Domanovićovi a Perside Cukić, následníčke Pavleho Cukića, jedného z vojenských veliteľov z Prvého a Druhého srbského povstania. Detstvo strávil v dedine Gornje Jarušice blízko Kragujevacu, kde navštevoval základnú školu. Strednú školu vyštudoval v Kragujevaci, následne absolvoval fakultu filozofie na Belehradskej Univerzite, kde študoval srbský jazyk a dejiny.[2][1]
V roku 1895 získal Domanović prvé zamestnanie, miesto učiteľa v Pirote, na juhu Srbska, kraj len nedávno oslobodený od Osmanskej ríše. V Pirote spoznal Jašu Prodanovića (1867 – 1948), učiteľa a aktivistu, ktorý pomohol v utváraní jeho politických názorov. Tiež tu stretol jeho budúcu ženu, Nataliju Raketić (1875 – 1939), chudobnú učiteľku zo Sremski Karlovci, ktorá ho bude podporovať počas celého jeho krátkeho a búrlivého života a s ktorou mal tri deti.[1]
Keďže sa pridal k Radikálnej ľudovej strany, dostal sa do rozporu s režimom Obrenovićovej dynastie a koncom roka 1895 bol premiestnený do Vranje, a potom znova premiestnený v roku 1896, tentoraz do Leskovacu. Domanovićova kariéra spisovateľa tiež začala počas jeho učiteľských dní a jeho prvú realistickú poviedku vydal v roku 1895. Po jeho prvom verejnom vystúpení proti vláde v roku 1898 bol aj s manželkou prepustení zo štátnej služby a presťahovali sa do Belehradu.[3][1]
V Belehrade začal spolupracovať s kolegami spisovateľmi v týždenníku „Zvezda“ (Hviezda) a s opozičnými politickými novinami Odjek (Echo). V tom čase začal písať a vydávať jeho prvé satirické príbehy, ako Démon a Likvidácia vášní. Radojeho vzostup k sláve prišiel s vydaním jeho najslávnejších príbehov, Vodca (1901) a Stradija (1902), v ktorom otvorene napadol a odhalil pokrytectvo a podvody režimu.[4][1]
Po prevrate, ktorý ukončil vládu Alexandra Obrenovića v roku 1903, prijal Domanović na vrchole slávy post pisára na Ministerstve školstva a nová vláda mu dovolila ísť do Nemecka na jeden rok špecializácie, ktorý strávil v Mníchove. Doma v Srbsku Radoje zistil, že je sklamaný nedostatkom akýchkoľvek skutočných zmien v spoločnosti. Založil si jeho vlastný politický týždenník, Stradija, v ktorom naďalej kritizoval slabé stránky novej demokracie, no jeho písanie už nemalo takú silu a inšpiráciu ako kedysi.[5]
Radoje Domanović zomrel pol hodinu po polnoci 17. augusta 1908 vo veku 35 rokov po dlhom boji s chronickou pneumóniou a tuberkulózou. Bol pochovaný na belehradskom Novom cintoríne. Jeho zvyšné nepublikované diela sa stratili počas prvej svetovej vojny.[6][1]
Literárne práce
Medzi najslávnejšie diela Radojeho Domanovića patria:[1]
- Démon, 1898
- Kraljević Marko po druhýkrát medzi Srbmi, 1901
- Likvidácia vášní, 1898
- Moderné povstanie, 1902
- Mŕtve more, 1902
- Rozjímanie jedného obyčajného srbského vola, 1902
- Stradija, 1902
- Vodca, 1901
- Značka, 1899
Referencie
- ↑ a b c d e f g Радоје Домановић : Slovenčina . domanovic.org, 2020-08-23, . Dostupné online.
- ↑ Vučenov, Dimitrije: Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela (Rad, Belehrad 1959), p. 7 – 44
- ↑ Vučenov, Dimitrije: Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela (Rad, Belehrad 1959), p. 45 – 69
- ↑ Vučenov, Dimitrije: Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela (Rad, Belehrad 1959), p. 70 – 122
- ↑ Vučenov, Dimitrije: Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela (Rad, Belehrad 1959), p. 123 – 153
- ↑ Vučenov, Dimitrije: Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela (Rad, Belehrad 1959), p. 154 – 175
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít XIII.
Ľudovít XVII.
Šiki Masaoka
Abdülmecid I.
Alexander Pope
Alexandr Alexandrovič Bogdanov
Alexandr Nikolajevič Afanasiev
Alfonz XII. (Španielsko)
Aloysius Bertrand
Amedeo Modigliani
Anders Celsius
Andrew Jackson
Angus MacLise
Anne Brontëová
Antoine Watteau
Antonín Chittussi
Anton Pavlovič Čechov
Armand Jean du Plessis de Richelieu
Augustin Jean Fresnel
Barbora Habsburská
Benedetto Marcello
Bernadeta Soubirousová
Bill Johnston
Carl Maria von Weber
Carl Schlechter
Carl von Ossietzky
Caroline Harrisonová
Chalíl Džibrán
Cyril Dušek
David Herbert Lawrence
Doc Holliday
Eľ Lisickij
Eduard VI. (Anglicko)
Eleanor Rooseveltová
Elena Lucrezia Cornaro Piscopia
Elizabeth Barrettová Browningová
Emily Brontëová
Emily Donelsonová
Eriks Ādamsons
Ervín Schulhoff
Ferdinand Karol Habsburský
Ferdinand Maxmilián Brokoff
Frédéric Auguste Bartholdi
Frédéric Bastiat
Franz Kafka
Franz Xaver Süßmayr
Friedrich Schiller
Fryderyk Chopin
Gavrilo Princip
Georges Vézina
George Orwell
George Phillips Bond
Georgij Valentinovič Plechanov
Georg Friedrich Bernhard Riemann
Giovanni Battista Pergolesi
Henrich VII. (Anglicko)
Henry David Thoreau
Henry Purcell
Jacobus Henricus van ’t Hoff
James Monroe
Jane Austenová
Janko Kersnik
Jean Girault
Jiří Wolker
Johann Heinrich Lambert
John Harvard
John Keats
Joseph Ladue
Joseph von Fraunhofer
Josip Jurčič
Juliusz Słowacki
Karol IX. (Francúzsko)
Katarína I. (Rusko)
Kazimír Jagelovský
Konštantín III. (Byzantská ríša)
Konstantin Vasilievič Ivanov
Ladislav Klíma
Laurence Sterne
Lesia Ukrajinka
Lev Semionovič Vygotskij
Louis Braille
Lujza Mária Orleánska
Mária Amália Saská
Mária Lujza Savojská
Madame de Pompadour
Magdaléna z Valois
Mahmud II.
Michail Petrovič Arcybašev
Mikhajel Nalbandjan
Miloš Jiránek
Molière
Muhammad Džinnáh
Muhammad Umar
Napoleon II.
Nestor Ivanovyč Machno
Niels Henrik Abel
Nikolaj Alexandrovič Dobroľubov
Novalis
Patrick Branwell Brontë
Radoje Domanović
René Théophile Hyacinthe Laënnec
Rudolf Charousek
Søren Kierkegaard
Schöne Náci
Simón Bolívar
Simone Weilová
Tatiana Nikolajevna Savičevová
Terézia z Lisieux
Thomas Wolfe
Tristan Corbière
Vasilij Grigorievič Perov
Vavrinec Benedikt z Nedožier
Viľgeľm Karlovič Kiucheľbeker
Vissarion Grigorievič Belinskij
Vivien Leigh
William Kingdon Clifford
William Robertson Smith
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk