Diaľnica D0
Mapa
■ v prevádzke   ■ v pláne
Základné údaje
Správca	Ředitelství silnic a dálnic ČR (štát)
Výstavba	od 1977
Celková dĺžka	83 km
v prevádzke	39 km
v pláne	44 km
Štát	Česko
Kraj	Hlavní město Praha Stredočeský kraj
Radotínský most a v pozadí vstup do Lochkovského tunela
Objekty na trase
(1)  Zlatníky   (voľný priechod, v budúcnosti s ) (3)  Vestec (5)  Písnice Tunel Cholupice 1 932 m (9)  Komořany Estakáda Komořany 236 m (Vltava) (10)  Zbraslav Estakáda Lahovice 2 059 m (Berounka) Tunel Lochkov 1 662 m Most Lochkov 460 m (15)  Lochkov (16)  Slivenec (19)  Ořech (21)  Jinočany (23A)  Chrášťany (23B)  Třebonice   (26)  Řepy   Most Ruzyně (28)  Ruzyně, Letiště-Terminál Jih (29)  Ruzyně (voľný priechod) (34)  Horoměřice (36)  Výhledy Tunel Suchdol 1 955 m (38)  Rybářka Most Sedlec 470 m (Vltava) Tunel Zámky 112 / 93 m Tunel Zámky 285 / 162 m Most Čimice Tunel Čimice 100 m (41)  Čimice Most Drahamské údolí 680 m (43)  Ústecká (45)  Březiněves   (48)  Třeboradice (52)  Přezletice (54)  Vinoř (58)  Satalice   prechod z/na   (59)  Chlumecká (60)  Horní Počernice   (62)  Běchovice (63)  Běchovice   (voľný priechod) Most Dubeč 242 m Tunel Dubeč 275 m (67)  Uhříněves (71)  Říčany Tunel Na Vysoké 384 m Most Kolovraty 233 m (73)  Lipany Most Kuří 231 m (76)  Modletice     Most Dobřejovice 260 m Most Botič 158 m (82)  Jesenice (1)  Zlatníky   (voľný priechod, v budúcnosti s )  Vo výstavbe  V pláne

Diaľnica D0 (čes. Dálnice D0, do 31. decembra 2015 Rýchlostná cesta R1), s názvom Pražský okruh, je diaľnica v Česku, ktorá po svojom dokončení vytvorí 83 kilometrov dlhý obchvat hlavného mesta Praha.

Prvé plány na výstavbu diaľničného okruhu okolo Prahy sa objavili koncom 30. rokov 20. storočia. Na okruhu mali začínať všetky vtedy plánované diaľnice – do Brna, Českých Budějovíc, Plzne, Ústí nad Labem a do Hradca Králové. Takisto sa tu mali križovať aj mnohé významné diaľkové cesty vtedajšieho Česko-Slovenska, ktoré dopĺňali plánovanú diaľničnú sieť krajiny.

Trasa okruhu sa do značnej miery podobá dnešnej trase – napríklad západná časť bola naplánovaná úplne rovnako ako súčasná trasa, naopak južná a východná nie. Táto časť v súčasnosti vedie o niekoľko kilometrov ďalej od Prahy. Pôvodné plány na južnom úseku počítali s trasovaním po súčasnej Južnej spojke a vo východnom sektore v trase Priemyselného okruhu.

Za nemeckej okupácie počas obdobia druhej svetovej vojny sa plány zmenili. Nemci navrhli, že obchvat bude štvorpruhový len v južnom sektore – medzi plánovanými diaľnicami na Plzeň a Hradec Králové. Zvyšok mal byť dvojpruhový.

