A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
RDS-1 | ||
---|---|---|
Atómová bomba RDS-1 v Moskovskom polytechnickom múzeu | ||
Typ: | Plutóniová nukleárna bomba | |
Miesto pôvodu: | Sovietsky zväz | |
Základné údaje | ||
Hmotnosť: | 6,4 t | |
Dĺžka: | 3,7 m | |
Šírka: | 1,5 m | |
Sila explózie: | ekvivalent 22 kiloton TNT |
RDS-1 (rus. РДС-1[pozn 1]; «изделие 501» – produkt „501“; атомный заряд «1-200» – atómový náboj „1-200“[1]) bola prvá sovietska atómová bomba. Bomba bola odpálená 29. augusta 1949 v Semipalatinskom jadrovom polygóne, na území dnešného Kazachstanu.
História
ZSSR začal skúmať oblasť jadrovej fyziky už pred druhou svetovou vojnou, no výskum sa v prvom rade zameriaval na výrobu elektrickej energie z jadra. Výskum sa ale zastavil po vypuknutí sovietsko-nemeckej vojny. Po vojne bol obnovený, no už aj s cieľom vyrobiť atómovú bombu. Sovieti využili veľa poznatkov z nemeckého projektu atómovej bomby, ktoré získali po porážke Berlína a zo špionáže amerického projektu Manhattan.
Pri výrobe vlastnej bomby sa rozhodli ísť cestou napodobenia amerických prototypov, ktoré už boli overené v praxi. Vedci sa kvôli tomuto rozhodnutiu pravdepodobne v mnohom opierali o konštrukciu bomby Fat Man, aj keď niektoré časti bomby ako balistické puzdro a elektronika boli sovietskeho dizajnu.
Do leta 1949 boli vyriešené všetky problémy týkajúce sa konštrukcie bomby. Program jej testovania bol sformulovaný v špeciálnom dekréte vydanom Politbyrom. Tam bola bomba uvedená pod krycím názvom RDS-1, čo je skratka z špeciálneho reaktívneho motoru[pozn 1].
Test sa uskutočnil o 7:00 29. augusta 1949 v polygóne UP-2 MO, 170 km od Semipalatinsku v Kazašskej SSR, v suchej neobývanej stepi. Pre skúšku bolo na mieste výbuchu v okruhu 10 kilometrov postavených niekoľko domov z dreva a tehál, most a simulované metro. Taktiež na miesto priviezli rôzne bojové a nebojové stroje, 50 lietadiel a 1538 zvierat.
Bombu umiestnili na 37,5 m vysokú vežu s priehradovou konštrukciou. Po výbuchu sa bomba ukázala o polovicu silnejšia, než sa predpokladalo. Veža, na ktorej bola bomba umiestnená, sa vyparila a pod ňou sa vytvoril kráter s priemerom 3 metre a hĺbkou 1,5 metra, pokrytý sklovitým materiálom. Budovy v okruhu 50 metrov od epicentra boli úplne zničené. Z 1538 zvierat bolo pri výbuchu zabitých 345. Tanky T-34 a poľné delostrelectvo vo vzdialenosti 550 metrov boli poškodené a do vzdialenosti 1500 metrov všetky lietadlá utŕžili podstatné poškodenie. Vo vzdialenosti jedného kilometra a potom ďalej každých 500 metrov boli umiestnené automobily Pobeda, všetkých 10 zhorelo. Z obytných domov, ktoré postavili v skúšobnom poli, nezostal stáť ani jeden.
Väčšinu škôd ale nenapáchala rázová vlna, ale silné vetry. Železobetónový most vo vzdialenosti 1500 metrov bol odhodený o 30 metrov a tanky a stroje boli otočené a prevrátené. Zvieratá silný vietor odvial.
Parametre bomby
Bombu navrhli v Kurčatovskom inštitúte, vtedy označovanom ako „Laboratórium číslo 2“ (rus. Лаборатория № 2) a štiepny materiál (plutónium) do nej vyrobili v závode Majak v Čeľabinskej oblasti.
Sila bomby bola ekvivalentná sile 22 kiloton TNT, jej dĺžka bola 3,7 m, priemer 1,5 m, a hmotnosť 4,6 tony[2], čím je veľmi podobná americkej bombe Fat Man, zhodenej na japonské mesto Nagasaki v druhej svetovej vojne.
Reakcia Západu
Keď boli rádioaktívne produkty jadrového štiepenia z testu zistené americkým letectvom, USA začalo sledovať ich stopu. 23. septembra 1949 americký prezident Harry S. Truman vyhlásil: „Máme dôkazy, že sa v posledných týždňoch v ZSSR vyskytol jadrový výbuch.“ Tento výrok bol zlomom v studenej vojne, ktorá práve začala.
Potom, ako sa potvrdilo, že ZSSR vlastní jadrovú bombu, začal rásť tlak na vyvinutie prvej vodíkovej bomby.
Poznámky
Referencie
- ↑ РДС-1 . Сайт "Современная авиация России", . Dostupné online.
- ↑ Múzeum jadrových zbraní ruského federálneho jadrového centra – všeruského výskumného ústavu experimentálnej fyziky (РФЯЦ-ВНИИЭФ)
Pozri aj
- Projekt Manhattan
- Majak
- Atómová bomba
- RDS-220 (Cár bomba)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému RDS-1
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku РДС-1 na ruskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk