Semipalatinskij jadernyj poligon (Семипалатинский ядерный полигон)
Oblasť skúšky jadrových zbraní
Umiestnenie vojenského obvodu (červená oblasť na mape)
Oficiálny názov: 2-й Государственный центральный испытательный полигон (2 ГЦИП)
Štáty	ZSSR,   Kazachstan
Oblasť	Pavlodarská oblasť, Karagandská oblasť, Východokazašská oblasť
Mestá	Kurčatov, Semej
Rieky	Irtyš, Čagan
Nadmorská výška	~ 200 - 500 m n. m.
Súradnice	50°07′00″S 78°43′00″V / 50,11667°S 78,71667°V / 50.11667; 78.71667
Rozloha	18 500 km² (1 850 000 ha)
Status	Uzavreté
Využívané	1949 - 1991
Počet vykonaných testov	456 (340 pozemných a 116 nadzemných)
Približná poloha vojenského obvodu v Kazachstane
Poloha vojenského obvodu na svetovej mape
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Semipalatinskij jadernyj poligon (rus. Семипалатинский ядерный полигон - doslova Semipalatinský jadrový vojenský obvod/S. jadrová strelnica) alebo Semej synak poligony (po kazašsky Семей сынақ полигоны - doslova Semejská testovacia oblasť) je bývalá oblasť skúšok jadrových bômb pri mestách Semej (do roku 2007: Semipalatinsk) a Kurčatov, južne od rieky Irtyš v Kazachstane. Tento vojenský obvod je prvá a najväčšia oblasť svojho druhu na území bývalého Sovietskeho zväzu. 29. augusta 1949 tu bola odpálená prvá sovietska atómová bomba, RDS-1. Dnes sa už táto oblasť na jadrové skúšky nevyužíva. Oficiálny názov bol rus. 2-й Государственный центральный испытательный полигон – Druhá štátna centrálna testovacia oblasť.

Poloha

Semipalatinskij jadernyj poligon sa nachádza v suchej viac-menej rovinatej stepi na rozmedzí troch kazašských oblastí: Pavlodarskej, Karagandskej a Východokazašskej oblasti. Na severozápadnom okraji, na brehu rieky Irtyš, sa nachádza bývalé uzavreté mesto Kurčatov, vedecké a administratívne centrum vojenského obvodu, neskôr pomenované na počesť ruského fyzika Kurčatova. Okrajom vojenského obvodu preteká sezónne vysychajúca rieka Čagan, na ktorej bola v roku 1965 podzemným atómovým výbuchom vytvorená priehradná nádrž vo forme kráteru o hĺbke 100 metrov a priemere 408 metrov, ktorý je známy ako jazero Čagan alebo hovorovo „Atómové jazero“. Vojenský obvod je svojou rozlohou približne 18 500 km² najväčším svojho druhu na svete a je o niečo väčší ako stredné Slovensko.

Dejiny

Prvý test jadrovej zbrane v ZSSR sa uskutočnil 29. augusta 1949 (RDS-1). Vytvorenie testovacej oblasti bolo súčasťou projektu RDS. Výber miesta sa ukázal byť veľmi vhodný - terén dovoľoval vykonávať aj podzemné jadrové výbuchy v štôlniach a vrtoch. Už 21. augusta 1947 sa začalo budovanie vojenských zariadení väzňami z GULAG-u a oblasť dostala názov „Testovacia oblasť č. 2 ministerstva ozbrojených síl ZSSR“. Veliteľ testovacej oblasti č. 2 bol veterán z veľkej vlasteneckej vojny, frontový delostrelec, generálporučík delostrelectva P. M. Rožanovič a vedúcim výskumníkom M. A. Sadovskij z Ústavu chemickej fyziky Akadémie vied ZSSR.

12. augusta 1953 bola vo vojenskom obvode odpálená prvá vrstvená termonukleárna nálož RDS-6s o sile 400 kiloton. Nálož bola umiestnená na veži, 30 m nad zemou. Výsledkom tohto testu bolo medzi inými aj to, že časť vojenského obvodu bola silno kontaminovaná rádioaktívnymi látkami, ktoré sa dajú na mieste zistiť dodnes.

22. novembra 1955 bola vo vojenskom obvode odpálená prvá „pravá“ vodíková termojadrová bomba RDS-37 zhodená z lietadla.

Po začiatku platnosti medzinárodnej dohody zakazujúcej skúšky jadrových zbraní v troch prostrediach (vo vzduchu, v kozme a pod vodou), podpísanej 10. októbra 1963 v Moskve medzi ZSSR, USA a VB boli v oblasti vykonávané len podzemné výbuchy.

Od roku 1949 do roku 1989 bolo v Semipalatinskej testovacej oblasti vykonaných najmenej 468 jadrových skúšok, pri ktorých bolo odpálených najmenej 616 jadrových a termonukleárnych zariadení, vrátane 125 atmosférických (z toho 26 pozemných skúšok, 91 bômb zhodených z lietadla a 8 výbuchov v horných vrstvách atmosféry), 343 skúšobných explózií pod zemou (z toho 215 v štôlniach a 128 vo vrtoch). Previedli sa taktiež desiatky hydronukleárnych a hydrodynamických testov (takzvaných „neúplných štiepnych reakcií“). Celková kapacita jadrových bômb testovaných v rokoch 1949 až 1963 v Semipalatinskej oblasti dosiahla 2500-násobok sily bomby Little Boy, zvrhnutej na Hirošimu. Mimo polygónu sa dostalo 55 rádioaktívnych oblakov z pozemných a atmosférických výbuchov a čiastočne aj z 169 podzemných testov. Týchto 224 explózií spôsobilo rádioaktívnu kontamináciu východnej časti Kazachstanu.

V roku 1989 známy kazašský dejateľ Olžas Sulejmenov založil hnutie Nevada – Semipalatinsk, ktoré zoskupilo obete a poškodených jadrovými testami po celom svete. Toto hnutie napokon prinútilo vládu v roku 1991 uzavrieť Semipalatinskij jadernyj poligon pre ďalšie testovanie príkazom prezidenta Kazašskej republiky číslo 409. Posledný test v oblasti bol vykonaný v roku 1989.

Dopady na zdravie obyvateľstva

Plný dopad ožiarenia na zdravie ľudí bol veľa rokov utajovaný. Spoločný názor zdravotných štúdií vykonaných na mieste, odkedy bola oblasť uzatvorená, je, že rádioaktívny spád priamo ovplyvnil zdravie asi 200 000 miestnych obyvateľov. Konkrétne vedci spájajú vyšší výskyt rôznych typov rakoviny s ožiarením. Podobne niekoľko štúdií objavilo vzťah medzi ožiarením a abnormalitami štítnej žľazy.

Stredoázijská zóna bez jadrových zbraní

V Semipalatinsku bola na 15. výročie uzatvorenia vojenského obvodu podpísaná dohoda medzi Kazachstanom, Kirgizskom, Tadžikistanom, Turkménskom a Uzbekistanom o Stredoázijskej zóne bez jadrových zbraní.

Poznámky

Pozri aj

• RDS-1
• Semej
• Atómová bomba
• Eniwetok

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Semipalatinskij jadernyj poligon

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Семипалатинский ядерный полигон na ruskej Wikipédii.