Po druhej svetovej vojne nastal útlm výstavby vysokokapacitných ciest a plány upadli do zabudnutia. Opätovné obnovenie plánovania nastalo až v roku 1963, keď vláda ČSSR prijala Uznesenie vlády ČSSR č. 286, o koncepcie dlhodobého rozvoja cestnej siete a miestnych komunikácií, ktorým Pražský okruh zaradila do česko-slovenskej diaľničnej siete. Územie Prahy sa však od nemeckej éry rozrástla a výstavba podľa pôvodných plánov nebola možná. K zmene situácie došlo až v roku 1974, keď Praha vypracovala svoj nový územný plán. Ten počítal s ďalším rastom mesta a preto bol okruh v niektorých častiach posunutý o čosi ďalej od intravilánov.

Výstavba prvého úseku prebiehala na juhozápadnom okraji mesta v rokoch 1977 až 1984, a to ako privádzač od D5 z Plzne k Barrandovskej spojke. Tento úsek s dĺžkou 7,6 km odkláňa tranzit zo západu na východ na Južnú spojku cez Barrandovskú spojku.

V rokoch 1980 až 1984 bol postavený ďalší úsek R1, ale vzhľadom na jeho dĺžku 1,1 km takéto označenie v skutočnosti neniesol. Slúžil ako privádzač od R10 od Mladej Boleslavi a Turnova a diaľnice D11 z Hradca Králové ku križovatke Chlumecká neďaleko Horních Počernic s vtedajšou cestou I/11 (dnes II/611).

Na konci obdobia komunizmu v roku 1989 bolo v prevádzke 8,7 km.

V roku 1993 sa nepatrne predĺžila východná časť na juh ku križovatke s cestou I/12 na Kolín neďaleko Běchovíc. Za ňou bol postavený provizórny zjazd na Štěrboholskú radiálu, ktorý v budúcnosti bude nahradený mimoúrovňovou križovatkou. Tento úsek je dlhý len 3,7 km, ale bol vzhľadom na dopravnú situáciu veľmi dôležitý. Potom nasledovala dlhá prestávka, a to až do obdobia prelomu tisícročí, keď boli postavené kratšie úseky medzi Třebonicami a Ruzyně. V roku 2007 sa začala stavať južná časť okruhu, ktorá spája západnú časť okruhu s R4 a D1. Južný sektor sprejazdnili v septembri 2010.

V budúcnosti by sa mal odovzdať do prevádzky i severozápadný sektor, ale jeho prípravu komplikujú neustále spory o trasu. Väčšiu šancu má južný variant, ktorého trasa vedie bližšie k Prahe. Problémy na tomto úseku sú hlavne s hlukovými limitmi pri pražskej štvrti Suchdol, kde má byť postavený vysoký most cez Vltavu. Suchdol a množstvo pražských štvrtí podporuje severný variant, ktorého trasa je viac na sever od Prahy a Vltavu premosťuje u obce Řež.

V najpokročilejším štádiu prípravy je úsek medzi križovatkou s D1 a provizórnym výjazdom na Štěrboholskú radiálu.

Hustota dopravy podľa sčítania ŘSD (Ředitelstva silnic a dálnic).

Priemer hustoty dopravy v roku 2015 na D0

Úsek	Hustota dopravy	Hustota dopravy pondelok-piatok
Satalice - Chlumecká	51 212	56 098
Chlumecká - Horní Počernice	50 004	54 580
Horní Počernice - Běchovice	70 006	76 219
Modletice - Jesenice	38 750	42 787
Jesenice - Vestec	39 388	43 480
Vestec - Zbraslav	43 462	48 196
Zbraslav - Lochkov	51 061	56 262
Lochkov - Slivenec	51 281	56 133
Slivenec - Ořech	70 809	77 052
Ořech - Jinočany	73 000	79 453
Jinočany - Chrášťany	75 092	81 779
Chrášťany - Třebonice	64 608	70 429
Třebonice - Řepy	62 855	68 250
Řepy - Ruzyně	48 653	52 642

• Rýchlostná cesta R1 (v češtine)
• Zoznam výjazdov, križovatiek a iných objektov na R1