A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Srbské kráľovstvo Краљевина Србија
| |||||||
Hymna: Bože pravde | |||||||
Motto: С вером у Бога, за Краља и Отаџбину | |||||||
Geografia
| |||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Štátny útvar | |||||||
Vznik
|
6. marec 1882
| ||||||
Zánik
|
1. december 1918
| ||||||
|
Srbské kráľovstvo (srb. Краљевина Србија) bol nezávislý štát, ktorý vznikol zo Srbského kniežatstva po Berlínskom kongrese v roku 1878 a zanikol spojením Štátu Slovincov, Chorvátov a Srbov do Kráľovstva Slovincov, Chorvátov a Srbov.
Dejiny
Vznik
V roku 1804 bolo Srbsko vyhlásené autonómnym kniežatstvom v rámci Osmanskej ríše, ktorej moc však bola silne obmedzená. Osmani si zachovali iba právo na neveľký ročný poplatok a kontrolu nad šiestimi mestami a dvoma pevnosťami. Po Berlínskom kongrese v roku 1878 bolo 6. marca 1882 kniežaťom Milanom, vyhlásené Srbské kráľovstvo a doterajší knieža Milan bol korunovaný ako kráľ Milan I., po ňom nastúpil na trón jeho syn Alexander I. Jeho vládu poznačili škandály okolo kráľovnej Dragy, rodenej Mašínovej, a kráľovská rodina bola nakoniec vzbúrencami v roku 1903 zavraždená. Následne sa už tretíkrát na trón vrátili Karađorđevićovci v osobe kráľa Petra I., ktorý bol v roku 1903 korunovaný za srbského kráľa. Ten žil takmer celý život po vyhnaní svojho otca Alexandra vo francúzskom exile, získal vysoké hodnosti vo francúzskej armáde, zúčastnil sa bosnianskeho povstania a bol ženatý s dcérou čiernohorského kniežaťa a neskôr kráľa Nikolu - Zorkou. Za jeho panovania Srbsko zažívalo veľký hospodársky a kultúrny rozkvet, takisto sa odpútalo od predchádzajúcej orientácie na Rakúsko a stalo sa spojencom štátov Dohody.
V rokoch 1912 – 1913 sa Srbsko zúčastnilo prvej balkánskej vojny spolu s Čiernou Horou, Bulharskom a Gréckom. Srbská 1. armáda pod vedením princa Alexandra zvíťazila nad tureckou armádou v bitke pri Kumanove. Turci boli definitívne vyhnaní z Balkánu a Srbsko dosiahlo rozšírenie svojho územia o väčšinu Kosova a Macedónska. Následne v druhej balkánskej vojne zvíťazilo nad Bulharskom.
Prvá svetová vojna
V roku 1914 bol v Sarajeve srbskými nacionalistami vykonaný atentát na Františka Ferdinanda d’Este a po vypršaní ultimáta 28. júla vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu.
Atentát na Ferdinanda d’Este, ktorého hlavnými páchateľmi boli mladí srbskí nacionalisti z Bosny, postavili Srbsko do ťažkej situácie. Rakúsko-Uhorsko vyvolalo ostrú kampaň proti Srbsku a proti Srbom žijúcich na území monarchie. Srbskí politici sa snažili vyvrátiť obvinenia a preto atentát ostro odsúdili. Rakúske ultimátum, ktorého prijatie by zo Srbska fakticky urobilo rakúskeho vazala, však odmietli a vojnu prijali. Srbský premiér Nikola Pašić po prečítaní správy o vyhlásení vojny prorocky zvolal: "Rakúsko nám vyhlásilo vojnu. To bude jeho koniec!"
Vojnu proti habsburskej monarchii zo začiatku Srbsko s pomocou čiernohorských vojakov viedlo úspešne. Prvú ofenzívu Rakúšanov odrazilo a srbské oddiely dokonca prenikli na územie Bosny a dobyli Sarajevo. Rakúsko-uhorská línia na rieke Kolubara sa zakolísala a rozpadla. Vzápätí bol oslobodený Belehrad, ktorý bol pod nadvládou Habsburgovcov iba 13 dní. Srbi sa vďaka víťazstvu nad mnohonásobnou presilou stali stredom obdivu spojencov zo západu aj z východu. Vydržali sa úspešne brániť ešte celý rok, ale koncom roku 1915 vstúpili do vojny proti Srbsku tiež Bulhari a Rakúšanom dorazila na pomoc tiež silná nemecká armáda pod velením generála Augusta von Mackensena.
Na prelome rokov 1915 a 1916 bola srbská armáda zatlačená na juh krajiny a územie štátu bolo rozdelené medzi Rakúsko a Bulharsko. Zatiaľ čo Rakúšania vo svojej okupačnej zóne neplánovali trvalé pripojenie, pretože sa obávali vyhrotenia národnostných rozporov v ríši, Bulharsko sa snažilo srbskú národnosť kompletne zlikvidovať a na ním okupovanom území začala silná bulharizácia. Srbská armáda ustupovala v krutej zime cez Albánsko a s pomocou francúzskej flotily sa znovu zhromaždila na ostrove Korfu a ďalších gréckych ostrovoch. Následne bolo asi 40 000 vojakov prevezených do Grécka na solúnsky front.
V septembri 1918 sa armáde Srbska s pomocou spojencov a povstalcov v bulharskom tyle podarilo preraziť nepriateľské línie a preniknúť znovu na srbské územie, kde dopĺňala stavy novonaverbovanými vojakmi. Bulharská a rakúska nadvláda sa rýchlo zrútila a po mesiaci ofenzívy dosiahli víťazné srbské vojská Belehrad. Ihneď po vojne sa začalo formovať Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov.
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Po skončení prvej svetovej vojny sa 24. novembra 1918 ku Srbsku pripojil Srem a len o deň neskôr 25. novembra aj oblasť vtedajšej Vojvodiny, ktorá bola tiež súčasťou Štátu SHS a 26. novembra sa k Srbsku pripojila aj samostatná Čierna Hora, kde bol kráľ Nikola I. zbavený funkcie. 1. decembra 1918 Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov sa pripojil k Srbskému kráľovstvu a potom došlo k zjednoteniu Štátu Slovincov, Chorvátov a Srbov so Srbským kráľovstvom a vyhláseniu Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov ako spoločného štátu všetkých Juhoslovanov. Hlavným mestom nového štátu sa stal Belehrad a štátnym zriadením zostala monarchia pod vládou Karađorđevićovcov. Prvým kráľom sa stal Peter I. Karađorđevič.
Po prvej svetovej vojne (1918) dosiahlo moderné Srbsko resp. Srbské kráľovstvo najväčšieho územného rozsahu a zahŕňalo tieto územia:
Rozsah Srbského kráľovstva
Srbské kráľovstvo v roku 1913
Srbské kráľovstvo v roku 1913
Srbské kráľovstvo v roku 1918 po spojení s Čiernou Horou, Sremom a Vojvodinou
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Srbské kráľovstvo
Pozri aj
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Srbské království na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk