Proxenos (starogr. πρόξενος) bol v starovekom Grécku občan mestského štátu, ktorý pohostinne prijímal občanov iného štátu a staral sa o ich bezpečný pobyt.^[1][2]

Proxenos (mn. č. proxenoi) znamená v preklade „priateľ cudzincov“. Tento termín je odvodený z pojmu proxenia, ktorý je výrazom pre starogrécku tradíciu pohostinstva. Občan v starovekom Grécku nemal žiadne práva v iných obciach, takže bolo medzi obcami zavedené formálne priateľstvo tzv. xenia.^[3][2] Z miestnych občanov boli menovaní proxenoi, ktorí sa starali o záujmy občanov štátov, s ktorými mali formálne zväzky (bola to akási konzulárna ochrana či pomoc, ktorá mala v gréckych mestských štátoch za úlohu najmä „ochraňovať a podporovať záujmy cudzích občanov“, a to nielen Grékov ale i ne-Grékov napr. Feničanov).^[4][2] Ak sa proxenos svojim pohostinstvom vyznamenal, požiadali ho aj iní o proxeniu (ochranu cudzincov).^[4]

V praxi medzi úlohy proxena patrilo hlavne poskytovanie ochrany príslušníkom vysielajúceho štátu, ale napr. aj „overovanie ich poslednej vôle“ (závetu)^[5] v prípade úmrtia, v čom možno nájsť určitú paralelu s notárskymi a matričnými službami súčasných konzulárnych úradov. Samotný proxenos bol menovaný z radov občanov prijímajúceho štátu, pričom tento post spravidla zastával niektorý významný alebo vplyvný jednotlivec,^[4] v čom spočíva istá podobnosť s funkciou súčasného honorárneho konzula. Napr. Demostenes, slávny aténsky rečník, ktorý bol často poverený diplomatickými misiami, bol proxenos Tébanom v Aténach, a Aténčanom v Tébach slávny básnik Pindaros.“^[6]

Proxenos hostil zahraničných vyslancov na vlastné náklady.^[7] Bol to občan, ktorý podpísal zmluvu na zastupovanie záujmov cudzincov vo svojej krajine (krajinách).^[8] Proxenos často zastával aj diplomatické funkcie. Prostredníctvom neho sa viedli rokovania.^[9] V prípade konfliktov medzi štátmi sa mnohokrát stal prostredníkom (mediátorom) medzi konfliktnými stranami.^[10] Pozícia proxena bola často dedičná.^[11]

Referencie a bibliografia